…v osobnom živote, v duchovnom živote, vo vzťahoch…
Okolo nás je veľa takých, ktorých by sme mohli nazvať trosky alebo aspoň vyhasnuté pece. Ako tak nedopadnúť? Čo je príčinou, že človek kedysi tak nadšený zrazu ochabol? Alebo pec, kedysi tak silne horiaca, vyhasla? Aké sú príčiny a dôsledky a čo s tým robiť?
„Už dnes rozhoduješ o svojej budúcnosti.“
1. Fyzická lenivosť
= spohodlnel si, máš nedostatok fyzického pohybu, osvojil si si konzumný životný štýl, priberáš na váhe, si pôžitkár…
≈ K plnohodnotnému životu potrebuješ duševnú výkonnosť a fyzickú pohyblivosť a celkovú sviežosť
= uchováš si ich len vtedy, ak na nich cielene pracuješ = učíš sa, čítaš, pohybuješ sa, športuješ, striedmo a zdravo sa stravuješ...
Nachádzajú sa v tebe tendencie k lenivosti, k ničnerobeniu, k pohodlnosti, k nečinnosti…? Čo s tým urobíš?
2. Strata „ukotvenia“
= si ako loďka, ktorá sa odviazala od ukotvenia na brehu a začne si plávať podľa toho, ako fúka vietor… a keď vietor zosilnie a nastane búrka, loďka je zmietaná krížom-krážom, ba hrozí jej potopenie…
≈ K plnohodnotnému životu potrebuješ, aby si trávil veľa chvíľ v reflexii, meditácii a modlitbe, pýtal sa a počúval, upevňoval puto vzťahu s Bohom…
= tvojim ukotvením je Boh… potrebuješ jasný orientačný bod (postaviť sa pred Boha a žiadať, aby ti ukázal tvoje miesto v jeho plánoch…) Toto ukotvenie je veľmi krehké a ľahko sa môže utrhnúť… (pokiaľ sa o ukotvenie nestaráš vytváraním silného puta, vzťahu…!) Často podceňuješ modlitbu… ak sa dostaneš do hektického životného štýlu, začneš ju skracovať a zanedbávať… dôsledky sa neukážu hneď, no prídu neskôr a to dosť často vo chvíli, keď si si na rutinu bez modlitby už zvykol… a zmena tejto rutiny nebude ľahká… (ak to vôbec niekedy začneš meniť…)
Si dobre „ukotvený“? Nachádzaš si na modlitbu pravidelne dostatočný čas…? Čo s tým urobíš?
3. Duchovná lenivosť a strach
= si neschopný alebo neochotný ísť s odvahou do sveta a rozvíjať v ňom svoje dary a talenty… máš strach opustiť detstvo a vykročiť do nehostinného prostredia – vždy potrebuješ niekoho, kto ťa bude vodiť za ručičku, ofukovať ti rany alebo ťa ochráni pred silou a drsnosťou sveta…
= nemáš odvahu (a možno ani záujem) vložiť svoj život, svoju energiu do sebarozvoja, je v tebe nedôvera voči sebe samému, svojmu potenciálu a talentom, ktoré do teba vložil Boh
= máš strach z opustenia svojej pohodlnej zóny, t.j. zóny, v ktorej sa cítiš dobre a bezpečne (zóna akejsi vnútornej istoty)
= máš ochabnutého a uduseného ducha… si nečinný, bez energie, bez nadšenia, bez životného smeru…
= si neschopný vložiť sa, oddať alebo zaviazať sa nejakému konkrétnemu životného štýlu alebo aj spoločenstvu (a si sklamaný zo života, hoci to často zaobaľuješ do cynizmu)
= len snívaš a vedieš jalové rozhovory, si neschopný dlhšie sa koncentrovať, si takmer úplne neschopný vložiť sa do nejakej konkrétnej úlohy a dotiahnuť ju do konca…
= „spíš“, aby si nemusel riešiť konflikty života…
= bojíš sa svojej vlastnej veľkosti a preto sa vyhýbaš tomu, aby si žil život naplno… je to útek pred svojím povolaním, pred výzvami, ktoré pred teba kladie život a Boh, pred misiou tvojho života…
≈ K plnohodnotnému životu potrebuješ pohyb, energiu, silu, nadšenie, oheň, vietor = potrebuješ mať živého ducha, s odvahou vykročiť do života, stať sa dospelým, prevziať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk, prehlbovať svoju vieru a dôveru v Boha…
Musíš sa zamerať na to, že Boh a ľudia s tebou počítajú a že si im zaviazaný prispieť svojím podielom a že oni s tvojím podielom počítajú.
Obľúb si riziko, teš sa z nových skúseností (a to aj napriek tomu, že ti občas veci nevyjdú…)
Bojíš sa sveta, okolia, prostredia, seba samého…? Si zakomplexovaný, mrzutý, utiahnutý a to všetko zo strachu…? Čo s tým urobíš?
4. Vyhorenie
= máš množstvo povinností, ale najmä si neschopný mať nad týmito povinnosťami kontrolu… nemáš možnosť alebo nedokážeš povedať „nie“ niektorým z nich, keď to nestíhaš…
= si v strese (stres je prekročenie únosnej miery organizmu), cítiš ako sa ti organizmus vyčerpáva a zodiera…
= robíš od svitu do mrku, nemáš ani minútu voľno, nemyslíš na seba…
= strácaš záujem o veci, strácaš šťavu, oheň, prestáva ťa všetko baviť…
≈ K plnohodnotnému životu potrebuješ viesť dobre vyvážený život = povinnosti, oddych, relax, pohyb, koníčky…
Občas treba aj potiahnuť, no je potrebné vedieť správne rozlišovať, či je na to tá správna chvíľa, či je to teraz potrebné, či je to tvoja úloha a či to zvládaš… (Boh dáva silu – veľa sily tým, ktorí sa zodierajú s pokorou v jeho službe alebo konajú dobro, no tú silu treba rozumne využiť)
Dávaj si pozor, aby ťa ľudia, okolnosti alebo situácie „neroztlačili“. Mal by si mať pripravenú „loďku“, ktorá ti umožní uniknúť v prípade, že sa dostaneš do stresovej situácie a budeš cítiť, že je to už nad tvoje sily… Čo je tvojou „loďkou“, ktorú máš pripravenú, aby si načas odišiel, keď budeš cítiť, že je toho priveľa a začínaš strácať sám seba…?
Nemáš tendenciu k vyhoreniu? Nie si náchylný robiť veľa vecí naraz a tak sa úplne vyčerpať? Nie si rozlietaný a zavalený starosťami? Nepracuješ bez oddychu od rána do večera? Čo s tým urobíš?
5. Znechutenie
= nie si schopný spracovávať negatívne emócie, ako sú: hnev, strach, hanba (tieto sú výsledkom jednostrannej a nespravodlivej kritiky, nedostatku uznania a ocenenia, hrubého správania sa voči tebe, miešania sa druhých do tvojho súkromného života, upodozrievania, posudzovania, obviňovania, žiarlivosti, závisti…) Ak s takýmito vecami nepočítaš, veľmi rýchlo sa znechutíš… a dôsledok – vykašleš sa na veci a uzatvoríš sa do seba… a zvolíš si „pohodlie“…
= očakávaš za všetko vďaku a keď ti druhí nepoďakujú, dotkne sa ťa to, cítiš sa zneužitý a hnevá ťa slepota a nevďak z ich strany…
≈ K plnohodnotnému životu potrebuješ vedieť znášať znechutenia, frustrácie, nedostatok vďačnosti a uznania… keď ideš pracovať s ľuďmi, nečakaj vďačnosť… ak ti ju dajú (čo by mali) buď rád a opätuj im to, ale nečakaj ju automaticky – inak nebudeš mať na prácu s ľuďmi energiu (alebo ich budeš dokonca vydierať…) Ak ti aj ľudia neprejavia vďačnosť, Boh vidí… ak robíš veci s láskou a pokorou, Boh ťa odmení stonásobne…
„Ak chceš často zažívať vďačnosť, kúp si psa…“ 🙂
Dokážeš ovládať svoje emócie? Vieš znášať znechutenia, frustrácie, nedostatok vďačnosti, uznania? Nemáš tendenciu vykašľať sa na dobré veci, keď neprichádza od iných spravodlivé ohodnotenie? Dokážeš sa vyrovnávať so žiarlivosťou zo strany iných a s nepochopením? Čo s tým urobíš?
6. Nedostatok blízkych vzťahov
= vo vzťahoch sa nedokážeš otvoriť, strážiš si svoju masku, bojíš sa predstaviť ako „ty“, nie si sám sebou, nedôveruješ, nedokážeš byť úprimný…
= vytváraš vzťahy, ale sú len „služobné/pracovné“ (nedochádza k vzájomnému deleniu sa o vnútorné pocity, túžby, strachy, nádeje…)
≈ K plnohodnotnému životu potrebuješ vzťahy, ktoré ťa povzbudzujú, konfrontujú, inšpirujú, uzdravujú. Sú pre teba zdrojom odpočinku i vzájomného delenia sa. Okrem normálnych vzťahov k ľuďom potrebuješ mať aj blízke vzťahy – niekoho, s kým sa dokážeš deliť o svoje vnútro, kto ťa pozná a predsa ťa prijíma takého, aký si… Ak si slobodný, mali by to byť hlboké priateľstvá. Ak budeš žiť v manželstve, mal by to byť tvoj životný partner. A ako bonus by to mala byť tiež skupina kamarátov, z ktorými možno nezdieľaš až také hlboké dôvernosti, no viete spolu tráviť čas a je vám spolu dobre…
Ako je to s tvojimi vzťahmi? Máš vo svojom živote vzťahy, ktoré sú pre teba životodarné? Sú to vzťahy naozaj zdravé? Si človekom vzťahov? Alebo ti nezáleží na vzťahoch a je ti dobre, keď ťa nikto neotravuje? Čo s tým urobíš?
(Spracované podľa M. Bubáka)