Aká je tvoja predstava slobody?
Je to sloboda trestanca, ktorý ušiel z väzenia (je slobodný od povinností, zodpovednosti, služby), alebo je to sloboda Božieho dieťaťa, ktoré je slobodné pre lásku (pre Boha, pre ľudí okolo seba, pre svoje povolanie, pre svojho budúceho manžela/manželku,….)?
Sloboda v záväzku
V každom dobrom tíme, stretku či partii si nemôžeš robiť čo sa ti zachce. S členstvom súvisia určité záväzky. Myslíš, že si neslobodný, keď si nemôžeš robiť čo chceš? Záväzky budú sprevádzať a napĺňať celý tvoj život. Rozhodnutie sa pre školu, prácu, manželstvo, zasvätený život je rozhodnutím sa pre záväzok.
Tým, že sa rozhodneš pre niečo, iného sa vzdávaš. A to asi nemáš rád. Ale paradoxne tým získavaš – slobodu. Slobodu od toho, čoho si sa vzdal a slobodu pre to, pre čo si sa rozhodol. Ako to? Je málo pravdepodobné, že by si sa oddal celou dušou nejakej veci, keď vieš, že máš zabezpečenú únikovú cestu. Vtedy prirodzene počítaš s tým, že ak to, pre čo si sa rozhodol, nevyjde, budeš môcť použiť zadné vrátka. Táto istota ti nedovoľuje, aby si sa naplno a s celým srdcom pustil do prvej možnosti. Naopak, úplné odhodlanie a odovzdanie sa mobilizuje všetky tvoje sily.
„Keď po lanovom rebríku vyliezli na obranné múry nedobytnej pevnosti, generál vytiahol meč a pred očami všetkých svojich vojakov túto jedinú únikovú cestu odťal. Zostala iba jedna cesta: vpred! Generál Tanaji v boji padol, ale vojaci pevnosť dobyli.“
Byť slobodný umožňuje a vyžaduje konať voľbu (rozhodovať sa)
Rozvíjať schopnosť vybrať si je najlepšou voľbou, ako rásť. Jedným zo spôsobov zrieknutia sa zodpovednosti je ponechanie rozhodnutia na náhodu. Iným je odkladanie rozhodnutia.
„Dospelá katechumenka si uvedomovala význam krstu, chápala zodpovednosť a nebezpečenstvo, ktoré krst so sebou prinášal. A odkladala definitívne rozhodnutie preň, predlžovala čas počúvania… a zomrela počúvajúc. Zomrela bez ponorenia do životodarnej vody. Odložené rozhodnutie a nerozhodné konanie. Zomrela v čakárni…“
Takto zomiera veľa osôb. Preto: keď treba konať – konaj, keď treba hovoriť – hovor…
Sloboda neznamená, že robíš len to, čo sa ti chce.
Sloboda znamená, že z lásky robíš aj to, čo sa ti nechce
(z lásky k Bohu, k druhému, k sebe).
Požiadali ma o pomoc. Pomohol som. O tri dni ma požiadali o službu znovu. Už mám toho dosť! Veď kto bude myslieť na mňa, ak ja myslím na iných? A okrem toho, musel som sa do tej služby nútiť. Vari sa človek môže k láske nútiť…?
Žiť znamená v prvom rade prijať svoj život. Veľa ľudí iba smutne vegetuje, lebo nepovedali svojmu životu ÁNO. Strom nie je zodpovedný za svoje plody, ale človek áno, lebo inak nie je dospelým človekom… Ak milióny ľudí na Zemi trpia, je to tak preto, že mnohí sa živia plodmi ostatných, ale plody svojho života za pokrm ostatným nedávajú…
Nie si tu preto, aby si plnil očakávania druhých.
Si tu preto, aby si sa učil rozhodovať a rozhodoval pre to, čo vnímaš ako správne.
Išiel som za mudrcom a hneď som mu povedal: „Milovať nie je žiadna sradna!“ „Je to oveľa náročnejšie, ako si myslíš,“ odpovedal mudrc. „Poctivo som sa snažil urobiť vám radosť…“ Hneď ma zastavil: „To len malé deti sa snažia, aby urobili radosť svojim rodičom. Ak niečo robia dospelí ľudia, musia to robiť sami za seba. Pretože sú za svoj život zodpovední v prvom rade oni sami.„
Odlož masku…
…ktorú si nasadzuješ, keď prichádzaš (do spoločenstva, partie). Buď sám sebou. Uč sa a čerpaj od ostatných, ale nenapodobňuj ich! Ostatní ťa potrebujú práve takého, aký si. Nehraj sa na niekoho, kým nie si, i keď máš so svojou „rolou“ úspech. Svet potrebuje tvoj život, a nie tvoju „komédiu“.
Slobodný si len vtedy, ak nie si závislý
Ak si závislý na čomkoľvek (na človeku, na telke, na inej veci, na zlozvyku, na hriechu, na…), potom nie si slobodný, ale si otrokom. A otrok nie je pánom nad sebou. Nemôžeš dať to, čo nemáš… Ako sa chceš potom do niečoho naplno vložiť? Ako sa chceš raz odovzdať v nemeniteľnom sľube svojho povolania?
„Duch Pána, Jahveho, je na mne,
pretože ma Pán pomazal,
poslal ma hlásať radosť ubitým,
obviazať zlomených srdcom,
zajatcom ohlásiť slobodu
a spútaným oslobodenie.“
(Iz 61,1)
(Spracoval Rado Bros)