Sv. FRANTIŠEK SALESKÝ
biskup a cirkevný učiteľ
(1567 – 1622)
Svätý František Saleský patrí medzi veľkých svätých kresťanského novoveku. Pochádzal zo Savojska. Narodil sa na zámku Sales 21. augusta 1567. Jeho otec bol kastelánom v Nouvelles.
Už v prvých detských rokoch sa ukázalo, že František je bystrý chlapec a aj v škole sa veľmi dobre učil. Preto chcel mať otec z neho právnika. Ako 15-ročný František odišiel do Paríža, kde študoval filozofiu a právo. No pritom sa zaujímal aj o teológiu. Býval v jezuitskom kolégiu Clermont, kde okrem vedomostí získal aj solídnu duchovnú formáciu.
Ako 19-ročný prekonal ťažkú krízu viery (náuka o predurčení). Šesť týždňov duševného boja a suchoty nakoniec u neho skončilo vnútornou vyrovnanosťou a hrejivým optimizmom.
Po skončení parížskych štúdií (1588) šiel František podľa otcovho želania na významnú právnickú fakultu do Padovy, kde dosiahol roku 1591 doktorát práv.
Po návrate zo štúdií sa stal členom senátu v savojskom hlavnom meste Chambéry. No advokátska ani politická kariéra ho nelákala. Rozhodol sa stať kňazom. Keďže mal hlboké teologické vedomosti a i duchovne bol dobre pripravený, mohol už 18. decembra 1593 prijať kňazské svätenie.
Hneď po vysviacke začal horlivo účinkovať. Biskup si čoskoro všimol jeho rozumovú a charakterovú vyspelosť a rozhodol sa poslať ho na pôsobisko, kde iní nemali nijaké vyhliadky na úspech – do kalvínskeho kraja Chablais, kde boli voči katolíkom veľmi nepriateľskí.
Začal s kázňami. No okrem asi pätnástich katolíkov, ktorí ostali v tomto kraji po protestantskej reformácii, sa nikto o jeho kázne nezaujímal. Od kalvínov si vyslúžil len vyzývavé mlčanie a vyhrážky.
Keď neprijali hovorené slovo, začal písať. Na listoch papiera vysvetľoval hlavné body kresťanskej náuky a vyvracal bludy. Tieto letáky potom pripevňoval v noci na múry alebo vkladal do domov. Písal zaujímavým žurnalistickým štýlom, a pritom zmierlivo. Niektorí kalvíni sa rozhodli neúnavného misionára zabiť, no odzbrojila ich jeho láskavosť.
Po siedmych mesiacoch zaťatého nepriateľstva sa začala situácia meniť. František si postupne získal mysle i srdcia odporcov katolíckej viery (v roku 1603 sa tam vrátilo do Cirkvi 25 tisíc ľudí).
Pápež Klement VII. vymenoval Františka najprv za pomocného biskupa. V roku 1602 nakoniec prevzal František vedenie ženevského biskupstva. Sídlil však v Annecy, lebo kalvíni by nestrpeli katolíckeho biskupa v meste.
Ako biskup venoval veľkú pozornosť duchovenstvu. Nielen obežníkmi a smernicami, ale aj bezprostredným osobným stykom. V roku 1605 začal veľkú pastoračnú vizitáciu všetkých 450 farností svojho biskupstva. Stretával sa s veriacimi, kázal, spovedal a udeľoval iné sviatosti, počúval duchovných i veriacich, pomáhal riešiť problémy.
V jeho pastoračnej starostlivosti zaujímala osobitné miesto katechéza. Vydal smernice o vyučovaní náboženstva a založil laické bratstvo kresťanskej náuky. Sám veľa času venoval vyučovaniu katechizmu. Vedel vysvetľovať jednoducho, jasne a na mnohých príkladoch. Preto bol obľúbený u detí, ktoré sa k nemu živo hlásili aj na ulici.
František veľa kázal a mal rozsiahlu korešpodenciu (napísal okolo 6000 listov).
V roku 1610 založil spolu so sv. Janou Františkou de Chantal ženskú rehoľnú spoločnosť Navštívenia Panny Márie, ktorá v sebe spájala rozjímavý i činný život.
Nadmerná činnosť napokon Františka vyčerpala. V decembri 1622 ho postihla v Lyone mozgová mŕtvica a na druhý deň, 28. decembra, zomiera.
Necelých 40 rokov po smrti bol František Saleský vyhlásený za blahoslaveného a o štyri roky neskôr (1665) za svätého. Jeho životný príklad a jeho zásady inšpirovali mnohých jednotlivcov i celé hnutia. Vznikli viaceré rehoľné spoločnosti, ktoré sa hlásia k jeho duchovnému odkazu. Medzi najznámejšie patria saleziáni don Bosca.
Cenným dedičstvom sv. Františka Saleského sú jeho spisy. Medzi najznámejšie patrí Filotea (Návod k nábožnému životu) a Teotimus (Traktát o Božej láske). Celkovo obsahujú jeho zachované spisy 26 zväzkov.
Svätého Františka Saleského nazývajú zdvorilým, láskavým a optimistickým svätcom. Niektorí odsudzovali veľkú ohľaduplnosť, ktorú prejavoval voči bludárom a hriešnikom. On však nestrpel bludy a hriechy, ale bol veľmi láskavý voči bludárom a hriešnikom. A ukázalo sa, že je to nielen najsprávnejšia, ale aj najúspešnejšia metóda v službe Bohu a dušiam.
(Podľa R. Ondruša)