Chcem žiť v dnešnej dobe ako kresťan = žijem „Desatoro“
= ekológia vnútorného života… ekológia sŕdc, vzťahov, skutkov, slov…
= návod na udržiavanie čistých vzťahov vnútorného aj vonkajšieho života…
= desať múdrych rád, ako nezamorovať svoje ľudské vnútro, vzťah k druhým ľuďom a k Bohu…
Kam sa však obráti človek, ktorému sa pokazil, polámal vnútorný svet? Ktorý nie je schopný plynulej životnej cesty? Ktorému chýba zmysel života? Ktorý stratil nádej?
Výrobky sa často kazia aj preto, že sa nedodržiavajú návody na obsluhu = urobili sme hriech proti múdremu návodu. Hriech, aké nemoderné slovo… Súčasnému človeku je na smiech, asi preto, že mu nerozumie… „Existuje dnes ešte vôbec hriech…?“ Aj keď niektorí sa snažia hriech popierať, hriechu sa dopustí každý, kto koná proti návodu konštruktéra (Boha) = môžeš mať svoj rozum a nerešpektovať Boha – ale vždy to bude na tvoju škodu.
„Ako človek som najmúdrejšia bytosť vesmíru a nechať sa zväzovať náboženskými pravidlami je hlúpe!“… Prečo zastavuješ auto pred dopravnou značkou STOP? Prečo sa necháš obmedzovať v slobodnej jazde a tvojmu autu rozkazuje kus natretého plechu? Nepripadá ti hlúpe nechať sa zväzovať dopravnými pravidlami? Ako môžu štyri farebné písmená ovládať človeka, bytosť v prírode najmúdrejšiu?…
= desať prikázaní je desať dopravných značiek pre život…
= dodržiavanie pravidiel sa môže javiť ako obmedzujúce, ale je vždy zmysluplné…
= Boh dal desatoro pre náš úžitok…
= v živote platí múdra zásada: „nesmiem robiť všetko, čo viem robiť a na čo mám príležitosť“
„Ja sa spovedať nemusím. Nikoho som nezabil a nikomu som nič neukradol.“ Takéto vyjadrenie je znamením krátkozrakosti, nevedomosti a predovšetkým pýchy…
Prvé prikázanie = „Budeš veriť v jedného Boha“
= kľúčovým slovom je slovo „v jedného“ (pretože takmer každý „v niečo“ verí)
= mnohí ľudia sa zriekli kresťanskej viery a nahradili ju materializmom a pôžitkárstvom, čo sú veľmi rozšírené „náboženstvá“ súčasnosti = Bohom sa stáva hmota alebo vlastná slasť a pôžitok. A títo dvaja bohovia určujú ľudské správanie…
= duchovne podvyživení ľudia súčasnosti majú duchovný hlad „stroskotanca na púšti“ = keď sa z posledných síl doplazí k prvému smetnému košu, kde ľudia, čo žijú kúsok ďalej vyhadzujú odpadky, zje zapáchajúci kus splesniveného chleba… Pre jeho život sú to zachraňujúce dary… Keby sa však doplazil o pár metrov ďalej, k prvému ľudskému obydliu, najedol a napil by sa dosýta z kvalitných darov pohostinného človeka… (Toto je typická situácia pre duchovne vyhladnutého súčasníka.)
= duchovne hladný človek hltá úbohé hodnoty lacných náboženských siekt, rôzne špiritistické seansy, riadi sa horoskopmi, veštbami atď. (a srdce duchovne vyhladnutého človeka nadšene jasá…)
= veľmi rozšíreným náboženstvom je alkoholizmus, alebo sex, alebo majetky a peniaze…
Ešte jeden dôležitý význam prvého prikázania – každý človek má v sebe pomyselný stĺp, ktorý má na svojom vrchole jedno jediné miesto – miesto pre zmysel a cieľ svojho života = každý z nás ho obsadzuje tým, pre čo žijeme… (jedni tam majú sami seba – egoisti, sebci, sú sami sebe bohmi a chcú, aby im slúžili aj iní… druhí tam majú sex, kariéru, moc, drogu – a týmto bohom slúžia… alebo tam je Ježiš Kristus… Čo je položené na vrchole tvojho pomyselného stĺpa?
Druhé prikázanie = „Nevezmeš meno Božie nadarmo“
= brať meno Boha, Ježiša, mená svätých zbytočne, vedie k pohŕdaniu tými, čo za nimi stoja…
= Božím meno je však aj Láska, Pravda, Spravodlivosť… – brať aj tieto mená zbytočne znamená pohŕdať obsahom lásky, pravdy a spravodlivosti
= naučme sa vážiť mená aj slová – a tým aj hodnoty a ľudí, ktorých predstavujú
Nepohŕdaš vo svojom živote Božou hodnotou, ľudskou hodnotou, hodnotou lásky alebo pravdy…?
Tretie prikázanie = „Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil“
= v ľudskom prostredí existuje celý rad biorytmov – spánok a bdenie, menštruácia u žien, rytmus srdca… choroba sa prejaví narušením tohto cyklu
= nedeľa je dôležitým dňom v biorytme práce a odpočinku = 6+1 = šesť dní pracovať a jeden deň odpočívať
= tretie prikázanie oslobodzuje od duchovnej vyprahnutosti – v tento deň človek odpočíva, ale aj prijíma dary, ktoré nemá čas prijať v každodennom živote = oslavujeme Boha v deň, ktorý mu patrí + prijímame dary z Božích zdrojov – a zvyšok nedele venuj sebe, odpočívaj, alebo venuj viac času deťom, priateľom…
= „musím chodiť do kostola?“ – čím viac darov prijmeš pri slávení Eucharistie, tým lepšie duchovne žiješ… tvoj dojem, že si na duchovnej ceste ešte neznamená, že aj niekam dôjdeš … ak nečerpáš, ochudobňuješ seba i tých, s ktorými žiješ a pracuješ
Ako tráviš nedeľu? Venuješ čas Bohu, duchovnému čerpaniu z bohatých zdrojov (Eucharistia, modlitba, spoločenstvo), oddychu, deťom, priateľom, rodine…?
Štvrté prikázanie = „Cti svojho otca i svoju matku“
= súčasná rodina je v kríze…
= na krásnom obsahu domova musia pracovať nielen obaja rodičia, ale spolu s nimi aj deti
= doma sa učíme, ako budovať svoj vlastný nový domov a svoju novú rodinu
= ctiť neznamená slepo poslúchať… (najmä nie, ak je to rozpore s mojim svedomím)
= ctiť znamená pamätať, vážiť si, nepohŕdať
= ctiť znamená vedieť o rodičoch, navštevovať ich, pomáhať im
= ctiť znamená vážiť si spoločenstvo u nás doma – spoločný stôl, miesto spoločného stretávania sa
= ctime rodičov, domov a stôl – sú to mocnosti, ktoré sú schopné vytvárať náš vnútorný svet
Ako si vážiš rodičov? Stretávaš sa s nimi, rozprávaš sa s nimi, pomáhaš im? Nezamoroval si niekedy prostredie domova svojou ľahostajnosťou alebo zlobou?
Piate prikázanie = „Nezabiješ“
= v tomto prikázaní nejde len o vraždu (napríklad potrat)… ide o viac – o ochranu života, úctu ku všetkému živému, k prírode a dokonca i k sebe samému
= môžeš zabíjať aj bez toho, aby si vraždil… – užívaš drogy, ktoré škodia tvojmu telu, môžeš zabíjať vzťahy, rozbíjať dôveru…
Snažíš sa o rozvíjanie a ochranu života a vzťahov? Nezabíjaš a nerozbíjaš vzťahy, dôveru, čas…?
Šieste prikázanie = „Nezosmilníš“
= človek sa stáva otrokom sexuality, ak ju nevyužíva v súlade s Božím plánom
= cudnosť sa stáva prežitok, človek, ktorý pestuje sebaovládanie, romantický a čistý vzťah je považovaný za zaostalého, hrdinkou je dievča striedajúce partnerov…
= v manželstve má byť cieľom muža žena a cieľom ženy muž, všetko ostatné je len prostriedkom k ich vzájomnej láske
= problémom v partnerskom vzťahu býva zámena hodnôt, zámena prostriedkov a cieľov (ja chcem sex a ty mi ho môžeš dať, ty chceš peniaze a ja ti ich môžem zabezpečiť – dohodneme sa…)
Nehľadá tvoje srdce vo vzťahoch skôr seba ako toho druhého? Akú úlohu zohráva pohlavný pud vo vzťahu k opačnému pohlaviu?
Siedme prikázanie = „Nepokradneš“
= kradnutie sa netýka len materiálnej oblasti
= neschopný rodič môže okradnúť svoje dieťa o radosť alebo o dobrú budúcnosť, o dôveru, dobrú povesť…
ôsme prikázanie = „Nepreriekneš krivého svedectva proti svojmu blížnemu“
= podávaš zámerne a úmyselne falošné informácie, čiže klameš?
= pre kresťana je blížnym každý človek bez rozdielu
= klamať môžeš buď svojou rečou, alebo správaním, svojim postojom (nepoctivé svadobné obrady v chráme, birmovka bez viery… (človek, ktorý nemá vieru, by mal mať aspoň česť a charakter…)
Je to, čo rozprávaš pravdivé? Neklameš druhých okolo seba svojim falošným postojom a správaním?
Deviate prikázanie = „Nepožiadaš manželku svojho blížneho“
= medzi najčastejšie príčiny rozvodu patrí nevera
= manželstvo druhých ľudí musí byť pre každého nedotknuteľné
Aký je tvoj vzťah k manželstvu druhých ľudí?
Desiate prikázanie = „Nepožiadaš majetku svojho blížneho“
= zhrnutie v jednom slove – závisť (veľmi rozšírená choroba súčasnosti)
= kto závidí, nemá rád – kto priveľmi závidí, môže až nenávidieť
Nenarušila závisť tvoje vzťahy k druhým ľuďom?
PS: Každý hriech pramení z pýchy…!
Áno, pýcha. Ľudská nadutosť a domýšľavosť, ktorá nechce rešpektovať nič a nikoho. Pýcha, ktorá v človeku kričí: „… tak toto rešpektovať nebudem… ani jedno z desiatich prikázaní! Ja, človek 21. storočia… dajte mi pokoj s Bohom, s Ježišom, s úctou k životu, prirodzeným sexom, poctivosťou…“
= hriech je neprirodzené konanie proti prirodzenému poriadku, dobrovoľné a úmyselné porušenie Božích zákonov… a hranice Božích zákonov nemôžeme posúvať…
= moderný človek, ktorý vo svojej pýche prestal rešpektovať prirodzený poriadok vecí a má záľubu v neprirodzenosti, určuje sám sebe, čo je dobré a čo zlé („dobré je to, čo chcem a čo mi robí dobre, zlé je to, čo ma obmedzuje“ – kde nie je Boh, všetko je dovolené… Kde nie je Boh, kde neplatia večné zákony prirodzených vzťahov k ľuďom, pudom, k hodnotám duchovným, duševným a materiálnym, tam skôr či neskôr prichádzajú krízy. Krízy jednotlivcov, rodín i celých národov…
(Podľa M. Kašparů)