Buďte odvážnymi kresťanmi, zakorenenými v nádeji a schopnými znášať aj ťažké chvíle. Leniví kresťania stoja na mieste a Cirkev je pre nich len výhodným parkovacím miestom… Horlivosť, odvaha ísť vpred, musia byť našim postojom voči životu (tak ako to robievali tí, ktorí trénovali na štadióne, aby zvíťazili). Lenivosť je opakom odvahy.
Leniví kresťania, kresťania, ktorí nechcú kráčať vpred, kresťania, ktorí nebojujú za veci, ktoré prinášajú zmenu, veci nové, veci, ktoré by nám všetkým prospeli, ak by sa zmenili. Sú to lenivci, tzv. „zaparkovaní“ kresťania: v Cirkvi našli dobré parkovisko. A keď hovorím kresťania, myslím tým laikov, kňazov, biskupov… Všetkých. Koľko týchto zaparkovaných kresťanov veru je! Pre nich je Cirkev parkoviskom, ktoré stráži život a kráčajú vpred so všetkými možnými istotami… Dávaj si pozor, stojatá voda, tá, ktorá neprúdi, je prvou, ktorá sa pokazí…
To, čo robí z kresťanov odvážnych ľudí je nádej, zatiaľ čo leniví kresťania nemajú nádej, sú na dôchodku… Je krásne ísť na dôchodok po mnohých rokoch práce, avšak prežiť celý svoj život na dôchodku je strašné!
Nádej je kotva, o ktorú sa treba zachytiť v ťažkých momentoch. Tá nádej, ktorá nesklame, ktorá ide až za hranice… Nádej, ktorá je bezpečnou a pevnou kotvou pre náš život… Nádej znamená bojovať, držiac sa lana, aby sme došli do cieľa. V každodenných zápasoch je nádej cnosťou horizontov, nie uzavretosti! … žiť v nádeji, žiť z nádeje, vždy hľadiac vpred s odvahou. … ´Áno… ale sú tu aj ťažké chvíle, kedy sa zdá byť všetko temné, čo mám robiť?’ – Pevne sa uchop lana a vydrž.
Je potrebné mať odvahu, aby sme kráčali ďalej a vydržali. Odvážni kresťania sa mnohokrát pomýlia, avšak chyby robíme všetci… Ten, kto ide vpred, spraví aj chybu, zatiaľ čo zdanlivo ten, čo stojí na mieste, chyby nerobí. A ak nie je možné kráčať, lebo všetko je v tme, všetko je uzavreté, treba vydržať, mať stálosť.
Aký som ja? Aký je môj život viery? Je to život horizontov, nádeje, odvahy, kráčania vpred? Alebo je to život vlažný, ktorý nevie ani vydržať ťažké chvíle?
„Zaparkovaní“ kresťania, nehybní kresťania sú egoisti. Hľadia len na seba samých, nevedia zdvihnúť hlavu a hľadieť na Neho.“ (Pápež František)