Dospievajúci potrebujú lásku, sebaovládanie, hodnoty, obmedzenia a prijatie zodpovednosti za svoj život.
Problémy dospievajúcich vznikajú väčšinou v určitom kontexte (emocionálne odcudzenie, zranenie, depresia…) = je nutné sa pozrieť pod povrch, aby sme sa uistili, že to, čo chceme urobiť, pomôže vyriešiť základný problém a umožní dospievajúcemu dozrieť v takého človeka, akého ho chcel Boh. Odcudzený, zranený alebo deprimovaný mladý človek potrebuje povzbudenie a milosť. Potrebuje, aby ho niekto počúval, aby mu umožnil vyjsť z ulity a aby ho prijal.
Niekedy k riešeniu problému stačí nadviazať kontakt so srdcom dospievajúceho.
„Vôbec som ťa nepočúval, pretože som sa snažil vyriešiť tvoje nevhodné správanie a konanie. Ospravedlňujem sa ti. Zdá sa mi, že možno nie si úplne šťastný alebo máš nejaký iný problém. A mňa by zaujímalo, čo ťa trápi. Porozprávame sa o tom?“
Konkrétne správanie dospievajúceho niekedy hovorí skôr o tom, ako v danom čase vyzerá vývoj jeho osobnosti (nedostatok vnútornej štruktúry – čiže neschopnosť organizácie, sústredenia, sebaovládania a zodpovednosti).
„Chcem ti pomôcť naučiť sa lepšie sa ovládať a byť zodpovedný. Pustíme sa do toho spolu.“
Keď budeme pracovať na konkrétnom probléme so správaním a taktiež na problémoch so štruktúrou, ktoré ležia v jeho pozadí, pomôžeme dospievajúcemu rozvinúť vnútorné zdroje, ktoré bude potrebovať, aby mohol svoje správanie zmeniť.
Dospievajúci sa tiež môže začať správať nesprávne alebo vyvolávať problémy, aby tým vyslal signál, že cíti obavy, ale nedokáže svoje pocity vyjadriť slovami (napr. problémy v rodinných vzťahoch a pod.)
HRANICE MAJÚ ŠTYRI PRINCÍPY
Každý rozhovor alebo situácia, v priebehu ktorej sú stanovované hranice, musí využívať tieto štyri princípy, ktoré nám poskytujú stabilitu, zmysel a jasný cieľ, aby sme stanovili rozumné a vhodné hranice (a tým sa zvýši pravdepodobnosť, že budeme úspešní).
Tieto štyri princípy neplatia len pre to, čo hovoríme, ale i pre to, čo robíme!
Prvý princíp = LÁSKA
…som na tvojej strane…
Vždy začínajme láskou, snažme sa mladému človeku čo najlepšie vyjadriť, že nám na ňom záleží a máme na srdci len jeho dobro.
Hranice (aspoň zo začiatku) ľudí oddeľujú – no láska pomôže dospievajúcemu počuť to, čo hovoríme, prijať hranice a zmieriť sa s dôsledkami.
„Som na tvojej strane. Nerobím to preto, že by som sa na teba hneval alebo ťa chcel trestať alebo že by mi na tebe nezáležalo. Robím to preto, že pre teba chcem len to najlepšie.“
Láska pomáha dospievajúcemu uvedomiť si, že problémom je jeho správanie a nie naša reakcia alebo náš postoj.
„Chcem si s tebou prejsť veci, ktoré mi robia starosti, a vyriešiť pár problémov. Ale skôr, ako sa do čohokoľvek pustím, chcem ti povedať, že ťa mám veľmi rád a nechcem, aby sa ti prihodilo niečo zlé. Prial by som ti pekný život, a preto ti chcem s týmito problémami pomôcť.“
Druhý princíp = PRAVDA
…mám niekoľko pravidiel a požiadaviek…
Láska otvára dvere ku zmene, ale nestačí. Pravda poskytuje vedenie, múdrosť, informácie a cestu k náprave. Pravda má podobu pravidiel, požiadaviek a očakávaní. Mladý človek musí vedieť, kde sú hranice, aby sa mohol rozhodnúť, či ich prekročí alebo bude rešpektovať (hranice niekedy nefungujú preto, že sme ich dostatočne jasne neurčili).
Je potrebné mať na mladého človeka určité požiadavky, pretože hranice patria k životu a mladý človek sa musí naučiť na ne reagovať, aby sa vedel v živote správne rozhodovať. Ak sú hranice pre danú situáciu vhodné a ak ich uplatňujeme v rámci vzťahu, pomôžeme mladému človeku pochopiť, že poriadok a zodpovednosť sú v živote normálne a od dospelého človeka sa očakávajú.
Pravidlá a požiadavky musíme formulovať konkrétne a tak, aby boli pochopiteľné. Mladý človek musí vedieť, čo je a čo nie je prijateľné. Platí zásada, že čím je mladý človek nezrelší, tým konkrétnejšie musia byť hranice.
Nerozčuľujme sa, hovorme jasne. Vysvetlime mladému človeku, čo od neho chceme a aké postoje a správanie očakávame. A pravidlá a hranice spíšme a niekde zavesme („kde nie je zákon, nie je ani prestúpenie zákona…“).
Tretí princíp = SLOBODA
…môžeš sa rozhodnúť pravidlá rešpektovať, alebo ich porušovať…
Sloboda je vo výchove nevyhnutná – k správnym rozhodnutiam nie je možné mladého človeka prinútiť. V jeho živote, ktorý chceme formovať, je mnoho vecí, ktoré nemôžeme riadiť. Väčšinu času s ním nie sme, takže nemôžeme dohliadať na to, čo robí niekde inde.
Ak sa ocitneme v slepej uličke situácií, kedy používame frázy „musíš“ a „prinútim ťa“, snažme sa rýchlo z tejto pasce dostať von. Pretože je len málo vecí, ktoré môžeme mladého človeka donútiť urobiť.
Sloboda urobiť zlé rozhodnutia je nevyhnutná k tomu, aby sa mladý človek naučil robiť správne rozhodnutia. Aj keď „donútime“ mladého človeka urobiť správnu vec, nepomôže mu to dozrieť a stať sa milujúcim a zodpovedným človekom. Potrebujeme slobodu k tomu, aby sme sa mohli rozhodnúť správne či nesprávne, pre Boha alebo proti nemu. Len tak sa môžeme učiť z vlastných chýb a len tak môžeme druhého milovať z celého srdca…
(Sloboda má samozrejme aj isté hranice. Ak nejaký problém alebo správanie ohrozuje priamo život alebo predstavuje iné vážne nebezpečenstvo, musíme zasiahnuť, aj za cenu obmedzenia slobody rozhodnúť sa nám zvereného mladého človeka.)
Štvrtý princíp = DôSLEDKY
…toto sa stane…
Nevyhnutnú rovnováhu vo výchovných princípoch poskytuje realita – dôsledky. Ak sa mladý človek rozhodne svoju slobodu využiť k tomu, že odmietne pravidlá a prestúpi hranice, narazí na dôsledky svojho správania/konania. Potrebuje na vlastnej koži pocítiť jeden zo základných zákonov života: dobré správanie/konanie prináša dobré výsledky a zlé správanie/konanie prináša nepríjemné dôsledky („čo človek zaseje, to bude aj žať…“). Dôsledky by nás mali naučiť zodpovednosti.
Dôsledky je nutné určiť a tiež uviesť do praxe. Mladý človek musí vedieť, čo ho čaká na druhej strane určenej hranice. Musí to aj zažiť na vlastnej koži. No ak dôsledkami pohrozíme a nakoniec ich neuplatníme, budeme mladého človeka učiť, že nás nemusí brať vážne, pretože síce štekáme, ale nehryzieme…
REKAPITULÁCIA ŠTYROCH PRINCÍPOV
1. „Mám ťa rád a som na tvojej strane.“
2. „Mám niekoľko pravidiel a požiadaviek
týkajúcich sa tvojho správania/konania.“
3. „Môžeš sa rozhodnúť, či sa budeš pravidlami riadiť,
alebo ich dodržiavať nebudeš.“
4. „Ak pravidlá odmietneš, stane sa toto…“
Ak využijeme tieto štyri princípy, poskytneme mladému človeku stabilitu, jasný cieľ a motiváciu, ktoré potrebuje, aby sa naučil sebaovládaniu a zodpovednosti.
(Podľa J. Townsenda)