„Byť obeťou“?
Alebo „plniť si svoje sny a byť šťastný“?
Je to tvoja voľba.
Robiť druhých šťastnými nie je o tom „byť obeťou“ druhých, okolností alebo svojho životného povolania. Je to o rozhodnutí robiť druhých šťastnými kvôli tomu, že aj my sami sme sa rozhodli byť šťastní a zároveň (práve preto!) robíme aj druhých šťastnými (a tiež si v rámci toho postupne plníme svoje životné sny a túžby). Aj životné povolanie (manželstvo, kňazstvo, rehoľný život, slobodný život) je rozhodnutím (malo by byť… pretože inakšie sa budeš cítiť „obeťou“ – a budeš to druhým ľuďom frustrovane dávať celý život najavo…) a určitým prienikom osobných túžob a hľadaní, osobnostných darov a talentov, rôznych možností, ktoré zvážiš a prípadne využiješ a tiež citlivého vnímania „vnuknutí zhora“ v meditatívnej modlitbe (pozor na „Boh mi povedal…“ môže to byť – a často aj býva – len psychologická projekcia nesplnených túžob alebo tvojho momentálneho emočného rozpoloženia…).
Verím tomu, že životné povolanie je silným spojením osobných túžob a osobných talentov pre dobro druhých. „Žiť len pre seba“ je blbosť – nemôže ťa to spraviť šťastným. Ale ani „žiť len pre druhých“ a „pretrpieť to, obetovať sa bez toho, aby si mal z toho radosť“ je blbosť – budeš nešťastný a vlastne ani tým druhým toho veľa neodovzdáš… (pretože len šťastní dokážu šíriť šťastie).
„Vybrala som si byť šťastná…
Človek by si mal dať pozor, po čom túži, mohlo by sa to splniť…
Áno, dá sa. Je to iba o rozhodnutí a dobrej organizácii.
Môžete si vybrať byť nešťastná, uštvaná, byť obeť,
ale ja som si vybrala byť šťastná a zvládnuť všetko.
Verím, že smerovanie si môžeme vybrať.
Myslím si, že to „obetovanie“ je iba akési alibi.
Je ľahšie sa obetovať a potom to celý život niekomu otĺkať o hlavu.
Ťažšie je plniť si materské povinnosti, starať sa o rodinu a aj si plniť sny…
Páčia sa mi ženy, ktoré sa neboja, ktoré sa nestavajú do úlohy obetí.
Také, čo idú dopredu a plnia svoje sny, akokoľvek bláznivé.
Svet nám všetkým praje, máme slobodu
a túto slobodu si musíme chrániť za každú cenu.
Páčia sa mi ženy aktívne, ale zároveň ženské.
Tie, ktoré popri svojich občas chlapských zamestnaniach
a pri veľkom množstve povinností
zostali láskavými matkami, múdrymi priateľkami
a večnými nositeľkami lásky, krásy a kultúry.
(I. Václavová)
Nie „musím“…
Som obeťou… všetkého a všetkých okolo a vo mne…
Ale „chcem“…
(a preto často aj „musím“)
Som slobodným človekom… schopným rozhodovať sa
a žiť svoj vlastný život
(samozrejme aj s následkami dobrých
alebo aj chybných rozhodnutí)
ÁNO – chcem…
aj keď sa z toho teším,
aj keď prežívam ťažké alebo suché obdobia,
aj keď príde kríza…
aj keď som najšťastnejší človek na svete…
aj keď…
…pretože viem (rozum) a cítim (emócie), že som sa rozhodol najlepšie ako som vedel v tejto mojej etape života, podľa môjho svedomia, nájdením po úprimnom hľadaní a premeditovaní pri modlitbe… Možno je to risk, jasné že nemám istotu. Ale život je dobrodružstvo, ktoré môže byť úplne úžasné, ak si ho takým spravíme…
„Malými premyslenými krokmi môžete dosiahnuť čokoľvek.
Ale raz nastane čas, keď musíte nabrať odvahu na veľký skok,
pretože nemožno preskočiť priepasť dvoma menšími skokmi…“
(D.L.George)
„Tajomstvo úspechu v živote:
buď pripravený na príležitosť,
ktorá sa ti naskytne.“
(B.Disraeli)
Život je náročný a krásny 😉