Dospievajúci človek sa odráža od brehu detstva, aby na svojej lodi smeroval do prístavu dospelosti. Možno ani netuší, čo ho čaká, s čím sa môže stretnúť. Určite však bude musieť vzdorovať nejednej búrke, ktorá môže poriadne rozkolísať loď. Hoci to vyznieva veľmi pesimisticky, nie každý dorazí do cieľa. Skúsenosti hovoria aj o tragédiách. My dospelí, ktorí chceme byť sprievodcami dospievajúcich, nemôžeme zostať na brehu a odtiaľ radiť a poúčať. Skutočný vodca vie, že mu neostáva nič iné, len nasadnúť na loď a prijať všetky riziká vodcu. Sám dospievajúci i okolnosti môžu loď zaviesť na neznáme a neisté miesta…

Dospievanie je obdobím hlbokých zmien, nestálosti a hľadania identity. Aby sme dospievajúcich vedeli pochopiť a správne viesť, nezostáva nám nič iné, len vstúpiť s nimi do ich sveta.

---

KRÍZA TOTOŽNOSTI ALEBO PRESTAVBA CELÉHO BYTIA

TELO

Dospievajúci prežíva druhé narodenie. Nachádza sa v doteraz nepoznanej krajine, pretože celé telo sa transformuje. Je veľmi ťažké pochopiť a prijať, čo sa s ním deje. Raz si namýšľa, že je tučný, inokedy chudý, malý alebo vysoký. Tvár je neustále ničená vyrážkami, čo spôsobuje hanbu a podceňovanie sa. Zrkadlo a pred ním neustála otázka – „Som pekná alebo škaredá?“  – „Som pekný alebo škaredý?“ – hrá dôležitú úlohu.

Mladý človek sa tejto premene môže tešiť alebo sa na ňu hnevať, ba dokonca môže mať z nej strach. V každom prípade je prekvapený a dezorientovaný. Často sa cíti veľmi zle, nie je „vo svojej koži“ a svoje telo môže vnímať ako svojho nepriateľa. Preto sa v tomto období začína viac ako inokedy zaujímať o šport a tanec. Tieto skutočnosti by mali byť cestou k rozvoju tela. Často badať určité váhanie, či ukazovať svoju postavu alebo ju skôr skrývať. Ide hlavne o dievčatá. Zrkadlom pre ne sú oči druhých, v ktorých chcú čítať, či sa páčia a ak áno, tak ich to robí istejšími.

INTELEKT

Dospievajúci objavuje schopnosť prenesenia sa nad konkrétnu skúsenosť s tým, že vie vytvoriť hypotézy s možnosťou novej interpretácie skutočnosti. Môžeme na jednej strane vidieť snahu po nadobúdaní nového poznania, obohacovanie pamäti novými poznatkami, na druhej strane dochádza k „poruchám“ pamäti. Máme dojem, že si nič nepamätá z toho, čo sa predtým naučil. Akoby sa v pamäti všetko vymazalo. Tieto skraty korešpondujú často s psychologickými ťažkosťami. Ako pracovať na obohacovaní pamäti, keď sa vo vnútri nachádza zmätenosť myšlienok a pocitov? Ide veľmi často o problémy afektívnosti: „Som schopný milovať? Existuje niekto, kto ma má rád?“

„To bol zasa deň! Vrcholom všetkého bola slovina. Vraj: Slečna, ste nejaká zamyslená. Povedzte nám niečo o Samovi Chalupkovi… Krava jedna! Čo si myslí? Mňa tak zaujíma nejaký Samo. Keby tak Peter…“ (z denníka XY)

Učitelia sa môžu stretnúť s nezáujmom a ľahostajnosťou pri témach rodiny, spoločnosti, náboženstva… Táto ľahostajnosť sa môže prejaviť zosmiešňovaním. Niektorí majú radosť z toho, že môžu demolovať to, čo je v očiach dospelých dobre zdôvodnené.

SRDCE

Dospievajúci žije v neustálom zmätku pocitov a ideí. Ako druhému vysvetliť to, čo ho znepokojuje, čo mu naháňa strach, čo ho vedie k vzburám? Ako nájsť slová, ktoré by vystihli bolesť srdca? Známa je ťažkosť zdôveriť sa, teda nájsť niekoho, kto je ochotný vypočuť a neodsúdiť. Izba slúži ako útočište a slúchadlá v ušiach ako prostriedok pre vytvorenie si určitej izolácie. No na druhej strane sú chvíle, kedy mladý človek rozpráva. Sú to naozaj prúdy slov a vlny rečnenia hovoriace o chaose, v ktorom sa mladý človek nachádza. Jedna téma strieda druhú prakticky bez akejkoľvek logiky.

Je to vek určitého preháňania. Dospievajúci sa neostýcha povedať: „Môj otec ma nenávidí, lepšie by bolo, keby ani nebol.“ Tieto slová vysloví bez toho, aby to naozaj chcel. Tým iba vyjadruje potrebu skutočne existovať v očiach svojho otca. Pre vychovávateľa je dôležité vniesť trochu poriadku do tohto chaosu. Je to práca veľmi náročná.

Dospievajúci je vedený k tomu, aby akceptoval zmeny týkajúce sa citového vzťahu k rodine, zvlášť k rodičom, aby mohol začať vytvárať nové vzťahy s okolím (život v rodine, v partii kamarátov, v osobnom priateľstve s niekým).

Je to tiež vek objavovania a ovládania sexuality. Je to vek nastúpenia cesty lásky. Dospievajúci miluje toho, kto mu prináša a sprostredkúva zážitky. Bude potrebné, aby objavil, že druhý má byť milovaný pre neho samého.

---

Obdobie napätia, dvojznačnosti a neistoty… 

Dospievajúci nie je pánom týchto zmien a súčasne je potrebné, aby nastúpil na cestu zodpovednosti za seba samého, za svoj život, svoju históriu, vieru alebo nevieru.

Hľadá spôsob dokázať najskôr sám sebe, potom aj okoliu, niekedy pokojne, inokedy násilne, schopnosť byť nezávislý. Zároveň hľadá ochranu pred týmto neznámym životom, ktorý sa mu otvára a z ktorého má strach.

Ťažko prijíma a znáša obmedzovania požadované rodinou, školou, spoločnosťou, Cirkvou, a pritom ich predsa potrebuje, aby práve cez takéto stretnutia rástol v osobnosť a cez ich porušovanie sa utvrdzoval ako nezávislý.

Žije v neistote strachu, v obave z budúcnosti a súčasne v hlbokých a často nových radostiach a nadšeniach zo života, ktoré neustále objavuje.

---

NIEKOĽKO CHARAKTERISTICKÝCH ČŔT

Egocentrizmus

Je to určitá neschopnosť prijať iný uhol pohľadu, iné hľadisko, iné stanovisko, ktoré prezentujú iní ľudia a ktoré musí mať tiež svoju platnosť. Egocentrizmus nie je egoizmus, čiže odmietnutie milovať inú vec, iného človeka. Pre mladého človeka sú jeho vlastné presvedčenia jedinou pravdou, a to so všetkou úprimnosťou. Všetko, čo hovorí, treba brať vážne, ale nič doslovne. Treba stále premýšľať, čo chce svojím tvrdením povedať.

Hľadanie ideálu, lídra, modelu

Tým, že sa dospievajúci necíti vo svojej koži, potrebuje sa identifikovať s niekým, kto predstavuje pre neho toho, kým by chcel byť, ale ešte nemôže. Z toho plynie veľký záujem hľadať také osoby, ba priam niektoré až zbožňovať.

Príťažlivosť k výnimočným osobám

Dospievajúci vidí svet očami tých, ktorým dôveruje a ktorí pre neho predstavujú minimum bezpečnosti tak veľmi potrebnej. Tieto výnimočné osoby sa pre neho stávajú tiež referenciou pre vlastné morálne výroky a súdy.

Túžba poznať, že sú úprimne milovaní

Dospievajúci potrebuje poznať úprimnú lásku a ľudský rešpekt. Je veľmi citlivý na to, čo si druhí o ňom myslia. Tí druhí to sú často kamaráti a tí, ktorých uznáva.

Mnohoznačnosť citov

Dospievajúci prežíva rôzne protichodné city, ako napríklad: lásku a nenávisť, aktivitu a pasivitu, jemnosť a hrubosť, obetavosť a egoizmus, optimizmus a skľúčenosť, podvolenie sa a vzburu, lenivosť a preháňanie práce, túžba po samote a láska ku skupine (partii)…

---

OBRANNÉ MECHANIZMY

Všetky premeny vyvolávajú úzkosť. Je to ozajstné rozhádzanie osobnosti sprevádzané ťažkosťami, znepokojením, pocitmi viny a strachu, chýbajúcim pocitom bezpečia, neistotou a agresivitou. Telo sa mení, duša tiež a toto z väčšej časti uniká dospelým. Dospievajúci je viac alebo menej vedomou hračkou všetkých týchto zmien. Aby sa ubránil úzkosti, utieka sa k obranným mechanizmom, ktoré sa niekedy v období dospievania zosilňujú. Medzi ne patria napríklad:

Asketizmus – jestvujú mladí ľudia, ktorí úplne popierajú svoje inštinkty, a to na všetkých úrovniach. Majú strach z toho, že ich túžby, ich popudy ich presiahnu, zavalia a naraz si celkom zakazujú vyjadrenie alebo uspokojenie týchto túžob. Sú to mladí, ktorí žijú asketickým životom, sotva jedia, nedoprajú si nijaké potešenie, držia sa veľmi tvrdých životných pravidiel.

Intelektualizmus – náruživá práca, okrem iného ocenená spoločnosťou, s náročnými prípravami na skúšky, konkurzy a pod.

Konformizmus alebo uniformizmus – štandardné a konformistické správanie chráni jedinca, ktorý patrí do skupiny, a to tak, že splýva s ňou.

Rozpoltenosť medzi sexuálnou aktivitou a idealizovanou láskou k partnerovi – napríklad milované dievča nie je to, s ktorou má chlapec sexuálne vzťahy.

Silne agresívny postoj – imponujúce správanie hlavne u chlapcov. Ide o priľnutie k skupine s „kolektívnym zákonom mužnosti“.

Regresia – dospievajúci sa odvracia, upadáva do predchádzajúcich štádií. Prejavuje sa to bulemickým správaním (orálne štádium), sklonmi k špinavosti alebo naopak prílišným zmyslom pre čistotnosť (análne štádium).

Obrátenie citov – v snahe odpútať sa od rodičov sa láska pociťovaná k nim mení na neúctu, protiveň a zlosť. Akoby to bola definitívna snaha odpútať sa a obrátiť sa k iným. Často sú proti rodičom práve tí dospievajúci, ktorí sú k nim najviac pripútaní.

Tvorivá činnosť – vnútorné problémy vyústia napríklad do veľkého záujmu o seba, o literárnu činnosť alebo hudbu.

Toto je niekoľko príkladov obranných mechanizmov. Nie všetky sú rovnakého druhu, nemajú rovnakú hodnotu ani rovnakú účinnosť pre dospievajúceho. Podstatné je, aby v nich mladý človek neskostnatel a aby ich ani nepreháňal, ale aby ich mohol používať postupne alebo všetky s určitou pružnosťou. Existujú spolu s inými mechanizmami, ktoré sa používajú už od detstva, ako napríklad potláčanie (cieľom je udržať mimo oblasti vedomia tie predstavy, myšlienky, spomienky a afekty, ktoré sú momentálne neželateľné), izolácia (zvláštna forma potláčania – oddeľujeme udalosť alebo myšlienku od ich citového kontextu) a vyvolanie reakcie (ukrývaná tendencia správania sa navonok prejaví pravým opakom).

Dôležitou skutočnosťou je rozlišovať medzi chlapcom a dievčaťom. Psychologický vývoj nie je rovnaký. Rovnako sociálne prostredie, ťažkosti v škole, história každého nesú známky odlišnosti. Tieto odlišnosti by mali byť bránou pre ozajstné vedenie dospievajúcich.

---

 

RANÁ ADOLESCENCIA = 11-14 rokov

Faktor	Prežívanie dospievajúcich	Postoj vychovávateľa
Transformácia, prestavba tela	Nechápu, čo sa s nimi deje. Svoje telo neraz chápu ako nepriateľa. Často sa obávajú výsmechu. Neodmysliteľnou súčasťou ich života je zrkadlo. Zrkadlom bývajú aj oči iných.	Pomáhať pri budovaní sebadôvery. Pomáhať byť „iným“ a „sebou samým“.
Hormonálne zmeny, objavenie sekundárnych pohlavných znakov	Veľká náladovosť. Dospievajúci sa niekedy teší z premeny, inokedy má z nej strach alebo sa na ňu hnevá. Akné. Prejavy agresivity hlavne u chlapcov.	Mať porozumenie pre prejavy náladovosti.
Egocentrizmus	Aby dospievajúci mohol povedať „ja“, musí najskôr povedať „nie“. Snaha presadzovať svoj názor. Túžba po väčšej voľnosti a slobode.	Uvedomovať si, že egocentrizmus ešte nie je egoizmom. Pomáhať prechodu od egoizmu k altruizmu (k nezištnému a nesebeckému vzťahu k druhým).
„Zosadenie obrazu rodičov“	Neraz idealizovaný obraz rodičov z detstva oslabuje. Spochybňovanie a kritizovanie spôsobu života rodičov, systému hodnôt a morálky. Útek z domu, hľadanie pseudorodiny.	Pripravenosť vypočuť. Poukázať na hodnoty, ktoré už nechcú vidieť u svojich rodičov a na nebezpečenstvo idealizovania partie.
Kamarátstvo ako najväčšia hodnota	Správne je to, čo povedali kamaráti. Neustála snaha podobať sa a prispôsobovať sa im v štýle hudby, oblečenia, záľub. Názor kamarátov je jediným meradlom.	Neustále nekritizovať výstrelky. Mnohé módne vlny sú len vlnami. Snažiť sa porozumieť ich svetu a povzniesť sa nad mnohé prejavy. Snažiť sa byť pre nich dospelým kamarátom.
Zmysel pre spravodlivosť	Netolerantnosť v každom smere. Rodičia, učitelia sú často obviňovaní z nespravodlivosti.	Citlivosť v posudzovaní. Chrániť sa nespravodlivého postoja, súdu a uprednostňovania jedných pred druhými.

STREDNÁ ADOLESCENCIA = 15-16 rokov

Faktor	Prežívanie dospievajúcich	Postoj vychovávateľa
Snaha po názorovej nezávislosti	Dospievajúci sa pokúša odmietať vplyv prostredia, stáva sa viac kritickým aj voči názorom kamarátov. Učí sa rozlišovať.	Vyvarovať sa násilného presviedčania a verbovania. Iný názor skôr ponúkať ako nanucovať.
Postupné akceptovanie druhého	Stáva sa viac tolerantný a otvorený pre názor iných. Uznáva, že aj iný môže mať odlišný názor, hoci svoj pokladá za najsprávnejší.	Nebáť sa poukázať aj na iné stanovisko, a to aj vtedy, keď dospievajúci má iný názor.
Potreba nových a silných zážitkov	Cigarety, alkohol a niekedy aj drogy. Vyhľadávanie rôznych dobrodružstiev.	Nebáť sa poukazovať na riziká.
Hľadanie originálnosti štýlu	Skúša nové štýly účesu, obliekania. Mení postoje.	Dávať pozor, aby kritika takýchto prejavov nebola príčinou straty dôvery; mnohé výstrelky bývajú naozaj prechodné.
Budovanie hodnotového systému	Spochybňuje hodnoty, ktoré si osvojil rodinnou, školskou alebo náboženskou výchovou.	Ukázať aj „druhú stranu mince“, že napr. tolerancia je ich preferovanou hodnotou. Je to šanca pre spoločnosť, v ktorej sa rodí a mohutnie nacionalizmus, rasizmus… Vzniká riziko: „Každý má svoju morálku, ak sa mu to páči, nech si robí čokoľvek, to je jeho vec.“ Je skutočne takýto „tolerantný“ postoj správny? Kam môže viesť?
Prvé intímne vzťahy	Ide o prvé stretanie sa v dvojici často krátkodobé. Chlapci chápu sex ako boj, chvastajú sa svojimi úspechmi v dobývaní. Dievčatá túžia viac po nežnostiach a citoch. Hľadajú informácie o sexe. Dievčatá sa musia neustále snažiť o priazeň prostredníctvom dobrého vzhľadu.	Vytvárať priestor pre tieto témy. Rozlišovať, či o intímnych veciach hovoriť v miešanej skupine alebo oddelene. Viesť k dôvere v osobu, ktorá by sa mohla stať opravdivým pomocníkom v problémoch súvisiacich so sexualitou. Pozývať odborníkov.
Prechod od kamarátstva k priateľstvu	Potreba dôvernej osoby. Výmena skúseností s niekým v rovnakej situácii pomáha štrukturovať osobnosť dospievajúceho. Viac času trávia s priateľmi ako s rodinou.	Pozor na tendenciu deliť priateľov na tých, čo majú dobrý vplyv a tých, čo majú zlý vplyv. Dospievajúci si potrebuje vytvoriť odstup od rodiny, školy aj od náboženstva, ale napriek tomu potrebuje cítiť, že je nimi milovaný.
Snaha rozšíriť si intelektuálny obzor	Majú radi diskusie, ktoré ich môžu obohatiť a tiež diskusie, ktoré sa týkajú ich problémov.	Učiť sa poznávať vitálne potreby dospievajúcich a sprostredkovávať im primerané informácie na požadované témy.
Na druhej strane odmietanie všetkého „intelektuálneho“	Niekedy sa u nich objavuje absolútny nezáujem o intelektuálnu prácu. Na príčine bývajú často problémy afektívnosti.	Dospievajúceho hneď neobviňovať z lenivosti.
Nové záujmy, koníčky	Všetko, čo ich začne zaujímať, dokáže prekryť všetky povinnosti, najmä potrebu učiť sa.	Učiť sa milovať to, čo oni milujú. Poukazovať na potrebnú rovnováhu a hierarchiu, teda najskôr na to, čo je potrebné, potom užitočné a nakoniec príjemné.
Tendencia preháňať a šokovať	Snažia sa dať najavo, že už nie sú deti, a to oblečením, silnými rečami, cigaretou, alkoholom. Presviedčajú okolie, že už všetko dokonale ovládajú (poznatky o sexe, antikoncepcii, AIDS, drogách, potratoch).	Snažiť sa pozerať znovu a znovu na tieto veci očami dospievajúcich. Brať ich vážne, teda už nie ako „sopľavé“ deti.

NESKORÁ ADOLESCENCIA = 17-19 rokov

Faktor	Prežívanie dospievajúcich	Postoj vychovávateľa
Preberanie zodpovednosti	Premýšľajú o možnosti žiť samostatne, zároveň si kladú otázku, či sú dosť silní niesť zodpovednosť za niečo alebo niekoho.	„Sloboda, zodpovednosť“ – dva piliere stavby života dospievajúceho, ktoré je treba pomáhať budovať.
Iniciačné obrady	Pre život dospievajúcich majú dôležitý význam, napr. stužková, získanie vodičského preukazu, učňovský list, maturita. Prechod do novej fázy života sa snažia zviditeľňovať iniciačnými obradmi.	Dôležité je poukazovať aj na sviatosť birmovania ako na znak kresťanskej dospelosti.
Odmietanie dospelosti	„Nechce sa mi tam – do dospelosti.“ Napriek tomu, čo sľubuje dospelosť, nie každý sa do nej ponáhľa. Prílišné uvedomovanie si náročnosti života dospelých.	Viesť k sebaistote v schopnosť postupne preberať život do vlastných rúk.
Nástup pre ozajstné hodnoty	Uvedomujú si, že dôležité nie je to, čo človek má, ale to, čím je. Rozhodujúce nie sú bicepsy, ani miery, ale osobnosť.	Ponúknuť cestu viery, ktorá je pozvaním budovať osobnosť človeka.

 

(Spracované podľa J. Šelingu)