Ľudskou, vzťahovou komunikáciou, svojím zdieľaním sa, poznávame a sme poznaní. Keď komunikujeme, o niečo sa delíme – podelíš sa so mnou o dar seba samého a ja sa podelím o dar seba s tebou. Dar seba cez dávanie sa v sebaodhalení je základným a skutočným darom lásky.
Ľudská komunikácia je životodarnou miazgou a srdcom každého vzťahu. Naše životy sa odvíjajú tak dobre, aké dobré sú naše vzťahy – sme takí šťastní, aké šťastné sú naše vzťahy. Kvalita nášho života sa zakladá na našich vzťahoch.
Musíme sa naučiť komunikovať, ak sa potrebujeme skutočne spoznať (často oveľa viac fantazírujeme, ako komunikujeme… – kde sa komunikácia končí, fantázia alebo predstavivosť začína svoju činnosť).
Jasná a presná slovná komunikácia – nie masky a predstieranie postojov – ušetrí bolesť z nedorozumení a vyúsťuje do hlbokých a trvácich vzťahov. A vzťahy sú prameňom nášho rastu ako osôb. Hlboké a trvalé vzťahy sú pre nás nevyhnutné, aby sme boli všetkým, čím môžeme byť – a k tomu je nevyhnutná účinná komunikácia (a komunikácia je vecou stáleho cviku – postupne budeme schopní vyjadrovať sa presnejšie a náš vzťah k iným bude slobodnejší a sebaistejší, len vtedy, ak sa komunikácia stane inštinktívnou a návykom). Dobrá komunikácia je možná len vtedy, ak sa dvaja ľudia na nej rozhodnú pracovať.
Komunikácia je základnou podstatou nášho šťastia. Keď ľudia začnú komunikovať efektívne, nastane úplná zmena, ktorá napokon ovplyvní všetky oblasti života. Jediným dôkazom je skúsenosť.
V našich ľudských vzťahoch sú nitky komunikácie často vybudované biedne a počas kríz a v búrkach sa rýchlo trhajú. Výsledkom je osamotenosť… Komunikácia je začiatkom všetkých skutočných zmien, jediná brána k novému a šťastnému životu.
Keď sa vzdáme svojich rolí a hier, začneme byť autentickí a pravdiví (sami k sebe aj k iným), ak veríme pravdám a prijímame postoje, ktoré podporujú úprimnú komunikáciu, dostaneme sa do zdravého kontaktu s realitou – a budeme oveľa účinnejšie zaobchádzať sami so sebou takými, akí skutočne sme, a s inými takými, akí skutočne sú. Výsledok tohto všetkého je osobná zrelosť. Pretože úprimná, otvorená komunikácia je jediná cesta, ktorá nás povedie do skutočného sveta. Inou možnosťou je prijať život ako divadlo a nezmyselné predstieranie…
Otázka komunikácie môže byť najdôležitejšou otázkou, akou si sa kedy zaoberal…
(Podľa J. Powella)