Keď ti ľudia ukážu svoje hranice („to pre teba nemôžem urobiť“), máš pocit, akoby ťa odmietli. Nevieš prijať skutočnosť, že nie sú schopní urobiť pre teba všetko, čo od nich očakávaš. Túžiš po bezhraničnej láske, po bezhraničnom dávaní.

Potrebuješ určiť hranice vlastnej láske – to si ešte nerobil. Čokoľvek ľudia od teba žiadajú, dáš im, a keď pýtajú viac, dáš viac, až kým nie si úplne vyčerpaný, využitý a zneužitý. Iba keď budeš schopný určiť si vlastné hranice, budeš môcť pripustiť a rešpektovať hranice iných a byť za ne vďačný.

Tvoje požiadavky na ľudí, ktorých miluješ, neprestajne rastú, až kým im neprerastú cez hlavu a vlastne sú nútení opustiť ťa, aby zachránili seba.

Veľkou úlohou je – mať požiadavky na seba, vedieť usmerňovať svoje potreby v rámci vlastných hraníc a vedieť si ich zachovať aj v prítomnosti tých, ktorých miluješ. Skutočná vzájomná láska si vyžaduje ľudí, ktorí vlastnia seba a ktorí sa môžu vzájomne dávať a pritom si zachovať vlastnú tvár!

Takže aby si vedel dávať efektívnejšie a byť sebestačnejší vo svojich potrebách, musíš sa naučiť určiť hranice svojej láske.

STRÁŽ SI PADACÍ MOST

Musíš sa rozhodnúť, komu a kedy sprístupníš svoj vnútorný život. Celé roky si iným dovoľoval vojsť do svojho života a vyjsť z neho podľa toho, ako kto potreboval a chcel.  Tak si prestal byť pánom svojho domu a čoraz viac si mal pocit, že ťa zneužívajú – a tak si sa aj ty rýchlo unavil, rozčúlil, nahneval a pohoršil… (Predstav si stredoveký zámok obklopený priekopou. Padací most je jediným miestom, ktorým sa dá vstúpiť dovnútra. Pán zámku musí mať moc rozhodnúť, kedy most spustiť a kedy ho zdvihnúť. Inak sa môže stať obeťou nepriateľov, cudzincov a tulákov. Nenájde pokoj na vlastnom zámku.)

Je dôležité, aby si vládol nad svojim padacím mostom. Je nevyhnutné mať obdobie, keď bude most zdvihnutý a ty budeš mať možnosť byť sám alebo len s tými, s ktorými cítiš spriaznenosť! Nedopusť, aby si sa stal verejným vlastníctvom, kde si každý vchádza a vychádza, ako sa mu zachce. (Možno sa domnievaš, že si veľkorysý, keď umožňuješ prejsť každému, kto chce vojsť alebo odísť. Čoskoro však zistíš, že strácaš vlastnú tvár…)

Keď sa ujmeš vlády nad padacím mostom, objavíš v srdci novú radosť a pokoj a nájdeš v sebe schopnosť podeliť sa o tú radosť a pokoj s inými.

ZLOŽ SVOJU STAROSŤ… SKÚS TO NECHAŤ NA BOHA

Veľmi ti záleží na tom, aby si sa vo svojom konaní vždy správne rozhodol. Ak máš na výber veľa možností, ustavične ťa znepokojuje otázka: „Čo mám a nemám urobiť?“ Máš splniť veľa konkrétnych úloh. Niektorých ľudí treba navštíviť, iných prijať, s ďalšími len jednoducho byť. Niektoré veci si vyžadujú tvoju pozornosť, niektoré knihy treba prečítať a niektoré skutočnosti treba vidieť. Čo z toho všetkého si skutočne zaslúži tvoj čas?

Začni tým, že nedopustíš, aby sa ťa zmocnili ľudia alebo veci. Kým si myslíš, že ich potrebuješ mať, nie si celkom slobodný! Ich naliehavosť často pochádza z tvojej túžby po prijatí a uznaní. Musíš sa stále vracať k prameňu: k Božej láske… a tam načerpať.

Problémom je, že mnohokrát si chceš všetko zariadiť sám. Správaš sa, akoby si sa musel rozhodnúť medzi mnohými vecami, a všetky sa zdajú byť rovnako dôležité. Ešte si sa však úplne nepodriadil Božiemu vedeniu. Stále bojuješ s Bohom o to, kto bude vládnuť. Skús to nechať na Boha. Hovor si: „Buď vôľa tvoja, nie moja.“ Odovzdaj každú časť svojho srdca a času Bohu, nech ti povie, čo robiť, kam ísť, kedy a ako reagovať. Boh nechce, aby si sa zničil! Vyčerpanie, prepracovanosť a depresia nie sú znakom, že konáš Božiu vôľu!!! Boh je ohľaduplný a láskavý… On ti túži dať hlboký pocit istoty v jeho lásku. Keď ju naplno prežiješ, lepšie budeš môcť rozlíšiť, ku komu si bol poslaný.

Nie je ľahké prenechať svoje problémy Bohu. Čím viac to však budeš robiť, tým väčšmi sa „otvárací čas“ stane Božím časom. A Boží čas je vždy časom plnosti.

(Podľa H. Nouwena)