Prvé zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť

On dal všetko, všetko obetoval. Hovoril o láske, žil lásku, uzdravoval chorých a veľké množstvo sŕdc. Maličkí, úbožiaci, bezdomovci, cudzinci – tým dával prednosť. A obviňujú ho zo všetkých špinavostí. Jednoducho stál po boku tých, čo prehrávajú. A toto kňazi a sudcovia tej doby považovali za neodpustiteľné. Tí, čo mali peniaze a moc, považovali za celkom úchylné, keď Kristus hlásal: „Blahoslavení chudobní, vylúčení, zabudnutí, odvrhnutí od zeme, lebo oni budú prví v Božom kráľovstve.“ Tak ho poslali na umučenie.

Modlime sa: za tých, čo sú zasiahnutí ťažkou chorobou a vedia, že ich čas je zrátaný…

Modlime sa: za tých, čo sú odvrhnutí, zabudnutí, na okraji spoločnosti…

Modlime sa: za tých, čo boli napadnutí, znásilnení, okradnutí, traumatizovaní životom, lebo oni sú Boží miláčkovia…

Pane daj nám silu nikoho neodsudzovať ale vždy odpúšťať, daj nám odvahu k evanjeliovej výzve dávať prednosť tým slabším a biednejším pred úspešnými, mocnými a bohatými.

Druhé zastavenie: Ježiš berie na seba kríž

Predstav si ten ťažký kríž, ktorý nesie. Predtým ho bili, dlhé orientálne tŕne sa zabodli do jeho hlavy. Hoci vyčerpaný, sám musí niesť nástroj svojho umučenia. „On niesol naše choroby (rakovinu, mnohé postihnutia, utrpenia), obťažil sa našimi bolesťami (srdca, egoizmu, rasizmu, nenávisti, odmietnutia odpustiť…).“ (por. Iz 53,4)

Niesol všetko. Teba, mňa. Je v každom utrpení, ktoré prežívaš, buď si istý. Keď to vieme, nesieme kríž s ním. A to je úžasné! Ak to nevieme, búrime sa. A to je pochabé.

Modlime sa: a povedzme Kristovi „Pomôž mi, prosím ťa“ a nikdy nezabudnime, že on nám vždy dá silu. „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ Keď vieme, že Pán nám dá vždy silu, nech sa stane čokoľvek, nech príde akékoľvek pokušenie či utrpenie, môžeme žiť pokojne, spokojne, s radosťou, lebo vieme, že náš kríž… nesie on vždy s nami.

Tretie zastavenie: Ježiš prvýkrát padá

Je to normálne. Je vyčerpaný. A všetci na to kašlú… Jednoducho je zničený našimi špinavosťami. Treba to vedieť. Naším povolaním na zemi je láska. Všetko, čo je proti láske, nás prevalcuje.

Modlime sa: predovšetkým za seba samých, veď tak ľahko padáme! Často si hovoríme: „Som ja ale úbožiak, zasa som upadol do tých istých hlúpostí.“ Pád za pádom… no ak ich položíš pred Pánovu tvár, zmenia sa, uvidíš. Vysyp mu to všetko, večer čo večer. Uvidíš, aký budeš potom silný.

Štvrté zastavenie: Ježiš stretáva svoju matku

Predstav si jeho matku. Nosila ho pod srdcom, porodila, láskala, hojdala, videla ho rásť, hrať sa s kamarátmi a vzmáhať sa ako dospievajúceho. Ako dospelého ho nasledovala na jeho triumfálnej a tajomnej ceste. A teraz je jej syn tam, pokrytý potom a krvou…

Modlime sa: za všetky matky, sklonené nad lôžkami svojich chorých alebo postihnutých detí…

Modlime sa: za všetky matky vydesené alkoholom a drogami, ktoré ich deti menia na trosky…

Prosme o lásku k tým, ktorí nás splodili, nech už sa stane čokoľvek.

Piate zastavenie: Šimon pomáha Ježišovi niesť kríž

Vojaci prikázali Šimonovi, ktorý sa vracal s poľa, aby pomohol Ježišovi niesť kríž. A on sa podvolil. Prostredníctvom Šimona mysli na tých, čo ťa podržali, podporili, pomohli ti. Celý tvoj život je poznamenaný takýmito ľuďmi. Nemôžeš povedať: „Nikto mi nikdy nepomohol v problémoch.“ Maj vždy hlboko v srdci nesmiernu vďaku tomu či tej, čo ti podali pomocnú ruku, vytiahli ťa z ťažkostí a umožnili ti uveriť, že bez druhých si stratený. „Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“ (Gal 6,2)

Modlime sa: aby sme nezabudli, že slovo „vďačnosť“ je jedna z najkrajších podôb lásky… Naučme sa hovoriť „ďakujem“. Život naplnený ďakovaním je žiarivým životom.

Modlime sa: aby sme si nikdy nenamýšľali, že sa sami vysekáme z problémov. Ak si myslíš, že si poradíš sám, rýchlo narazíš na vlastnú izolovanosť a zatrpknutosť. Nes iných a oni ponesú teba.

Šieste zastavenie: Veronika utiera Ježišovi tvár

Ženy poznajú gestá lásky viac, než ktokoľvek iný. Strhaná Kristova tvár prenikla do Veronikinho srdca. A ona s nekonečnou nehou zotiera krv a pot z Ježišovej tváre.

Modlime sa: aby sme vždy vedeli prejaviť lásku gestami, ktoré zachraňujú. Ak máš niekedy strach robiť takéto gestá, naber odvahu, choď a konaj tak. Už máme po krk rečí! Gesto je oveľa väčším svedectvom ako slová.

Siedme zastavenie: Ježiš druhýkrát padá

Kalvária je ďaleko, Kristova vyčerpanosť sa zväčšuje. Naša pozemská existencia je krátka i dlhá zároveň. Náš život je popretkávaný pádmi. On už padol dvakrát. Nám pomôže vstať tisíc a jeden krát.

Modlime sa: aby sme svojmu priateľovi či dievčaťu nikdy nepovedali: „Ty sa nikdy sa nezmeníš.“ Pamätaj na to, že po páde je možné vždy vstať. A pozri sa na seba. Ak máš v sebe jasno, tak dobre vieš, že je ľahké poraziť druhého, keď padá, pričom ty sa zatiaľ vraciaš často do tých istých koľají. Ak si ty vždy nájdeš dobré ospravedlnenia, aby sa ti odpustilo, snaž sa ich nájsť aj pre iných. Takto budeš okolo seba budovať raj.

Ôsme zastavenie: Ježiš stretáva jeruzalemské ženy

Ony sú tam. Ježiš videl ich láskavé oči a tie ho sprevádzali až do konca. Chlapi sa rozpŕchli, s Petrom na čele. Iba Ján zostal – sám… Kto zostane, keď sa ti nič nedarí? Nie je ich veľa… A ty, ako sa správaš k niekomu, keď je úplne na dne? Ideš k tomu najposlednejšiemu? Či radšej k tomu najskvelejšiemu? Čo je prioritou tvojho života? Ku komu smeruje tvoj pohľad?

Prosme Pána: o každodennú pozornosť k tomu, ktorý je odlišný, chorý, sám, deprimovaný, násilnícky. Keď vieme, že Kristov pohľad smeruje s absolútnou prednosťou k najmenšiemu, najbezbrannejšiemu, tak nám nezostáva nič iné, než ho prosiť, aby nám dal svoje oči lásky.

Deviate zastavenie: Ježiš padá tretíkrát

No to už je vrchol, Kristus zase padá… A predsa, dáva nám posvätné znamenie. Je človekom ako ja, ako ty. Už nevládze viac ako my. Tak si kľakni ako on. Pochopíš, že on je až do konca čias po boku trpiacich.

Modlime sa: aby nás Kristus naučil odpúšťať – vždy, stále, donekonečna. Naše cesty sú utkané z odpustenia, ktoré dávame a dostávame. Ak sme toto pochopili, pochopili sme všetko. Raz ti bude odpustené do tej miery, ako si odpúšťal druhým ty sám počas svojho života. Je to veľká nádej! Buď odpúšťajúcim človekom, odpúšťaj neúnavne, nie však bezhlavo – druhému treba nechať aj priestor na pokánie. A ty sám často vyprázdňuj svoj smetný kôš před kňazom. Je hriešnikom ako ty, ale dostal úžasnú možnosť odpustiť ti hriechy v mene Krista. Sviatosť zmierenia je úžasná. Choď na spoveď radostne. Povedz všetko, čo si pokašľal, kde si zlyhal. A vyjdeš odtiaľ nový ako dieťa. Ako dieťa, ktoré Božia ruka zasiahnutá tvojou slabosťou ponesie na najvyššie vrcholky.

Desiate zastavenie: Z Ježiša strhli jeho odev

Nahý, celkom obnažený. Pre každého človeka je takéto odhalenie hrozné. Človek sa cíti hlboko pokorený.

Modlime sa: aby nás Boh prikryl plášťom lásky. Žiadny človek nám tento plášť nikdy nebude môcť vziať.

Jedenáste zastavenie: Ježiš je pribitý na kríž

Vidíme ľudí je pribitých na nemocničné lôžko. Vidíme mladých, ktorý vyšli na konci týždňa z nejakého brlohu a zvíjajú sa pod stromom po tom, čo sa spili alebo sa nadávkovali drogou. Vidíme zranených láskou, rozvedených, odlúčených. Najhoršie klince sú také, čo prebodávajú naše srdce.

Modlime sa: za všetkých rozvedených, odlúčených, rozdelených zranením srdca, ktoré sa už nikdy nezocelí. Nikdy ich nesúďme. Inak do nich vrazíme ďalšie klince. Smerujme k nim našu nežnosť.

Dvanáste zastavenie: Ježiš zomiera na kríži

Zomrel, ako zomierajú ľudia. Tá posledná hodina príde aj k nám. Preto už dnes treba žiť vášnivo, zanietene. Máme na to 24 hodín. Ak praktizujeme rozhodnutie prežívať naplno týchto 24 hodín a hodíme za hlavu včerajšok, vykašleme sa na zajtrajšok, môžeme s maximálnym pokojom očakávať posledné stretnutie, ktorého dátum a hodinu pozná len Pán. Buď v stave pohotovosti, miluj naplno dnes, akoby všetko záviselo od teba. Jedine darovaná modlitba a láska dynamizuje každú minútu. „Jedine láska nás robí nepremožiteľnými,“ povedal Ján Pavol II. Radikálna láska umožňuje už tu na zemi prežívať radosť, ktorú ti nikto nevezme. Táto dynamika môže ožiariť tých a tie, popri ktorých kráčame a ktorí hľadajú v tme zmysel svojho života.

Modlime sa: a prosme o milosť, aby sme každý deň dobre prežili našich 24 hodín. To je zmyslom úžasnej vety nášho Otca: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ (Mt 6,11)

Trináste zastavenie: Ježiša sňali z kríža a vložili do Máriinho lona

Všetko je skončené. Mária prijíma zmučené telo svojho Syna. V tejto poslednej chvíli sme spojení s Máriou. Prosme Máriu. Ona má popri Bohu nesmiernu moc. Neboj sa každý deň modliť ruženec. Táto modlitba, ak ju premedituješ, má nesmiernu silu.

Štrnáste zastavenie: Ježiša vložili do hrobu a on tretieho dňa vstal zmŕtvych

Vzkriesenie je pre nás absolútnym znamením, že kríž je nevyhnutným prechodom na ceste k svetlu. Rozširuj si vedomosti o viere, nemiešaj všetko dokopy. Všetko je v Kréde, medituj o ňom. Ty si jedinečný. Boh ťa stvoril pre večnosť. Na zemi máš budovať svet lásky. Všetci sme povolaní svedčiť o Božej láske. Práve v Eucharistii môžeš donekonečna čerpať silu Krista. Keď je Kristus v tebe, nemôžeš stratiť ani minútu… Tvoj život má byť darom. Predovšetkým tvoj život. Ak sa rozhodneš čas na zemi prežívať s Kristom v srdci, budeš mužom alebo ženou utrpenia a vzkriesenia. Ak chceš mať imidž vzkrieseného, medituj o tejto vete: „Ži tak, aby si na základe tvojho spôsobu života ostatní mysleli, že nie je možné, aby Boh neexistoval.“

(podľa G. Gilberta)