…dôležitá čnosť/vlastnosť, ak chceš žiť správne a naplno…
Pokora je základom všetkých čností.
– bez pokory nemôžeš nastúpiť na cestu obrátenia…
– bez pokory nebudeš schopný odpúšťať druhým… ani sebe…
– bez pokory nedokážeš vytvárať hlboké vzťahy…
– bez pokory nebudeš schopný nezištnej služby a lásky…
– bez pokory nemôžeš vytvoriť intímny vzťah s Bohom…
Ak si pokorný, si realista. Pozrieš sa na seba a naplno si uvedomíš a priznáš, kto si. A toto svoje poznanie prenášaš do života. Nepokladáš sa ani za menšieho, ani za väčšieho, než akým si v skutočnosti. Pokladáš sa za takého, aký si! Ide ti o pravdu. To ti umožní vyhnúť sa i zúfalstvu, i pýche. Ak si pokorný, máš slobodu byť tým, čím naozaj si. Pokora ti pomáha oslobodzovať sa od deformujúceho pôsobenia pýchy. Neznepokojujú ťa veci, ako je povesť, vlastné záujmy alebo neúspech. Keď vykonáš nejaké dobré dielo, raduješ sa z neho. Nesnažíš sa za každú cenu pripomínať, že si to bol ty, kto toto dielo vykonal. Necítiš sa povinný chrániť a brániť nejaký svoj falošný obraz, ktorý si o tebe ľudia, čo ťa v skutočnosti nepoznajú, vytvorili, pretože ti na žiadnom krásnom obraze nezáleží. Hlavné pre teba je, aby obraz, ktorý maľuješ, bol pravdivý.
Ak si pokorný, nikdy nie si spokojný s tým, aký si a čo si už dosiahol. Uvedomuješ si povinnosť rásť a odvracať sa od zlých vlastností, ktoré v sebe máš. Uvedomuješ si svoje povolanie ´kráčať za Slnkom´. Tvoja dôstojnosť a veľkosť je v tom, že hoci si ničím, predsa si povolaný k veľkým veciam. Tvojim povolaním je stávať sa! Lenže to môžeš robiť iba vtedy, keď žiješ v pravde. Pokora ťa učí pravde, pretože pokora je pravda. Pýcha predstiera a vytvára ilúzie a klamlivé obrazy. Ak žiješ v pýche, nebudeš nikdy schopný skutočného obrátenia srdca a opravdivého rastu. Ak si pokorný, ani od iných nebudeš očakávať, že budú niečím iným, než čím v skutočnosti sú. Berieš ľudí takých, akí sú. Ľudia sú pre teba darom.
Pokora nie je nič iné ako pravda a láska v praxi. Je to jednoduché priznanie si pravdy v jej realite. Priznanie pravdy o dobrých vlastnostiach, ktoré máš, ale aj o svojich chybách. Ak chce pokora ísť za hranicu pravdy, je falošná.
= Snažíš sa o pravú pokoru? Neovláda ťa pýcha a namyslenosť?
= Nepopieraš svoje dary, priznávaš sa k nim, neodmietaš pochvalu a ocenenie?
(Tiež to môže to byť znakom nedostatku pokory…)
= Vieš sa zabávať na svoj účet?
Alebo sa ľahko urazíš, keď niekto vtipne poukáže na niektorú tvoju slabosť, zlozvyk, nedokonalosť?
(Tento test humoru odlíši pravú pokoru od predstieranej…)
Pokora nie je podriadenosť voči ľuďom, ale voči Bohu.
(Exupéry)
Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoroval, ale aby si sa otvoril.
Práve ona je kľúčom k zmene. Až potom môžeš dávať a prijímať.
(Exupéry)
Nakoľko si pokorný zistíš z toho nakoľko si veselý.
(P.Rosso)
Usilujte sa vždy spájať lásku s pokorou.
(sv. F. Saleský)
Rob toľko dobra koľko len môžeš, ale tak ticho, ako len môžeš.
(Ch.Dickens)
O Bohu zmýšľajte s vierou, o blížnom s láskou,
o sebe s hlbokou pokorou.
O Bohu rozprávajte s úctou,
o blížnom, ako by ste chceli, aby sa hovorilo o vás,
o sebe hovorte pokorne alebo mlčte.
(don Bosco)
Pokora, ak je skutočná, je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej sily ako odvaha.
(V.E.Frankl)
Byť objektívny, používať svoj rozum je možné len vtedy,
keď človek dospeje k pokore,
keď sa zbaví detinských snov o vševedúcnosti a všemohúcnosti.
(E.Fromm)
Zažil som dosť úspechov, aby som si nikdy nezúfal,
a tiež dosť neúspechov, aby som si uchoval pokoru.
(J.Adair)
V pokore, v uvedomení si prázdna a neschopnosti
sa človek otvára inšpiráciám a Božiemu pôsobeniu.
Boh napĺňa prázdnotu, kde je prázdnota priznaná.
(M.Bubák)
Pokora a používanie rozumu – v tom spočíva pravé kresťanstvo.
(B.Pascal)
Láska – to je nadanie pre pokoru a odpúšťanie.
(E.M.Arndt)
Začiatok pokory je zároveň začiatkom požehnania.
(T.Merton)
Je celkom isté, že sa Boh k nám zachová veľmi štedro,
ak v nás nájde veľkodušnú a hlbokú pokoru.
(Ignác z Loyoly)
Čnosti, ktoré nás môžu šťastne preniesť do večnosti,
sú pokora a láska.
(don Bosco)
Radšej urobiť malý skutok, ale s veľkou láskou,
ako veľký skutok, ale s pýchou.
A ak máš v sebe čnosť pokory, vždy môžeš
napriek všetkým hriechom začať odznova.
Táto čnosť ti porodí všetky čnosti, celý život, lásku a šťastie.
A byť pokorný znamená predovšetkým prijať Pravdu,
že ja nie som dôležitý, ale Ten, čo stojí za mnou,
za všetkými mojimi skutkami.
Lebo vďaka Nemu je všetko možné.
On udržuje a vyživuje celé svoje stvorenie,
Jeho sila je vo všetkom.
V tomto poznaní spočíva pravá pokora.
Bojuj vždy za svoju pokoru a proti prašivej pýche.
Nech ťa Boh vždy nájde ako bojovníka,
nikdy nebuď nečinný.
(M.Kuffa)
(Podľa M. Bubáka)