Kniha, ktorá bola najviac vydávaná.

Kniha, ktorá bola najviac predávaná.

Kniha, ktorá bola preložená skoro do všetkých jazykov sveta.

Kniha, o ktorej bolo napísaných tisíce a tisíce iných kníh.

Kniha, ktorá inšpirovala toľkých básnikov, spisovateľov, hudobníkov, maliarov, sochárov.

Kniha, ktorá dokázala zmeniť toľkých ľudí a vychovať toľkých velikánov.

Napriek svojej výnimočnosti zostáva Biblia pre mnohých knihou neobjavenou.

Originálnosť Biblie spočíva v tom, že môže byť čítaná ľuďmi rôzneho veku. Každý, kto ju so záujmom berie do rúk, v nej nájde niečo, čo mu pomôže v orientácii života. Biblia nás môže obohatiť v rôznych smeroch. Ponúka rôznorodý obraz veriacich, v ktorých sa môžeme spoznať – ľudí oduševnených, nadšených, ale aj vzbúrených, ustráchaných, sklamaných a beznádejných. Prostredníctvom nich môžeme nájsť odpovede na vlastné životné postoje.

Poslaním Biblie je tiež dodávať odvahu k napredovaniu. Nastavuje zrkadlo Božieho slova, aby sme mohli krok za krokom dozrievať pre vnútornú krásu. Texty Písma nám tiež pomáhajú v hľadaní a nachádzaní odpovedí na otázky o pôvode človeka, sveta, o existencii zla, o zmysle života. A tiež čítaním Svätého písma môžeme odkryť a pochopiť to najdôležitejšie – zmluvu lásky medzi Bohom a ľuďmi.

Mnohí veriaci majú k Biblii mimoriadny vzťah. Uznávajú ju ako svätú knihu, v ktorej hľadajú Božie slovo. Pre mnohých sa však môže javiť ako problematická – napr. Starý zákon obsahuje mnohé udalosti, nad ktorými sa môže človek pozastaviť (násilie, vraždy, vojny). Neveriaci tiež môžu poukazovať na zastaralé rady a napomenutia. Ak by sme chceli popierať hodnotu Biblie, musíme aspoň uznať, že je súčasťou dedičstva ľudských dejín, minimálne tak, ako aj iné literárne diela histórie.

Je Biblia knihou zastaralou? A je to vôbec kniha?

Ona je predovšetkým knižnicou. Obsahuje 73 kníh písaných počas celého tisícročia. Biblia je viac ako jedna kniha. Je niečím univerzálnym a dobrodružným. Je to dobrodružstvo ľudu uchváteného Bohom. Pri jej čítaní môžeme prežívať podobné duchovné dobrodružstvo. Biblia je veľkou pokladnicou, kde sú zhromaždené záznamy historických chvíľ, jednotlivé fragmenty myšlienok, zákonov, básní a skúseností prežívaných vo vzťahu k Bohu. V knihách Biblie sú použité rôzne literárne druhy, napr. rozprávania, historické syntézy, zákony, piesne, žalmy, úvahy o morálke či zásady životnej múdrosti. V Biblii teda nejde iba o historické diela v modernom zmysle slova. Z tohto pohľadu môžeme pochopiť aj určité nepresnosti alebo omyly v zmysle historickom alebo vedeckom. Ľudský autor – svätopisec sa vyjadruje jazykom, názormi a predstavami vedeckého poznania vtedajšej doby, ktoré môžu byť v súčasnosti prekonané. Úlohou týchto kníh nie je učiť históriu alebo podávať vedu. Chcú iba vyrozprávať, ako Boh viedol svoj ľud, ako tento ľud žil a ako aj my môžeme žiť v spojení s Bohom. V tomto sú slová Biblie neomylné.

Bibliu, ako dielo napísané ľuďmi môžeme študovať bez ohľadu na skutočnosť, či sme veriaci alebo neveriaci a môžeme sa snažiť objavovať zmysel, aký jej autori chceli dať. Skutočne ju však pochopíme jedine vtedy, ak k nej pristupujeme s rovnakou vierou ako jej autori.

Biblia teda obsahuje v jednom zväzku históriu tisícročia. Dôležité je vložiť každý jej element do rámca toho času a kultúry. Pri takomto poznávaní nám môžu pomôcť archeologické dokumenty. Môžeme takto Bibliu študovať v rovine historika, ktorý poukazuje iba na fakty a poznatky o Izraeli. Veriaci, ktorý sa však snaží žiť podľa viery, si nutne musí uvedomovať, že ide o „posvätnú“ históriu. Preto k nej treba tak aj pri čítaní pristupovať.

Pri prvom kontakte s „knižnicou“ Biblie je potrebné vedieť, že ide o:

– knihy historické (napr. 1Kr 9,26-11,43)

– ľudové rozprávania (napr. Gn 29,31; Sdc 15,1-16,3)

– zákony (napr. súhrnné Ex 20,1-17 a podrobné Lv 14)

– príslovia, filozofické myšlienky života (napr. Prís 23)

– básne, piesne (napr. Sdc 5; Ž 45)

– modlitby (napr. Ž 42; 43)

– proroctvá (napr. Am 5,1-4; 12; Ez 37)

– listy (napr. Tít)

– teologické poučenia (napr. Hebr 3-4)

Starý zákon je na čítanie a pochopenie veľmi ťažký. Výrazy, mentalita i mravy, ktoré popisuje, sa zdajú podivné. Aj keby sme sa preniesli cez tieto ťažkosti, väčším problémom je odpovedať na otázku neveriaceho alebo pochybujúceho človeka: Prečo sa mocný a kedysi tak zhovorčivý Boh v Biblii stal v súčasnosti nemým a neprítomným? Prečo nezasiahne, aby oslobodil utláčaných, aby zabránil vojnám a katastrofám? Prečo mlčí?

Keď chceme porovnávať posvätnú históriu Izraela s našou banálnou históriou, musíme si byť vedomí, že ide o dve rozdielne roviny. História, zapísaná vo Svätom písme nie je iba pohľadom vonkajším, ale aj vnútorným. Na jeho základe svätopisec poznal najmä zázračné pôsobenie Boha, teda podal aj to, čo bolo podstatné, čo jediné malo pre Izrael zmysel.

Historici a archeológovia sa snažia rekonštruovať presné vonkajšie dejiny Izraela. Lenže Biblia poukazuje osobitne na vnútornú históriu, ktorá spočíva v objavovaní pôsobenia Boha v tomto národe. Čítanie Biblie nás učí pozerať sa očami Izraela aj na našu každodennú a banálnu históriu. Vtedy v nej objavíme zázračné momenty, v ktorých Boh neustále hovorí a koná.

(Podľa J. Šelingu)