„Vaša reč nech je »áno – áno,« »nie – nie«.
Čo je navyše, pochádza od Zlého.“
(Mt 5,37)
Aké sú tvoje postoje vtedy, keď sa máš vyjadriť k podstatným záležitostiam života a viery, povedať slobodne svoj pohľad na vec?
TOTO JE POSTOJ SLOBODNÉHO A VYZRETÉHO ČLOVEKA = vyjadríš slobodne svoj pohľad na vec…
= pretože si slobodný človek
= pretože máš svoj názor, svoj pohľad na život, svoje skúsenosti
= pretože máš primeranú odvahu a aj pokoru byť sám sebou
= pretože chceš ponúkať svoje životné postoje aj druhým ľuďom a zároveň si prehodnocovať svoje vlastné životné postoje
= pretože máš charakter a tvoje vnútorné a vonkajšie postoje si neprotirečia, nemáš čo skrývať (si dôveryhodný človek)
= pretože ti na druhom človeku záleží (dokážeš mať rád – láska sa prejavuje v prvom rade komunikáciou… vo všetkých jej formách)
= pretože ti záleží na pravde (ktorú si – zatiaľ – pochopil a prijal)
= pretože si aspoň trošku pochopil Evanjelium a konanie a vyjadrovanie sa Ježiša Krista berieš ako inšpiráciu k tvojmu vlastnému konaniu a správaniu
Alebo… nevyjadríš sa… (si ticho)…
= lebo sa bojíš reakcie druhých, strápnenia sa, následkov
= lebo nevieš, čo je vlastne tvoj názor (nemáš svoj názor)
= lebo si nepochopil otázku/tému
= lebo vlastne nemáš čo povedať, nevyznáš sa v tom
= lebo si sa zabudol vyjadriť
= lebo sa ti zdá zbytočné vyjadriť to isté, čo už niekto povedal
= lebo nechceš ísť do konfrontácie (môže to byť dobrý ale aj zlý postoj)
= lebo „nemáš čas“ (máš jednoducho iné priority)
= lebo si svoj názor chceš nechať pre seba (a dôvod…?)
= lebo sa nechceš vyjadriť a tvoje dôvody nemajú čo koho zaujímať
= lebo sa ti zdá, že si títo ľudia nezaslúžia tvoj názor
= lebo máš pocit, že nikoho nezaujíma tvoj názor na vec
= lebo sa ešte len hľadáš (vyzrievaš a nevieš ešte dobre, kto si a čomu vlastne veríš)
= len vysvetlíš dôvody, prečo sa nemôžeš/nechceš vyjadriť (sľub, spovedné tajomstvo, poškodenie druhého…)
Možné vedomé či nevedomé dôvody takéhoto konania: strach, zbabelosť, falošná lojalita/poslušnosť, egoizmus, snaha o svoj pokoj (egoistická), alebo snaha o pokoj vo vzťahoch (môže to byť dobré aj zlé riešenie – podľa situácie a motívov), atď…
Alebo… ignoruješ to… (máš na háku)…
= lebo nebudeš predsa robiť, čo ti niekto druhý povie
= lebo tvoje názory sú tvoje a čo koho do toho
= lebo ťa nezaujíma osoba, čo sa pýta
= lebo chceš vytočiť/potrápiť človeka, čo sa ťa pýta
= lebo otázku nepovažuješ za dôležitú a zaujímavú
Možné vedomé či nevedomé dôvody takéhoto konania: arogancia, egoizmus, nezáujem o druhého človeka, záujem len o seba, škodoradosť, reakcia na predchádzajúci konflikt, atď…
Alebo… kritizuješ… (útočíš)…
= lebo ti chýba charakter (ohľaduplnosť)
= lebo nemáš čo povedať vlastné, alebo nevieš čo povedať, alebo sa bojíš niečo povedať… (tak len kritizuješ alebo spochybňuješ otázku alebo pýtajúceho sa človeka, alebo zhadzuješ postoje druhých)
= lebo svoju prázdnotu, nevyzretosť alebo strach chceš „zakryť“ útokom a kritikou druhých
Možné vedomé či nevedomé dôvody takéhoto konania: egoizmus, strach, perfekcionizmus, arogancia, zlý vzťah s človekom, čo kladie otázku, pesimizmus, atď…
Ako je to teda s tebou?
1. Čomu veríš a čomu neveríš?
To, čomu skutočne veríš, podstatne ovplyvňuje tvoj život!
2. Aký životný postoj reálne žiješ?
To, ako žiješ, ako sa vyjadruješ, aké skutky konáš,
to všetko svedčí o tom, čomu/komu si skutočne uveril!
3. Ako žiješ Evanjelium?
Za čo/koho obetuješ (aj dnes) svoj život?
Láska, ktorá prijíma.
Láska, ktorá je konkrétna a odpúšťajúca.
Láska, ktorá sa úplne obetuje pre dobro druhého…