O VNÚTORNEJ ÚTECHE

(Tomáš Kempenský)

 

„Budem počúvať čo povie Pán Boh.“ (Ž 85,9).

Blahoslavená duša, ktorá počúva v sebe hovoriť Pána.

Blahoslavené uši, ktoré zachycujú vánok Božieho vnuknutia.

Blahoslavení, ktorí prenikajú do svojho vnútra, denne rozjímajú o nebeských tajomstvách a usilujú sa vniknúť do nich čoraz hlbšie!

Blahoslavení, ktorí sa snažia oddať Bohu a zbavujú sa všetkých svetských prekážok!

„Ja som tvoja spása.“ (Ž 34,3), tvoj pokoj a tvoj život. Vytrvaj pri mne a nájdeš pokoj.

„Daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania.“ (Ž 119, 125).

„Nakloň moje srdce k slovám tvojich úst.“ (Ž 77,1)

„Hovor, Pane, lebo tvoj služobník počúva.“ (1 Kr 3,10)

Ty sám hovor, Pane.

Ľudia… ukazujú cestu, ale ty dávaš silu kráčať po nej… ty vzdelávaš a osvecuješ srdcia.

„Ty máš slová večného života.“ (Jn 6,69)

Hovor ku mne, poteš trochu moju dušu, aby som napravil celý svoj život.

Moje „slová sú duch a život.“ (Jn 6,64) Treba ich počúvať mlčky a prijímať s veľkou pokorou a horúcou láskou.

„Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš a poúčaš.“ (Ž 94,12)

Mnohí sú na moje slová hluchí a zatvrdliví. Mnohí radšej počúvajú svet než Boha; ochotnejšie sa pridŕžajú žiadostí svojho tela než vôle Božej… srdcia… sú ľahostajné.

Ľudia i za najmenšiu výhodu konajú dlhé cesty; pre život večný ani nohou nehnú… sú leniví podstúpiť i najmenšiu námahu.

Hanbi sa teda, lenivý a reptavý sluha.

Čo som sľúbil, dám; čo som povedal, splním; ale len tomu, kto mi ostane verný v láske až do konca.

Pán, Boh môj… Kto som ja, že sa opovažujem k tebe hovoriť? Som tvoj biedny služobník…

„Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.“ (Ž 25,6) a naplň moje srdce svojou milosťou.

Akože sa udržím v tomto biednom živote, ak ma nebude posilňovať tvoje milosrdenstvo a tvoja milosť!?

„Za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.“ (Ž 143,6)

Pane, „nauč ma plniť tvoju vôľu.“ (Ž 143,10)

Ty ma naozaj poznáš.

Keď ťa oslobodí pravda, budeš naozaj slobodný a nebudeš dbať na daromné ľudské reči.

Pane… tvoja pravda nech ma učí. Ona nech ma vyslobodí od všetkých zlých žiadostí a od nezriadenej lásky, a so slobodným srdcom budem žiť v spoločenstve s tebou.

„Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy» (2 Kor 1,3)

„Ty si… radosť môjho srdca, ty si moja nádej a moje útočište v deň môjho súženia.“ (Ž 4,4; 119,111;59,17)

Ale pretože som ešte slabý v láske a nedokonalý v čnosti, potrebujem, aby si ma posilnil a potešil.

Osloboď ma od zlých náruživostí a vylieč moje srdce od všetkých nezriadených žiadostí, aby som vnútorne ozdravený a dokonale očistený mohol milovať.

Láska je veľká vec.

Láska k Ježišovi pobáda k veľkým činom a povzbudzuje túžbu po stále väčšej dokonalosti.

Láska smeruje stále hore, k nebu, a nedá sa zdržať nijakými nízkymi záujmami.

Láska chce byť slobodná.

Niet nič sladšie ako láska, nič silnejšie, nič vznešenejšie, nič rozsiahlejšie, nič príjemnejšie, nič dokonalejšie, nič lepšie ani na nebi, ani na zemi; lebo láska sa zrodila z Boha, a povznesená nad všetko tvorstvo môže spočinúť len v Bohu.

Človek, ktorý miluje, letí, beží, raduje sa, je slobodný a ničím nie je sputnaný. Dáva všetko… má všetko.

Láska… nepozná mieru. Láska… trúfa si na viac… nevyhovára sa na nemožnosť. Láska… mnoho dokáže, a má úspech aj tam, kde ten, čo nemiluje, ochabuje a podlieha. Láska ustavične bdie.

Rozmnož moju lásku, aby som v hĺbke srdca okúsil, aké sladké je milovať, pretekať láskou a v nej sa rozplývať.

Láska je ochotná, úprimná, pobožná, príjemná a ľúba, silná, trpezlivá, verná, múdra, zhovievavá, odvážna, a nikdy nie je sebecká. Lebo keď niekto začne hľadať seba, prestane milovať.

Láska je obozretná, pokorná a priama, nikdy nie netrpezlivá, ľahkomyseľná a márnomyseľná; je striezlivá, čistá, pevná, spokojná a ovláda všetky zmysly… je skromná… voči Bohu verne oddaná a povďačná, dôverujúca a dúfajúca v neho.

Bez bolesti nemožno žiť v láske.

Ešte nie si odhodlaným a múdrym milovníkom. Prečo, Pane? Lebo pre najmenšie nepohodlie upúšťaš od začatého diela a veľmi dychtivo túžiš po úteche.

Bojovať proti výbuchom vášní a nevšímať si pokušenia… to je znak čnosti.

Zachovávaj mužne svoje predsavzatia, a tvoja myseľ nech priamo smeruje k Bohu.

Niekedy bývaš naraz akoby vo vytržení, ale hneď zasa upadáš do starých nedokonalostí srdca.

Vedz, že odveký nepriateľ sa všemožne usiluje prekážať ti, keď túžiš po dokonalosti, a odlákať ťa od nábožných cvičení… od nábožného rozjímania… od ostražitého bdenia nad vlastným srdcom a od pevného predsavzatia pokračovať v čnosti.

„Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?“ (Ž 26,1 )

Bojuj ako dobrý vojak, a keď niekedy v slabosti klesneš, naber novej sily, udatnejšej než predtým, a dôveruj, že ti dám ešte viac milosti, len si daj veľký pozor, aby si neupadol do samoľúbosti a pýchy. Pre tento hriech mnohí poblúdia a upadnú do slepoty skoro nevyliečiteľnej. Nech ti je pád týchto pyšných a na seba namyslených na výstrahu a na povzbudenie k stálej pokore.

Neoddávaj sa príliš dôverčivo pocitu uspokojenosti… V čase milosti si spomeň, aký biedny a bezvládny bývaš bez milosti. Pokrok v duchovnom živote nie je len v tom, aby si dostával milosť útechy, ale aby si pokorne, trpezlivo a so sebazaprením znášal aj odňatie tejto milosti: tak, aby si ani vtedy neochaboval vo vrúcnej modlitbe a neustal ani v konaní obvyklých dobrých skutkov. Ale plň, ako len najlepšie môžeš a vieš, všetky svoje povinnosti; a nespusť sa celkom, keď cítiš duševnú suchotu a žiaľ.

„Cesta človeka nie je vždy v jeho moci.“ (Jer 10,23)

Keby si vedel byť stále pokorný a rozvážny a vedel svojho ducha dobre riadiť a spravovať, neupadal by si tak často do nebezpečenstva a pohoršenia… Utvrdený v pravej pokore a naplnený Božou láskou.

„Hlúpy som bol a nechápavý,“ (Ž 73, 22) …samá slabosť. Ale keď zrazu pozrieš na mňa, hneď sa stávam silným a napĺňa ma nová radosť. Aký zázrak, že ma tak náhle zdvíhaš a tak láskavo ma objímaš; mňa, ktorého vlastné ťarchy ťahajú vždy nadol.

Ty… dávaš mi všetkého viac, ako si zasluhujem, ba viac ako sa opovažujem dúfať alebo prosiť. Tvoja veľkomyseľnosť a nekonečná dobrota nikdy neprestáva dobre činiť ani nevďačným, ani tým, čo sa od teba už dávno odvrátili. Obráť nás k sebe, aby sme boli vďační, pokorní a nábožní, lebo ty si naša spása, naša sila a naša odvaha.

Božia láska premôže všetko a rozvije všetky schopnosti duše.

„Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna.“ (Ž 31,20)

Keď som blúdil ďaleko od teba, priviedol si ma naspäť k sebe… keď som upadol do hriechu a bol som stratený… učinil si so svojím služobníkom také milosrdenstvo, aké som ani nemohol očakávať, a dal si mi svoju milosť a priateľstvo, ktoré som si nezaslúžil.

Pane Bože, vidím, ako veľmi potrebujem trpezlivosť, lebo v tomto živote sa vyskytuje plno protivenstiev.

„Nepodliehaj svojej žiadostivosti a zriekaj sa nezriadených túžob» (Sir 18,30). „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“ (Ž 37,4).

Postaví sa ti na odpor zakorenený zvyk; ale ten môžeš premôcť lepším zvykom. Tvoje telo bude reptať, ale horlivosť ducha ho skrotí. Starý had ťa bude pokúšať a dráždiť, ale modlitbou ho odoženieš; okrem toho aj užitočnou prácou mu zamedzíš prístup.

Kto hľadá len svoje vlastné, stráca čo je spoločné.

Keď človek vo svojom vnútri zachováva poriadok, ľahšie premôže vonkajšieho nepriateľa.

Stráň sa každého povýšenectva, ukáž sa taký… maličký.

Sme nestáli, ale ty nás upevňuješ; ochabujeme, ale ty nás rozpaľuješ.

Pane, ak vidíš, že by som to zvládol a bolo mi to užitočné, daj mi, aby som to užíval na tvoju chválu.

Ty si pravý pokoj srdca.

Nemôžeš… nájsť dokonalú radosť ani plné uspokojenie nikde inde, iba v Bohu.

Užívaj časné dary, ale túž po večných.

Len v Bohu, ktorý všetko stvoril, je tvoje celé šťastie a blaženosť.

Buď so mnou, Pane Ježišu, na každom mieste a v každom čase.

Či sú tvoje utrpenia malé alebo veľké, hľaď, aby si ich znášal trpezlivo.

Pripravuj sa… do boja, ak chceš zvíťaziť… bojuj mužne a znášaj trpezlivo.

Tvoja milosť, Pane, nech mi umožní, čo sa mojej prirodzenosti zdá nemožné.

Vyznávam ti, Pane, svoju slabosť.

Zaumieňujem si, že si budem počínať hrdinsky, ale keď príde najmenšie pokušenie, už som celý splašený.

Zhliadni teda, Pane, na moju bezmocnosť, na moju krehkosť, ktorú veľmi dobre poznáš.

Zmiluj sa „a vytrhni ma z bahna“ (Ž 69,15), aby som neklesal doň hlbšie.

Som taký… slabý odporovať svojim vášňam.

Hľadaj vždy uspokojenie v Bohu.

Otvor, Pane, moje srdce… daj mi poznať tvoju vôľu.

Kto sa pokladá za menšieho a nehodnejšieho než všetci ostatní, stáva sa takto spôsobilejším prijať väčšie dary.

Ty, Bože, volil si si za priateľov a dôverníkov práve chudobných, nepatrných a svetom nevážených ľudí.

„Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.“ (Ž 71,12)

Vylej na mňa svoju milosť, nech osvieži moje srdce nebeskou rosou; daj mi vodu nábožnosti na zvlaženie tváre zeme, aby vydala dobré, ba najlepšie ovocie. Pozdvihni moju myseľ, ktorá klesá pod ťarchou hriechov, a k nebesiam usmerni všetky moje túžby.

Spoj ma so sebou nerozlučným zväzkom lásky.

„Ty poď za mnou.“ (Jn 21,22)

„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ (Jn 14,27) Môj pokoj je s tými, čo sú tichí a pokorného srdca. Keď budeš veľmi trpezlivý, budeš mať pokoj. Ak ma budeš počúvať a nasledovať môj hlas, budeš môcť požívať mnoho pokoja.

Pokorne ťa prosím, dobrotivý Bože, uchráň ma od starostí každodenného života, aby som sa nimi príliš neoplietol; od mnohých telesných potrieb, aby ma nezachvátila rozkoš; od všetkých duchovných prekážok, aby som neklesol zlomený ťažkosťami.

Daj mi silu odporovať, trpezlivosť znášať a stálosť vytrvať.

Tvoja ruka nech ma vedie pravou cestou.

Na každej veci je nejaká nedokonalosť a na každom mieste nájdeš niekoho, kto sa ti postaví do cesty.

Posilni ma, Bože, milosťou Ducha Svätého. Daj mi silu vnútorne sa upevniť a oslobodiť svoje srdce od všetkých zbytočných starostí a trápení; aby som sa nedal strhávať rozličnými túžbami po všelijakých veciach, či už malicherných alebo vzácnych, ale aby som pamätal: že všetky veci sa pominú a ja s nimi.

V tom je veľká múdrosť, nenechávať sa pohnúť každým vetrom ľudských rečí… Len takto možno isto kráčať po začatej ceste.

Ak budeš viesť vnútorný život, nebudeš prikladať veľkú váhu naľahko vysloveným slovám.

Svoj pokoj nestavaj na ľudských rečiach. Či budú o tebe hovoriť dobre alebo zle, tým sa ešte nestaneš iným človekom.

Všetok nepokoj srdca a všetky roztržitosti zmyslov vyvstávajú z nezriadenej lásky a z jalového strachu.

Daj mi trpezlivosť, Pane, aj v tejto chvíli; pomáhaj mi, Bože môj, a nebudem sa báť, nech doľahne na mňa akákoľvek tieseň.

Prv, ako by si ma vrúcne prosil, hľadáš všelijaké iné útechy a potešuješ sa vonkajšími vecami… ja som to, ktorý zachraňujem tých, čo vo mňa dúfajú… keď sa tvoj duch po búrke zasa zotaví, upevni sa vo svetle mojej lásky a môjho zľutovania; lebo som nablízku.

Kde je tvoja viera? Stoj pevne a vytrvaj!

Buď trpezlivý a silný.

Čo z toho máš, keď sa staráš o veci, ktoré sa prihodia voľakedy v budúcnosti? …Budúce veci… ktoré sa hádam nikdy ani nestanú.

Nech sa… nermúti a nestrachuje tvoje srdce. Ver vo mňa a dúfaj v moje milosrdenstvo.

„Ja milujem vás“ (Jn 15,9), vravel som svojim milým učeníkom.

Neposlal som ich leňošiť, ale pracovať, nechcel som, aby odpočívali, ale aby „s vytrvalosťou prinášali úrodu.“ (Lk 8,15)

Je veľký rozdiel medzi múdrosťou osvieteného bohabojného muža a múdrosťou vedecky vzdelaného a bádajúceho učenca. Oveľa vznešenejšia je náuka, ktorá vytryskne zhora, z Božieho prameňa, ako tá, ktorú si namáhavo zadovažujeme ľudským bádaním.

Mnoho je síce tých, čo by radi mali rozjímavého ducha, ale neusilujú sa cvičiť v tom, čo je k tomu potrebné.

Len z čistého srdca sa rodí ovocie dobrého života.

Pýtame sa, kto koľko robí; ale o tom už natoľko neuvažujeme, s akým úmyslom koná.

Never svojej chvíľkovej nálade; teraz je taká a o chvíľu bude iná. Kým len žiješ, podliehaš, chceš, či nechceš, premenlivosti; raz si veselý, potom zasa smutný, hneď zasa znepokojený; teraz si nábožný, o chvíľu roztržitý; dnes si usilovný, zajtra budeš lenivý; niekedy si vážny, inokedy ľahkomyseľný. Ale múdry a v duchovných veciach skúsený človek je povznesený nad túto premenlivosť… myslí len na to, aby všetko úsilie jeho ducha smerovalo k vytýčenému a žiadanému cieľu.

Predovšetkým treba mať čistý úmysel.

Ty uspokojuješ srdce, poskytuješ plnosť pokoja a sviatočnú radosť.

Čomu by sa netešil ten, kto sa tebe teší?

Očisť, poteš, osvieť a oživ môjho ducha so všetkými jeho silami, aby som sa plný jasavej rozkoše vinul k tebe.

Telo sa ešte mocne vzpiera duchu, rozpaľuje vo mne vnútorné boje a ruší pokoj mojej duše.

Mužne všetko prekonávaj a mocnou rukou odstraňuj všetky prekážky.

Nehľadaj pravý pokoj na zemi… v ľuďoch… ale jedine v Bohu.

Buď silný, nestrácaj dôveru, neustupuj.

Starostlivo sa usiluj, aby si všade a vo všetkom, čo konáš alebo podnikáš, bol vo svojom vnútri slobodný a svojím pánom. Pozdvihni sa ponad veci a nepodrobuj sa im. Ovládaj a riaď svoje činy… buď nezávislý… choď… za slobodou Božích synov.

Ty sa utiekaj do tajnej komôrky svojho srdca a pros úpenlivo Boha o pomoc.

Človek sa často až príliš zaoberá vecou, po ktorej túži; ale keď ju dosiahne, začne zmýšľať inak. Naše náklonnosti k tej istej veci nie sú trvalé, ale skôr ho ženú od jedného predmetu k druhému.

Pravý pokrok človeka je v sebazaprení.

„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ (Mt 26,41)

Pane… ja som viac náchylný k pádu ako k pokroku v dobrom.

Ty si radosť môjho srdca.

Sme ako slepí a ľahko sa dávame zvádzať márnosťou.

Ak svoj pokoj zakladáš na niektorej osobe, čo azda zmýšľa rovnako ako ty, alebo že spolu žijete, zostaneš nestály a zmätený. Ale ak sa budeš utiekať k Pravde, ktorá trvá a žije večne, nezarmúti ťa, ak ťa niektorý priateľ opustí alebo keď zomrie.

Človek sa prikláňa len k vonkajším veciam, a ak sa zavčasu nespamätá, môže v týchto svetských veciach celkom uviaznuť.

Sme slabí a nestáli; ľahko sa klameme a meníme svoju mienku.

Kto dôveruje v teba, Pane, a hľadá ťa s poctivým srdcom, neklesne tak ľahko.

Sme ľudia, nič iné ako krehkí ľudia.

Pane Bože… ty poznáš ľudskú krehkosť… buď mojou silou a všetkou mojou dôverou.

Rob, čo vládzeš robiť, pracuj usilovne. Píš, čítaj, spievaj, vzdychaj, mlč, modli sa…

Kedy budem pamätať len na teba, Pane, kedy nájdem v tebe svoju celú radosť? Kedy budem, ničím nespútaný, požívať ozajstnú slobodu…?

Celým srdcom túžim spojiť sa s tebou… ale svetské veci a nezriadené žiadosti ma strhujú nadol. Mysľou by som sa rád povzniesť nad všetky veci, ale telo ma mimovoľne núti poddávať sa im… zápasím sám so sebou… lebo duch túži nahor a telo tiahne nadol.

Poznám tvoje túžby a počul som všetky tvoje vzdychy.

Vzmuž sa a buď silný, tak vo svojom konaní, ako i v trpezlivom znášaní všetkého, čo sa prieči tvojej prirodzenosti.

Musíš… sa podstatne zmeniť.

Túžim po radostnom pokoji.

Nezavrhuj ma pre môj hriešny život.

Daj mi, Pane, vedieť, čo mám vedieť, milovať, čo mám milovať.

Zhrešil som, Pane, zhrešil som, zmiluj sa nado mnou, odpusť mi!

„Ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.“ (Ž 51,19)

Vyhľadávaj samotu, zostávaj rád sám so sebou, netúž po zbytočnom rozptýlení; radšej sa v zbožnej modlitbe rozprávaj s Bohom.

Zmyselný človek nepozná slobodu duchovného človeka.

Keď celkom premôžeš seba, všetko ostatné prekonáš už ľahko. Zvíťaziť nad sebou, je najkrajšie víťazstvo.

Nemôžem odolávať vášňam, ak nevleješ do môjho srdca oheň svojej svätej milosti.

„Mám síce ochotu chcieť dobro, ale vykonať ho, na to nemám sily.“ (porov. Rim 7;18)

Mávam všelijaké dobré predsavzatia, ale… i pri najmenšej prekážke cúvam a ochabujem… Síce poznávam cestu dokonalosti a dosť jasne vidím, ako by som mal konať, ale tlačí ma bremeno vlastnej skazenosti a nemôžem sa vzchopiť… veľmi potrebujem tvoju milosť, Pane, aby som mohol dobro začať, v ňom pokračovať a dovŕšiť ho.

„Nasleduj ma.“ (Mt 9,9) „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14,6)

Trpezlivosť a pokora… Prečo ťa zarmucuje maličkosť, ktorú proti tebe niekto povedal?

Dobre vieš radiť a slovami posilňovať aj iných; ale keď na tvoje dvere zaklope nečakané trápenie, hneď si nevieš rady a strácaš odvahu. Vidíš, koľká je tvoja krehkosť; často ju skusuješ pri nepatrných prekážkach.

Si človek a nie Boh.

Bože… veď ma správnou cestou.

Nijaké mudrovanie, nijaké skúmanie nemôžu zdôvodniť Božie riadenie.

Pokoj spočíva… v pokore.

„Ja som si vyvolil vás.“ (Jn 15,16)

Zväzkom lásky všetci sú spojení v jedno.

„Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18,3 )

„Radujte sa, pokorní; a plesajte, chudobní; lebo vaše je kráľovstvo nebeské.“ (Lk 6,20)

V teba dôverujem, Bože môj.