UŽITOČNÉ NAPOMENUTIA PRE DUCHOVNÝ ŽIVOT

(Tomáš Kempenský)

 

„Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách“ (Jn 8,12), hovorí Pán…  Máme nasledovať jeho život… ak sa chceme naozaj dať osvietiť a zbaviť všetkej slepoty srdca… Najviac sa teda máme usilovať rozjímať o živote Ježiša Krista.

Kto chce celkom a správne rozumieť Kristovým slovám, ten sa musí usilovať prispôsobiť celý svoj život podľa Krista.

Bože! Zjednoť ma so sebou večnou láskou!

Nadšené slová nerobia človeka svätým… ale iba čnostný život.

Toto je najvznešenejšie a najužitočnejšie skúmanie: pravdivo poznávať samého seba… nič si nenamýšľať a o druhých vždy dobre zmýšľať.

Náš rozum a naše zmysly nás často klamú a málo vidia… Máme oči a nevidíme.

Komu hovorí večné Slovo, tomu sa netreba starať o všelijaké učené mienky.

Nech umĺknu všetci učenci… ty sám hovor ku mne. Čím väčšmi niekto dosiahne súlad v sebe a čím jednoduchšie je jeho vnútro, tým viac a tým vyššie veci chápe bez námahy, lebo dostáva svetlo rozumu zhora.

Dobrý a nábožný človek usporiada každé svoje dielo najprv vo svojom vnútri, a len potom ho uskutočňuje.

Kto podstupuje ťažšie boje ako ten, kto sa usiluje premôcť samého seba?… To by malo byť našou úlohou: premáhať samých seba, zo dňa na deň nadobúdať nad sebou väčšiu moc, a tak sa zdokonaľovať.

Pokorné poznávanie seba je istejšou cestou k Bohu než hlboké vedecké skúmanie… Ale pretože mnohí sa väčšmi usilujú mnoho vedieť, než dobre žiť, často blúdia a neprinášajú takmer nijaké ovocie.

Keď príde súdny deň, nebudú sa nás spytovať, čo sme čítali, ale čo sme robili, nie ako pekne sme hovorili, lež ako nábožne sme žili.

Naozaj veľký je len ten, kto má veľkú lásku.

Nemožno veriť každému slovu ani riadiť sa každým pudom, ale každú vec treba uvážiť obozretne a spokojne podľa Boha.

Bohužiaľ, často uveríme a povieme o blížnom skôr niečo zlé ako dobré; takí sme slabí.

Je veľká múdrosť neprenáhliť sa v skutkoch a nestáť zaťato na vlastnej mienke.

Radievaj sa s múdrym a svedomitým človekom; a radšej sa hľaď poučiť od lepších, než nasledovať svoje výmysly.

Dobrý život robí človeka múdrym pred Bohom a v mnohých veciach skúseným.

Čím je kto v sebe pokornejší a Bohu poddanejší, tým je múdrejší a spokojnejší vo všetkom.

Vo Svätom písme hľadaj pravdu… Láska k pravde nech ťa vedie k čítaniu.

Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí.

Naša všetečnosť je nám často na prekážku pri čítaní Svätého písma, keď chceme chápať a rozoberať miesta, ktoré by sme mali jednoducho prijať… Ak chceš mať z čítania osoh, čítaj pokorne, úprimne a s vierou, a nikdy nechci mať povesť učenca.

Pyšní a lakomí nikdy nemajú pokoja. Chudobní duchom a pokorní nachodia pravý pokoj.

Nehanbi sa slúžiť iným z lásky.

Nespoliehaj sa na seba, ale založ všetku svoju nádej v Bohu.

Rob, čo môžeš, a Boh bude nápomocný tvojej dobrej vôli… On pokorným pomáha.

Ak máš v sebe niečo dobré, predpokladaj u iných ešte lepšie, aby si si zachoval pokoru.

Pokorný žije v stálom pokoji; ale v srdci pyšného búri často závisť a hnev.

Lásku treba mať ku každému, ale nie dôvernosť.

Myslieť si, že by hádam inde bolo lepšie, alebo meniť svoje pôsobisko, to už mnohých sklamalo.

Je potrebné, aby sme sa niekedy v záujme pokoja vzdali aj svojho názoru. Ktože je taký múdry, aby mohol všetko dôkladne vedieť? Preto sa nespoliehaj príliš na svoje názory, ale vďačne vypočuj aj úsudok iných.

Aj to sa môže prihodiť, že názor každého je správny, ale nechcieť sa pridať k druhým, keď to vyžaduje závažná príčina, to je znamenie pýchy a hlavatosti.

Často som si želal, kiežby som bol radšej mlčal.

Máme bdieť a modliť sa, aby nám čas neušiel v záhaľke.

Nábožný rozhovor o duchovných veciach nemálo prispieva k duchovnému pokroku, najmä keď sa v Bohu združujú ľudia rovnakého ducha.

Mohli by sme mať mnoho pokoja, keby sme sa nezapodievali rečami a skutkami iných, po ktorých nás nič.

Blahoslavení jednoduchí, lebo budú oplývať pokojom.

Zriedkakedy premáhame čo len jednu jedinú chybu a nevieme sa roznietiť, aby sme sa stávali zo dňa na deň dokonalejšími; preto ostávame studení a vlažní.

Keby sme sa usilovali bojovať ako udatní muži, zaiste by sme pocítili Božiu pomoc z neba… Lebo on je vždy pripravený pomáhať tým, čo bojujú a dúfajú v jeho milosť, ba on sám uschopňuje nás bojovať, aby sme zvíťazili.

Keby sme každý rok vykorenili čo len jednu svoju chybu, skoro by z nás boli ľudia dokonalí.

Naša horlivosť a duševný pokrok by mali rásť zo dňa na deň.

Keby si uvážil, aký pokoj by si spôsobil svojím dobrým správaním sebe a akú radosť iným, myslím, že by si sa viac staral o svoje duchovné zdokonalenie.

Dobre je pre nás, že občas mávame nejaké ťažkosti… Dobre je, že nám prichodí z času na čas znášať protirečenia a že ľudia o nás zmýšľajú zle a nedobre, hoci azda aj dobre konáme a správne mienime. To často slúži našej pokore a chráni nás pred márnou povýšenosťou. Lebo, ak nás ľudia osočujú a nedôverujú nám, obraciame sa viacej k Bohu ako svedkovi nášho vnútorného zmýšľania. Preto by sa mal človek tak upevniť v Bohu, aby mu nebolo treba vyhľadávať mnoho ľudských útech. Keď človek dobrej vôle znáša príkorie a pokušenie, alebo keď ho trápia zlé myšlienky, v takých chvíľach tým väčšmi pociťuje ako veľmi potrebuje Boha, lebo vidí, že bez neho nemôže urobiť nič dobré.

Pokušenia sú človeku často veľmi užitočné, hoci sú nepríjemné a ťažké, lebo práve ony človeka pokorujú, očisťujú a poučujú… Trpezlivosťou a pravou pokorou sa stávame silnejšími… Pomaličky, trpezlivosťou a múdrosťou premôžeš ich s Božou pomocou lepšie ako so svojou tvrdosťou a príkrosťou.

Začiatok všetkých zlých pokúšaní tkvie v nestálosti ducha a malej dôvere v Boha. Tak ako loď bez kormidla zmietajú vlny na všetky strany, podobne aj človeka ľahostajného, ktorý opustí svoje predsavzatia, zachvacujú všelijaké pokušenia.

Najprv vznikne v mysli iba myšlienka, potom mocná predstava, po nej záľuba a hriešna žiadosť a napokon súhlas.

Nesmieme v pokušení zúfať, lež máme tým vrúcnejšie prosiť Boha, aby nám láskavo pomáhal vo všetkých trápeniach.

Nie je veľká vec byť nábožným a horlivým, keď človek necíti nijaké ťažkosti; ale ak si zachová trpezlivosť v súženiach, môže mať nádej na veľké zdokonalenie.

Na seba samého obráť svoj zrak a chráň sa posudzovať iných. Kto súdi iných, robí daromnú prácu, často sa mýli a ľahko sa prehrešuje. Ale kto súdi a skúma seba samého, koná vždy užitočnú prácu.

Skutok bez lásky nič neosoží.

Čokoľvek konáme z lásky, hoci aké malé alebo nepatrné by to bolo, prináša hojné ovocie.

Boh viac hľadí na to, kto s akým úmyslom niečo robí, než na dielo, ktoré koná.

Čo človek sám u seba alebo u iných nemôže napraviť, má trpezlivo znášať.

Usiluj sa byť trpezlivý, ak ti prichodí znášať cudzie chyby a akékoľvek krehkosti; lebo i ty máš všeličo, čo zas prichodí znášať iným.

Želáme si, aby iní boli dokonalí, a predsa nenaprávame vlastné nedostatky.

Málokedy meriame blížneho tým istým meradlom ako seba.

„Neste si vzájomne bremená“ (Gal 6,2); lebo nikto nie je bez chyby, nikto bez bremena; nikto si nedostačuje, nikto nie je dosť múdry; ale máme sa spolu znášať, navzájom potešovať, rovnako si pomáhať, poučovať a napomínať sa.

V protivenstve sa najlepšie ukáže, kto nakoľko pokročil v čnosti.

Musíš sa naučiť seba samého v mnohých veciach ovládať, ak chceš s inými nažívať v pokoji.

Ak chceš pevne stáť a rásť v čnosti, považuj sa na zemi za… pútnika.

V pravej pokore… v láske a v trpezlivosti.

Aký vlažný a nedbalý je náš stav… tak rýchle odbočíme od prvotnej horlivosti… natoľko sa vzmáha ľahostajnosť a vlažnosť!

Oveľa lepší má byť človek vo svojom vnútri, než ako sa vidí zvonku. Lebo Boh nám hľadí do srdca.

Denne máme obnoviť svoje predsavzatie a povzbudzovať sa k väčšej horlivosti… a modliť sa: Pomáhaj mi, Pane Bože, v dobrom úmysle a v svätej službe. Dožič mi milosť hneď dnes dobre začať, lebo čo som dosiaľ vykonal, je nič.

Podľa nášho predsavzatia sa riadi i postup nášho zdokonaľovania, a kto chce dobre prospievať, musí byť veľmi usilovný.

A keď často klesá aj ten, kto si vzbudzuje pevné predsavzatie, čo potom ten, kto to robí len zriedka alebo menej pevne?

Svoj vonkajšok i vnútro rovnako starostlivo skúmajme a riaďme, lebo oboje slúži zdokonaleniu.

Nikdy nebuď celkom nečinný: čítaj alebo píš, modli sa alebo rozjímaj, alebo rob niečo užitočné celku.

Hľadaj vhodný čas zaoberať sa celkom so sebou, a hojne premýšľaj o dobrodeniach Božích.

Ak sa budeš chrániť zbytočných rečí a záhaľčivého pobehovania… nájdeš dosť vhodných chvíľ venovať sa užitočnému rozjímaniu.

Kto sa teda snaží dospieť k vnútornému duchovnému životu, ten sa musí s Ježišom vzďaľovať od hluku.

Len ten je istý vo verejnosti, kto sa rád skrýva. Len ten hovorí isto, kto rád mlčí. Len ten sa úprimne raduje, kto má v srdci svedectvo dobrého svedomia.

Istota zlých ľudí pochádza z pýchy a z nadutosti, a napokon sa zvrhá v sebaklam… Nikdy si nenahováraj, že si istý v tomto živote, hoci by si bol naoko dobrým.

Vojdi do svojej izby a vyžeň všetok svetský hluk… „rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa.“ (Ž 5,5). V izbietke nájdeš to, čo vonku často strácaš.

V tichosti a pokoji nábožná duša napreduje a učí sa tajomstvám Svätého písma.

Zmyselná žiadostivosť ťa láka na prechádzku, ale keď minie hodina, čo iné si prinášaš ako obťažené svedomie a rozrušené srdce?

Pozdvihni svoje oči k Bohu… a modli sa, aby ti odpustil hriechy a nedbalosti.

Zavri za sebou dvere a zavolaj k sebe Ježiša… zostaň s ním.

Pravá sloboda a dokonalá veselosť je len v bázni Božej a v dobrom svedomí.

Bojuj mužne; zvyk sa zvykom premáha.

Zo všetkých svojich milých napomínaj predovšetkým seba.

Milujeme príjemnosti, ostávame chladní a veľmi leniví.

Biedny si, ktokoľvek si a kamkoľvek sa obrátiš, ak sa len neobrátiš k Bohu.

Prečo sa rmútiš, že sa ti nedarí tak, ako by si chcel a žiadal? Ktože má všetko podľa svojej vôle?

Beda ľuďom, ktorí nespoznajú svoju úbohosť.

Nerozumní a neverní srdcom, čo sa tak hlboko zabárajú do pozemských vecí, že okrem telesnosti nemajú zmysel pre nič! Takí úbožiaci nakoniec ťažko pocítia, aké biedne a ničotné bolo, čo milovali!

Prečo odkladáš svoj úmysel na zajtra? Vstaň a začni hneď a povedz: Teraz je čas pracovať, teraz je čas bojovať, teraz je príhodná chvíľa polepšiť sa.

Ak nepremôžeš seba, hriech nepremôžeš.

Pokiaľ nosíme toto krehké telo, nemôžeme byť bez hriechu… Preto máme byť trpezliví a očakávať Božie milosrdenstvo.

Máme teda dôvod… nič veľkého o sebe si nenamýšľať, keď sme takí krehkí a nestáli.

Nedbanlivosťou môžeme náhle stratiť, čo sme konečne horko-ťažko dosiahli milosťou.

Čo bude z nás na konci, keď sme už predčasne takí vlažní?

Ak nie si dnes pripravený, ako budeš zajtra? Buď teda vždy pripravený.

Teraz je čas. Rob teraz… čo len môžeš.

Buď na svete ako pútnik… zachovaj si srdce voľné a hore k Bohu pozdvihnuté.

Kto miluje Boha z celého srdca, nebojí sa… lebo dokonalá láska kliesni mu cestu k Bohu.

Príčina, ktorá mnohých zdržiava, že nenapredujú dosť horlivo v náprave, je strach pred ťažkosťami alebo námaha spojená s bojom.

V čnostiach veru najviac vzrastajú tí, čo sa usilujú práve ťažšie veci tým mužnejšie prekonávať.

Najmä dve veci veľmi napomáhajú polepšovanie: totiž násilne sa odtrhnúť od toho, na čo nás zvádzajú prirodzené pudy a vytrvalo sa usilovať o tú čnosť, ktorá nám najviac chýba.

Pamätaj vždy na koniec a na to, že zmárnený čas sa nevráti.

Bez starostlivej horlivosti a bez usilovnosti nikdy nenadobudneš čnosti.

Kto sa nevyhýba malým pokleskom, upadne pomaly do väčších.

Bdej nad sebou, povzbudzuj sa, napomínaj sa; a… nezanedbávaj sa.