Máte veľké dary, prácou na sebe ich rozvíjate. Ste ako rastlinka alebo ovocný stromček s dobrým korienkom a v kvalitnej pôde. Ale to nestačí na prinesenie ovocia. Musí priletieť včelička a opeliť rastlinku. Musí prísť zásah zvonku. Aby ste priniesli duchovné plody dobra, ovocie vášho mnohoročného úsilia, musí prísť Duch Svätý do vášho života.
Veľmi potrebujeme pomoc zhora, pomoc Ducha Svätého. Moja babka mala v kuchyni na stene látku s vyšitým nápisom: „Bez Božieho požehnania márne naše namáhania.“
Otvoreniu sa Duchu Svätému v nás dnes silno bráni individualizmus.
V našich srdciach je príliš silné ego (ja, ja, ja, jenom já). Je tam málo rozvinutá caritas – duchovná evanjeliová láska, schopná vytvárať vzťahy bez kalkulácie, či sa mi to oplatí alebo nie. A to je bariéra pre činnosť Ducha Svätého.
Neviem, čo ničí rastlinky, čo ničí ovocné stromy, ale viem, čo bráni prejavu Ducha Svätého v nás: individualizmus. Obklopím sa drahými technickými hračkami, sadnem si v teplučkej izbe k PC a majte ma radi. Ja vás totiž nemám. Ja mám rád len sám, sama seba… Individualizmus je ako mor. Nakazil skoro každého z nás. Pouvažuj o tom…
No ale poďme k darom Ducha Svätého. Ak totiž niekto prekoná prekážku sebectva a zamerania do seba, otvorí sa mu krásny, pestrofarebný svet.
Prvú farbu, ktorá spraví svet krajším, nám odhalí dar bázne Božej. Dar skromnosti. „Bázeň pred Pánom je počiatok múdrosti“ (Ž 110). Cit nám hovorí, že robíme chyby a sme nedostatoční. Veľmi nám lezú na nervy namyslení ľudia. V každej triede ich je viacero. Ako by im pomohlo pár zrniečok skromnosti. Duch Svätý v nás nám našepkáva, že nie my sme pánmi Dobra a Zla. Samozrejme bázeň božia nie je strach pred Božím trestom, ale dôvera v Boha, opak pýchy, skromnosť v mojom vzťahu voči Bohu aj ľuďom.
Druhú farbu na palete Božieho maliara nádhernej panorámy tvorí dar nábožnosti. Verím, že všetko, čo sa stane, je Božia vôľa. Don Bosco žil, akoby videl Neviditeľného. „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, kým len jedno je potrebné.“ Ak v sebe rozviniem dar zbožnosti, všetko uvidím ako Božiu vôľu a to ma naplní pokojom. Pokojom, ktorý je ovocím Ducha Svätého. A kto nájde pokoj, nájde Boha a s nadšením ide medzi ľudí.
Ďalšia farba v spektre Božieho svetla, ktorá nám pomôže zmeniť nedokončený Boží svet, je dar sily. V Sette giorni sa chalani snažíte o rozvoj fyzickej sily. Dievčatám skôr ide o krásu tela. Vytešujeme sa zo silných áut, trháme osobné rekordy v klikoch. Ale dar Ducha Svätého hovorí o inej sile. O sile ducha. Ľahko hádžeme flintu do žita. Sme k druhým milí, ale keď raz zažijeme podraz z opačnej strany, tak nemáme silu začať vzťah znova. Vaši rodičia potrebujú silu byť verní manželke, manželovi, byť verní rodine. Veľa starých ľudí z našej farnosti potrebuje silu doopatrovať svojich blízkych, susedov a susedky. Mladí sú slabí v učení, v dodržaní slova. Pane, daj nám silu byť silný, byť silná.
Atď… Ak dostaneme dary Ducha, onedlho príde ovocie v našom správaní a našich postojoch. Aj my aj ľudia v našom okolí budú mať z nás radosť. Potom treba správnym marketingom nenechať krásne ovocie zhniť pod stromom…
Ak nadobudneme dary Ducha Svätého, potom môžeme očakávať ovocie ducha. Vyjadril to apoštol Pavol v Gal 5: „skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.“
(Spracoval Laco Babača)