Hlavný rys – darcovstvo.
Základné črty:
– sú motivovaní predstavou pomáhať druhým
– ľahko si všimnú, čo druhí práve potrebujú…
– … sú srdeční, vrelí a pozorní…
– … sú radi, keď ich niekto potrebuje
– medziľudské vzťahy sú pre nich dôležitejšie než čokoľvek iné
– radi utešujú ostatných…
– … pomáhajú im…
– …uprednostňujú potreby druhých pred vlastnými…
– a splnia im každé prianie
Majú radi:
– radiť, povzbudzovať
– páčiť sa, robiť darčeky
– vytušiť, čo potrebujete
– byť v strede diania v nejakej skupine ľudí
Nemajú radi:
– hovoriť nie
– byť sami, cítiť sa odstrčení
– nemať nikoho, kto by ich potreboval
– musieť čakať
Pod vplyvom svojej vášne (ak chcú pomáhať za každú cenu), kazia si život pýchou.
Ak svoju vášeň ovládnu, dokážu sa nenáhliť a zostávajú skromne na svojom mieste, pokiaľ ich niekto o pomoc nepožiada. Pýcha v nich neprestáva vibrovať, ale je vyplnená pokorou.
Dvojky nasadzujú svoje vlohy pre potreby iných a starajú sa o ich zdravie, výživu, výchovu a blaho. Vedia sa deliť s ostatnými a dať im aj „svoju poslednú košeľu.“ Sú schopné vycítiť požiadavky a pocity druhých, odpovedať na ne a vyznačujú sa vysokou mierou empatie (rečník spravidla hľadí do očí dvojke).
Dvojky majú veľkú potrebu potvrdzovania. V detstve sa museli snažiť byť užitočné, aby na seba upozornili a boli milované. Nesú si posolstvo: „Som milovaná, keď som nežná, plná pochopenia, pripravená pomáhať a keď svoje vlastné potreby odložím.“ Dvojka si o sebe myslí, že taká skutočne je, ale tak to nemusí vnímať jej okolie. Dvojka sa stará o druhých bez toho, aby ju o to žiadali. Vstupuje do činnosti, lebo okamžite pochopí aktuálnu potrebu (podľa svojej predstavy) a dobrovoľne sa do nej pustí. Ak to druhých obťažuje a namiesto opätovania lásky si udržujú odstup, cíti sa dvojka obeťou (nemajú ma radi, neprijali ma…). Dvojka si kladie otázky: Budem obľúbená? Naozaj ma milujú?
Dvojky majú prehľad, vedia o všetkom a preto sú nepostrádateľné. Zároveň touto pozíciou iných ovládajú a kontrolujú. Svoju identitu stavajú na tom, ako sú iní voči nim naklonení – nakoľko je im vyjadrená sympatia alebo odpor. Typy srdca (dvojka, trojka a štvorka) sú ľudia „riadení zvonku“ a ich dobrý zdravotný stav závisí od reakcií okolia.
Dvojky potrebujú byť potrebné. Ak začujú slovko „potrebujem ťa!“, sú k dispozícii, aj keby mali vydolovať posledný kúsok energie. Dvojky sú citlivé – hovoria radi o vzťahoch a láske. Túžia po tom, aby boli milované, aby mohli do sýtosti milovať a pre milovaného človeka žiť. Sociálna sieť by sa zrútila, keby tu neboli všetky tieto obetujúce sa dvojky. Hoci na druhých pôsobia dojmom tepla a pozornosti, ony sami považujú intimitu za niečo ťažko dosiahnuteľné.
Dvojka má problém identity. Neustále sa mení, aby splnila potreby práve prítomných osôb. Takto vzniká mnohonásobné „ja“. Dvojka je najradšej vo dvojici, pretože ak je v spoločnosti viacerých blízkych osôb, nevie, ktoré „ja“ má zaktivizovať. Má veľký okruh známych a považuje ich rýchlo za svojich priateľov. Chce byť pre každého dôležitá. Je pyšná na to, že si u nej druhí vylievajú svoje srdce. Má snahu rýchlo poskytovať dobré rady a ponúka úspešne vyzerajúce riešenia. Prejavuje značný šarm, vie ako sa uviesť, aby bola kladne prijatá a obľúbená – jej zbraňou je empatia.
Neustále pomáhanie iným je pre dvojku veľkým pokušením, a tým sa vyhýba sama sebe. Keď sú samé, nevedia čo so sebou – trvá im dlho, kým sa odhodlajú urobiť niečo len pre seba (čo iní nepotrebujú). Majú sklon bezmocného človeka „zneužiť“ a zahrnúť ho celou svojou láskou, po ktorej sami túžia. Ich zdanlivý altruizmus je formou ako realizovať svoj egoizmus. Časté je partnerstvo medzi dvojkou a závislým človekom. Ona mu pomáha, odpúšťa, dáva novú šancu. To mu umožňuje nemeniť sa. A toto je jej podvedomým cieľom (ktorý by si len ťažko priznala), pretože keby sa uzdravil, stal sa samostatným, mohol by ju prestať potrebovať, a možno by ju aj opustil! Zranená dvojka prestáva byť milá a prítulná, je schopná urážať hrubým spôsobom práve tých, ktorých miluje.
Dvojky sa horlivo sa zaujímajú o problémy iných, očakávajú že sa im človek zverí. Oni samé len ťažko prezradia niečo o sebe. Je pre ne ťažké sa otvoriť, a zároveň túžia po mieste, kde by neboli odmietnuté. Dvojka odhalí svoje vnútro len vtedy, ak si je istá, že ju ten druhý prijme. Dvojka túži po pochopení. Ostrá a priama kritika ju môže rozbiť. Prijme ju len vtedy, ak za ňou cíti, že je akceptovaná a milovaná.
Koreňom hriechu dvojky je jej pýcha. Je to výraz nafúknutého ega: „… budem sa starať o to, aby vás moja láska zachránila!“ Nezrelá dvojka sa so svojou láskou vnucuje. Touto svojou starostlivosťou druhými manipuluje a robí ich závislými. Pýcha dvojke bráni, aby si k sebe a k Bohu našla nepredstieraný vzťah. Skutočné poznanie hriechu je pre ňu ťažšie než pre iných, musí si vypestovať objektívneho „vnútorného pozorovateľa“, ktorý bude vzdorovať jej subjektivizmu. Dvojka Boha nepotrebuje, ona sama je silná a pracovitá. Skôr si myslí, že Boh potrebuje ju. Očakáva od všetkých, vrátane Boha, vďačnosť.
Tienistou stránkou nevykúpenej dvojky je falošná láska – ktorú ona vníma ako pravú, a je urazená, ak druhí túto jej „lásku“ odmietajú. Vykúpená dvojka je schopná skutočnej lásky (a nie len úzko „nezištnej“), hrá s odkrytými kartami, dokáže požiadať o vlastné potreby a vie druhých nechať ísť.
Obranným mechanizmom dvojky je potlačenie vlastných potrieb, negatívnych pocitov a impulzov a to hlavne v oblasti agresivity a sexuality. Povedať jasne „Ty ma štveš!“ je pre ňu ťažké. Ale napriek tomu je vidieť, čo sa v dvojke odohráva. Nechcú svoje pocity zakrývať, ale ani ukázať. Svoje nálady vyjadrujú nepriamo – chcú aby si ich iní všimli a oni nemuseli za to niesť zodpovednosť. Na otvorenú otázku „Čo ti je?“, vedia s nevinnou tvárou odpovedať: „Čo by mi malo byť? Nič mi nie je!“ Potreby dvojky sú citové: nežnosť, sex, náklonnosť. Ostatné zmyslové pôžitky sú len náhradou. Dvojky dokážu celý deň uspokojovať potreby iných (hoci to ani nechcú) a potláčať vlastné.
Pascou nevykúpenej dvojky je úslužnosť alebo podlizovanie. Za vlastné potreby sa hanbí až tak, že musí druhých urobiť na sebe závislými, aby si vytvorila pocit sebahodnoty. Dvojka nevie povedať nie, sľúbi viac, ako môže splniť. Potom sa na seba hnevá a cíti sa previnilo, že nemôže sľub splniť (alebo sa naučí tak klamať, že každému hovorí to, čo chce počuť, hoci je realita úplne iná: „Áno, je to vybavené“).
Všetci v blízkosti dvojky sú „neviditeľne“ spojení – dvojka dáva iných dohromady. Vedúca rola je pre dvojky nepohodlná, cíti sa izolovaná a vystavená útokom. Viac im vyhovuje pozícia dva – byť za kulisami, s veľkou mocou a malou zodpovednosťou. Jeden kritik v dvojke vyvolá pocit „Všetci sú proti mne!“
Ovocím ducha, alebo darom dvojky je pokora. Keď spozná svoje skutočné motívy (dávam, aby som dostala), je to pre ňu hlbokým rozčarovaním. Nejedna dvojka dokáže doslova celé dni plakať nad svojou pýchou. Spoznáva, že druhým ľuďom škodila a zraňovala ich, a pritom pre nich „chcela to najlepšie“. Je to pokorujúce. Falošná pýcha a falošná pokora sú sestry. Pravá pokora je založená na reálnom sebahodnotení. Pokora je uzdravenou a posvätenou pýchou. Vykúpená dvojka pozná svoju vlastnú cenu a nepotrebuje byť stále potvrdzovaná. Jej samostatnosť už nie je vzdorom, ale výrazom toho, že našla svoju identitu v sebe a v Bohu.
Výzva, ktorá pre dvojku znamená vykúpenie, je volanie k slobode. Skutočná sloboda, po ktorej dvojka túži, skoncuje hru manipulácie a falošnej lásky. Už neočakáva, že jej Boh a svet budú vďační za to, čo pre nich urobila. Ale naopak – túto slobodu dosahuje, ak reaguje s vďakou ona sama.
Dvojka potrebuje dosiahnuť istú vecnosť a oslobodiť sa od lichotenia, falošnej dôvernosti a túžby po potvrdení. Musí sa cvičiť v nevtieravej službe: „Môžem pre iných urobiť niečo, čo nie je nápadné a za čo nedostanem odmenu (uznanie)?“ Musí často prejsť bolestnou skúsenosťou straty (v zmysle neocenenia, neúspechu…). Oslobodená dvojka začne oslobodzovať druhých.
Dvojka potrebuje (ako všetky typy srdca) priestor ticha a objektivity, kde môže sama so sebou uzavrieť priateľstvo a môže premýšľať hlavou! Dvojka má sklon premýšľať srdcom. Vykúpená dvojka vie byť vecná a nechá hovoriť fakty a nie stále len city. Dvojka musí byť pozorná na dva signály: hanbu a potrebu určenia viny: ak sa za svoje oprávnené potreby hanbí, je citovo ohrozená, ak veci nie sú podľa jej predstáv, hľadá vinníka.
Dvojka sa musí naučiť hovoriť „nie“ a jasne formulovať svoje potreby. V službe a pozornosti voči druhým sa uplatňujú jej najlepšie stránky, ale potrebuje dohľad, ktorý sa jej pýta: „Prečo si tu pre druhých?“
Vykúpená dvojka je schopná skutočnej lásky. Vie, že nemusí každého zachraňovať a že láska sa nedá zaslúžiť. Pravá láska je bezpodmienečná. Vie spolu prežívať bolesť druhého. Keď duša trpí, za žiadnu cenu nechce, aby niekto musel prejsť tým, čím musela prejsť ona sama. Len rovnováha medzi aktivitou a kontempláciou ju uchráni pred nebezpečnou stránkou jej daru. U matky Terezy a jej sestier sa tieto póly stretli.
Krídla, ktoré dvojku ovplyvňujú:
Perfekcionista (1)
Súťaživec (3)
Typ bezpečia:
Romantik (4)
Typ stresu:
Bojovník (8)
Správanie nevykúpenej dvojky:
manipulatívne, ovládajúce, pripútavajúce…
Bežné správanie:
vlastnícke, činorodé, namyslené, materské, dávajúce…
Vykúpená osobnosť:
človek starostlivý, priateľský, nesebecký, srdečný, originálny…
(spracované podľa R. Rohra, A. Eberta, D. Mahona, E. Salmona)