…dôležitá čnosť/vlastnosť, ak chceš žiť správne a naplno…
Odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale ovládanie strachu.
Je to „milosť pod tlakom“.
Odvaha je strach, ktorý sa pomodlil a potom sa pustil do akcie.
(M. Bubák)
Odvaha nespočíva v slovách, spočíva vo voľbe.
(Exupéry)
Ľudia obdivujú hrdinov, pretože odvážne opúšťajú to, čo majú
a vydávajú sa na nepreskúmanú pôdu.
(E.Fromm)
Lode sú najistejšie v prístave, ale nie preto sa stavajú.
(brat Roger)
Strach, ak sa ponechá bez kontroly, prenikne celého človeka a urobí ho neschopným rozumne a účinne reagovať na ťažké situácie. Strach sa sústreďuje na to, čo sa môže pokaziť, čo by mohlo nevyjsť. Takto sa potom postaví do cesty dôvere človeka v schopnosť ísť za tým, čo je správne.
ČOHO SA BOJÍŠ?
= zažívaš úzkosť, znechutenie, pochybnosti, neistotu,
strach zo zlyhania, si prehnane opatrný, nerozhodný, zbabelý…
…máš strach vstúpiť do vzťahu s ľuďmi…
„čo ak to nevyjde, ak ma odmietnu,
čo ak zlyhá komunikácia, čo ak ma zrania…?“
…máš strach rozhodnúť sa pre životné povolanie…
„čo ak sa pomýlim, čo ak to nezvládnem…?“
…máš strach zmeniť sa…
„čo ak sa budem musieť vzdať
obľúbených zlozvykov/lenivosti/hriechu…?“
…máš strach rozvíjať hlbší duchovný život…
„čo ak spoznám pravdu o sebe,
čo ak ma Boh pozve k náročnej ceste…?“
…máš strach vykročiť cestou náročnosti…
„čo ak si ublížim, čo ak zakopnem,
čo ak narazím na svoju neschopnosť…?“
Z čoho máš strach?
Odvaha je boriť sa s ťažkosťami, prebudiť v sebe vnútorného hrdinu a staviť nielen na svoje skryté vnútorné zdroje, ale najmä na Boha, ktorý ma volá, aby som kráčal dopredu, veď on je stále so mnou.
Odvaha je schopnosť kráčať proti frustráciám, pochybnostiam, znechuteniam a iným vnútorným tlakom, ktoré ťa nútia kapitulovať a ostať v nečinnej pasivite (sú to veci, ktoré ti pripadajú ako hora so strmým útesom, a ty nie si schopný po ňom vyliezť… ostávaš teda dolu… no ak to chceš zmeniť a vykročiť, stavia ťa to pred výzvu, ktorá si vyžaduje odvahu!)
Odvážny človek:
= dôveruje v Božiu pomoc a je otvorený pre pôsobenie Božej milosti
= dôveruje v seba, v svoje schopnosti (proaktívny prístup, sloboda)
= neustále bojuje s temnou stránkou svojej osobnosti
= koná dobro
„Pre konanie dobra treba trošku odvahy.“
(don Bosco)
Bez odvahy človek prežije len suchý, sterilný a často zbabelý život, v ktorom nevyužije svoj úžasný osobný potenciál. (Strachopud, lenivec alebo zbabelec si chce neustále zľahčovať život… a veľa vecí je ľahších než tie, ktoré stoja pred nami ako povinnosť, výzva či ideál…)
Odvaha nám pomôže uchovať si pred sebou i pred inými našu osobnú hodnovernosť vo chvíľach, keď sa nám bude zdať najlepším riešením poddať sa tomu, na čo sme zvyknutí, čo je pre nás známe, alebo tomu, s čím sa cítime bezpeční… Každý z nás má svoju tzv. komfortnú zónu, teda ohradený priestor, kde sa cíti dobre. Z tohto priestoru neradi vychádzame. Za jeho hranicami sa necítime dobre. No ak zostaneme vnútri, ustrnieme a zakrpatieme. Až keď sa odvážime vyjsť zo svojho „domčeka“, objavíme nové možnosti, krásu sveta a života, nekonečné more… Je veľmi dôležité rozširovať si hranice svojej komfortnej zóny.
Bez odvahy nie je možné,
aby sme dosiahli pocit osobnej spokojnosti.
Nie je možné dosiahnuť hviezdy,
ak sa predtým neoslobodíme od toho,
čo nás drží dolu, pri zemi.
Odvaha je aj oslobodením, aj dobrodružstvom.
Si odvážny? Neutekáš pred výzvami života? Pred pozvaniami? Pred činnosťami, ktoré v tebe rozvinú to najlepšie, čo v sebe nosíš? Čoho sa bojíš? Čo môžeš stratiť? A čo získať? Nie si vnútorne nespokojný? Nie je to preto, že si zbabelý? Ako sa vyrovnávaš s ťažkosťami života? Nekapituluješ pred nimi? Vieš aj napriek ťažkým chvíľam vidieť poza horizont? Prosíš Boha o odvahu?
Len potom, keď sa vzchopíš,
keď odhodlane a odvážne povstaneš,
rozžiari sa tvoje svetlo doďaleka;
len potom môžeš osvietiť tmu, ukázať cestu,
hľadať stratených, rozdávať nádej…
(A.Zawadska)
(Podľa M. Bubáka)