…v kontexte kresťanskej viery
„Ku kresťanskej spiritualite patrí premena vlastného ja,
ku ktorej dochádza len vtedy,
ak poznáme skutočne dobre jak sami seba, tak Boha…
Nemôžeme dobre poznať Boha,
ak nepoznáme dobre sami seba,
a sami seba nemôžeme dobre poznať,
ak nepoznáme dobre Boha.“
(D.G.Benner)
„Pokiaľ z kresťanskej spirituality vypustíme vlastné ja, nebude naša spiritualita zakotvená v našej vlastnej skúsenosti. V takom prípade ale nie je dobre zakotvená v realite. Ak sa sústredíme na Boha, bez toho, aby sme poznali sami seba, budeme síce vykazovať vonkajšie znaky zbožnosti, avšak bude tu vždy rozpor medzi zdaním a realitou. To je nebezpečné pre každú ľudskú dušu…“„Všetci máme sklon vytvoriť si boha, ktorý zodpovedá nášmu falošnému ja.“
„Celá moja existencia, môj pokoj a moje šťastie
závisí na jedinom:
či objavím sám seba, keď objavím Boha.
Ak nájdem Boha, nájdem sám seba,
a ak nájdem svoje pravé ja, nájdem Boha.“
(T.Merton)
„Je na nás, aby sme odhalili Božské v prirodzenom
a pomenovali Božiu prítomnosť v našom živote…“
„Svoje pravé ja neobjavíme, ak ho budeme hľadať.
Objavíme ho, keď budeme hľadať Boha.“
“Kto nájde svoj život, stratí ho,
a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
(Mt 10,39)
„Bohu záleží na tom, aby sme boli šťastní.“
Kresťanská spiritualita nesúvisí len s Bohom,
ale i s vlastným ja.
Cieľom kráčania po duchovnej ceste je premena seba samého.
To predpokladá, že budeš poznať seba samého a takisto aj Boha.
Pretože naše ja je miestom, kde sa stretávame s Bohom.
KTO SI?
V rámci stratégie, ako sa vyhnúť zraneniu, nasadil si si masku, ktorá sa stala súčasťou tvojho spoločenského ja…, a tragické je, že si sa s tým asi už aj zmieril a skutočne autentické ja sa ti zdá byť už len ilúziou… no pravda je taká, že pod rolami a maskami tvojho falošného ja sa skrýva to skutočné originálne ja – to ktoré zodpovedá tvojmu skutočnému životu, tvojim túžbam, tvojmu povolaniu…
„Ak nájdeme svoje pravé ja, nájdeme Boha, a naopak,
ak nájdeme Boha, nájdeme svoje skutočné ja.“
Boh ťa stvoril ako jedinečnú bytosť…
Pokiaľ nájdeš a budeš prežívať svoje skutočné ja,
naplníš svoje povolanie a určenie…
Potrebuješ premieňajúce poznanie Boha,
plynúce zo stretnutia s ním v hlbinách svojej bytosti…
Potrebuješ premieňajúce poznanie seba samého,
ktoré plynie z pochopenia toho, ako ťa pozná Boh…
Potrebuješ nájsť svoju identitu, naplnenie a povolanie…
Aby si spoznal Boha, musíš sa s ním osobne stretnúť,
mať s ním živú osobnú skúsenosť…
(…nie ho poznať len ako abstrakciu či objektívnu danosť)
„Pokorné poznávanie seba samého
je bezpečnejšou cestou k Bohu
než úsilie o najvyššiu vzdelanosť.“
(T.Kempenský)
„Bože, daj, aby som poznal seba samého,
aby som mohol spoznať i teba.“
(Sv. Augustín)
Poznanie, ktoré nafukuje…
a poznanie, ktoré premieňa.
Tvoja PÝCHA:
Ak sa usiluješ o sebapoznanie, bez toho, aby si poznal svoju identitu vo vzťahu k Bohu, môže ťa to priviesť k domýšľavosti a namyslenosti – najmä vtedy, ak sa pre teba poznanie stane cennejším než láska…
A taktiež ak si naplníš myseľ len vedomosťami a informáciami o Bohu, ktoré ťa vôbec nepremieňajú (tak ako suché informácie o láske) – teórie a myšlienky uložené v šuplíkoch v tvojej mysli väčšinou nijako nespôsobujú zmenu v tvojom živote… (tak ako „zákonníci a farizeji“ poznali Boží zákon, ale nepoznali Božie srdce… „beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci…“ Mt 23,13)
Tvoja POKORA:
Ak sa usiluješ o sebapoznanie s tým, že sa snažíš nájsť svoju identitu vo vzťahu k Bohu, môže ťa to priviesť k pokornému prijatiu svojho pravého (a často aj zraneného) ja a posunie ťa to k pokore, radosti a dôvere v Božie milosrdenstvo a lásku…
A realizuješ takto skutočné a pravdivé poznanie, ktoré je vždy osobné! Ide v ňom o poznanie niekoho (nie len poznanie „o niekom“). Skutočné poznanie je vždy vzťahové. Vyrastá zo vzťahu k niekomu či niečomu, koho poznáš – či už je to Boh alebo tvoje vlastné ja.
OBJEKTÍVNY A SUBJEKTÍVNY ŽIVOT
Objektívny život (všeobecný, ale nie úplne skutočne tvoj…):
A= myslím si, že som takýto (aj keď niekedy cítim, že som úplne iný)
B= mám veľa vedomostí o Bohu
C= malo by sa to robiť, tak to robím (ale prečo vlastne?)
D= verím, že Boh existuje, tak sa k nemu modlím
E= kresťan má slúžiť druhým, tak slúžim (občas)
F= viem, že Boh odpúšťa (ale ja to až tak nepotrebujem)
G= môj názor je, že… (rozum)
H= žijem z informácií a vedomostí (mám svoj názor)
I= myslím si, že som takýto (do hĺbky veľmi nejdem, veď čo keď…)
J= som veriaci človek
K= verím v lásku
Subjektívny život (tvoj skutočne osobný):
A= viem, že som takýto (nedokonalý a zranený, vzácny a jedinečný)
B= stretol som sa s Bohom (v radosti aj v utrpení)
C= rozhodol som sa robiť toto a takto (a viem prečo/pre koho)
D= mám s Bohom vzťah, modlím sa (napĺňa ma to a premieňa)
E= pochopil som, že Boh je láska, tak aj ja milujem a darujem sa
F= zakúsil som Božie milosrdenstvo (pretože som veľmi zlyhal)
G= pochopil som, že… (rozum, city, skúsenosť)
H= žijem z poznania, ktoré premieňa (hľadám múdrosť)
I= uvedomujem si, aký som (prijímam to a môžem sa meniť)
J= žijem svoju vieru
K= milujem
Skutočné poznanie je založené
vždy na osobnej skúsenosti.
Musíš byť otvorený prijať novú skúsenosť
a nebyť zabednený vo svojej doterajšej „mienke“ o sebe samom a o Bohu…
Otvor sa skutočnému stretnutiu (so sebou samým a s Bohom).
Maj odvahu zhodiť tú trápnu masku, za ktorú sa skrývaš.
Bez Boha to nepôjde.
Odhoď svoj strach stretnúť sa so skutočným (a tiež „zraneným“) Kristom…
„Skutočné dobrodružstvo poznania
nespočíva v hľadaní nových krajín,
ale v schopnosti pozerať sa novými očami.“
(M.Proust)
„Ľudia, u ktorých sa nikdy nerozvinulo
hlboké osobné poznanie Boha,
budú obmedzení i v poznávaní seba samých.
Pretože nepoznali Boha, nebudú schopní poznať ani sami seba,
pretože Boh je jediným kontextom, v ktorom ich existencia dáva zmysel.
Podobne ľudia, ktorí sa boja pozorne sa pozrieť na seba samých,
sa budú báť pozorne sa pozrieť na Boha.
Takýmto ľuďom budú myšlienky o Bohu
nahradzovať priame zakúsenie Boha.
Poznanie Boha a poznanie seba samého
je teda vzájomne prepojené.
Jedno sa bez druhého ďaleko nedostane…
Ako Boha, tak seba najlepšie spoznáme v tomto vzájomnom vzťahu.“
„Bežne síce hovoríme o osobnom vzťahu s Bohom,
ale väčšina z nás pozná Boha menej dobre
ako svojich náhodných známych.
Príliš často sa uspokojíme s vedomosťami o Bohu.
Náš skutočný vzťah s ním zostáva často veľmi povrchný.
Potom sa samozrejme nemôžeme diviť,
že nás naše stretnutie s ním nepriviedlo
k hlbšiemu poznaniu seba samého.“
„Chápte Božie volanie k hlbšiemu stretnutiu ako pozvanie…
aby ste opustili istotu svojej loďky a stretli sa s Ježišom
v zraniteľnosti a chaose vašich vnútorných búrok.
Je to pozvanie, aby ste prekonali objektívne poznanie
a dospeli k poznaniu osobnému.
Je to pozvanie k skutočnému spoznaniu Boha.“
(Citáty sú od D.G.Bennera)