Máš možnosť pozitívne ovplyvniť svoj život.

Šťastie začína v tvojom vnútri.

„Byť proaktívny znamená prevziať zodpovednosť za vlastný život. Naše správanie nie je funkciou podmienok, v ktorých sa nachádzame, ale sa odvíja od našich rozhodnutí. Pocity môžeme podriadiť hodnotám. Byť proaktívny znamená konať iniciatívne a niesť zodpovednosť za to, že sa veci stanú.“

Medzi podnetom a odozvou naň sa nachádza priestor pre slobodnú voľbu (slobodu voľby reprezentujú vrodené schopnosti, predstavivosť, svedomie, schopnosť konať na základe sebauvedomenia, bez toho aby sme podliehali akýmkoľvek ďalším vplyvom, nezávislá vôľa…)

„Vďaka výnimočným schopnostiam, ktoré máme, si môžeme

– nezávisle na tom, k čomu nás vedú inštinkty

a na čo sme boli pripravovaní

– vytvoriť nové programy správania.“

 

V priestore medzi podnetom a odozvou naň sa teda nachádza najvýznamnejšia schopnosť a možnosť, ktorú máme – sloboda voliť si.

„Zodpovednosť je schopnosť voliť si odozvu. Vysoko proaktívni ľudia si túto zodpovednosť uvedomujú. Nezvaľujú vinu za svoje správanie na okolnosti a na podmienky, ktorým boli vystavení. Ich správanie je omnoho viac výsledkom vlastnej vedomej voľby než výsledkom ich životných podmienok – skôr než na pocitoch je založené na hodnotách.“

= ak pristupuješ k životu proaktívne, svoje reakcie (na rôzne životné situácie a na správanie alebo konanie druhých ľudí) podriadiš svojim hodnotám.

Potom tieto tvoje reakcie, vyjadrenia a správanie nebude vo veľkej miere ovplyvňovať:

– ani počasie (proaktívni ľudia nosia svoje počasie v sebe – nezáleží na tom, či prší alebo svieti slnko – riadia sa hodnotami…)

– ani atmosféra v spoločnosti („všetci sú znechutení, budem aj ja…“, „väčšina má takýto názor, tak ho prijmem, aj keď si myslím, že to nie je správne…“)

– ani prístup a slabosti druhých ľudí („spravil som to preto, že ma naštval, je to jeho vina…“)

– ani moje vlastné pocity (hnev, smútok, blbá nálada…)

– ani pripomienky alebo prosby od druhých („tvoje topánky sa mi nepáčia“ a rýchlo si ich prezuješ, názor druhých je dôležitejší ako tvoj vlastný… „mohol by si toto, a toto, a toto“ – „áno, áno, áno“ a vieš, že to nestíhaš alebo to nepovažuješ za vhodné, ale nevieš povedať „nie“, nevieš sa vyjadriť, že to nie je momentálne dobrý nápad, alebo máš iné priority…) atď.

Vonkajšie podnety fyzickej (počasie…), sociálnej (atmosféra v spoločnosti, móda, väčšinový názor…) psychologickej povahy (pocity, hnev, slabosti druhých…) samozrejme pôsobia aj na proaktívne konajúcich ľudí. Ale ich odozva na tieto podnety, či už vedomá alebo nevedomá, je voľbou alebo odozvou založenou na hodnotách.

Až keď si priznáš: „som tým, kým som v dôsledku rozhodnutí, ktoré som urobil“, môžeš povedať „chcem, aby to bolo inakšie…“

Ak budeš konať proaktívne, rôzne vonkajšie vplyvy a druhí ľudia nebudú ovládať tvoj život, nebudeš závislý, ale budeš slobodný!

Aj keď v rámci svojej slobody sa môžeš rozhodnúť obetovať časť svojho života pre niečo veľké (stať sa „závislým“ na potrebách druhých v tom krásnom význame lásky a služby!) – napr. ako don Bosco, Matka Tereza, dobrá mama, otec, partner… – ale tomuto predchádza vždy slobodné rozhodnutie odvážneho človeka milovať a dávať seba ako dar…)

Druhí ľudia samozrejme môžu ovplyvniť tvoj život, ale nemajú ho ovládať, rozhodovať za teba (aj ľahostajné prijímanie postojov, názorov, úloh od druhých znamená nechať sa ovládať druhými ľuďmi a nie je to o slobodnom rozhodovaní… keď aj náhodou nemôžeš veci zmeniť, môžeš povedať „nie“, ak aj nemôžeš na niečo povedať „nie“, môžeš to s láskou prijať, rozhodnúť sa pre to – a tak sa to stane tvojou záležitosťou, tvojim rozhodnutím = „musím“ sa zmení na „chcem“)

Aké sú tvoje hodnoty, podľa ktorých robíš rozhodnutia?

Je dôležité konať aktívne (a nie pasívne vyčkávať, čo sa prihodí). Máš možnosť nie len voliť si odozvu v určitej situácii, ale tiež túto situáciu vytvárať.

Sloboda, možnosť rozhodovať sa a náš charakter nám umožňuje zvládať aj náročné situácie a inšpirovať druhých, aby nás nasledovali.

Byť iniciatívny znamená uvedomiť si zodpovednosť za to, že sa veci stanú.

Zodpovednosť za svoj život máš v rukách ty. Ak budeš len pasívne vyčkávať, čo sa stane, budú tvoj život určovať vonkajšie okolnosti. A to určite nie je správny postoj slobodného a efektívneho človeka. Rozhodni sa konať iniciatívne a úspešne realizovať osobné alebo spoločné ciele a hodnoty. Taký má byť postoj človeka – kresťana.

– JAZYK, ktorým hovorí človek, ktorý sa zbavuje zodpovednosti za svoj život (človek reaktívny „človekus reaktivus šmatlavus“:)

1. a) nemôžem s tým nič urobiť…
2. b) som už raz taký…
3. c) on ma rozčuľuje…
4. d) toto nikto nedovolí…
5. e) musím/nemôžem to urobiť…
6. f) keby…

+ JAZYK, ktorým hovorí človek, ktorý prijíma zodpovednosť za svoj život (človek proaktívny „človekus proaktivus iniciativus“:)

1. a) zistím, aké mám iné možnosti…
2. b) môžem byť iný…
3. c) dokážem ovládať svoje pocity…
4. d) pokúsim sa ich presvedčiť…
5. e) rozhodnem sa, vyberiem si…
6. f) budem…

Proaktívny prístup k láske

Milovať niekoho je proces, je to niečo, čo robíme. Milovať je sloveso… láska je podstatné meno, je to cit. Je to plod toho, že niekoho milujeme. Miluj… slúž… obetuj sa… počúvaj… vži sa do pocitov… váž si… podporuj… daj najavo svoju lásku…

Chceš to urobiť?

Pre proaktívnych ľudí je láska výsledkom toho, že niekoho milujú. Láska sú činy – prinášame obete, dávame sa. Láska je hodnota udržiavaná láskyplnými činmi. Proaktívni ľudia podriaďujú svoje pocity hodnotám. (Lásku, ako cit, je možné znovu získať, ak sa „stratila“ – stačí len začať milovať…)

= zaoberaj sa tým, s čím môžeš niečo urobiť

= až keď sa prestaneš zaoberať podmienkami a namiesto toho začneš pracovať sám na sebe, môžeš tieto podmienky začať ovplyvňovať

Tri druhy životných situácií

1. Problémy, ktoré môžeš priamo zmeniť:

= tvoje vlastné správanie, tvoje návyky

2. Problémy, ktoré môžeš nepriamo zmeniť:

= správanie druhých ľudí (empatiou, osobným príkladom, motiváciou

3. Problémy, ktoré nedokážeš zmeniť:

= tvoja minulosť, momentálna situácia (netráp sa, prijmi fakt, že existujú, nauč sa s nimi žiť – takto sa nenecháš nimi ovládať)

„Bože, daj mi odvahu zmeniť veci,

ktoré je možné zmeniť a mali by sa zmeniť,

umožni mi prijať veci, ktoré zmeniť nemôžem,

a daj mi dosť múdrosti, aby som ich vedel rozlíšiť.“

 

Zmena „zvnútra von“

Proaktívy prístup – to je zmena „zvnútra von“ = chcem byť iný (a môžem byť iný) a tým, že budem iný, môžem dosiahnuť pozitívnu zmenu aj toho, čo je mimo mňa = môžem byť kreatívnejší, môžem byť pozornejší, môžem si viac všímať potreby druhých a aktívne reagovať, môžem byť tvorivejší, môžem byť ochotnejší spolupracovať…

Za svoj život nesieš zodpovednosť len ty sám, pretože máš vždy a v každej situácii „možnosť odozvy“ (priestor pre tvoju voľbu). Len ty nesieš zodpovednosť za vlastný život, za to, ako ho riadiš, za to, ako účinne ovplyvňuješ okolnosti svojho života tým, že sa venuješ rozvoju seba samého, že pracuješ na tom, kým si.

Najlepšia možnosť, ako pozitívne ovplyvniť vlastnú situáciu, je pracovať na sebe, zaoberať sa tým, čím môžeš byť.

Niekedy tým najproaktívnejším, čo môžeš urobiť, je byť šťastný – mať skutočnú radosť. Môžeš byť spokojný a šťastný a prijať fakt, že niektoré veci nemôžeš v súčasnej situácii mať pod kontrolou, a zamerať svoje úsilie na tie, ktoré kontrolovať môžeš.

= Vždy si môžeš slobodne voliť, čo budeš robiť (= akú odozvu zvolíš na všetko vo svojom živote), ale nemôžeš si slobodne zvoliť dôsledky toho, čo urobíš – čiže každou voľbou si súčasne volíš i s ňou spojené dôsledky (ktoré už ale nemôžeš ovplyvniť).

= Proaktívny človek tiež robí občas chybné rozhodnutia – ale chybu si vie priznať, napraví ju a poučí sa z nej – a týmto prístupom robí z neúspechu úspech (na základe skúsenosti som sa niečo dôležité naučil) – aj keď niekedy nie je možné napraviť dôsledky chýb, ktoré človek spraví, no je dôležité si chybu priznať, prijať ju ako „fakt, ktorý sa stal“ a odpustiť si (nežiť v atmosfére sebaobviňovania) – aby bol človek naďalej slobodný, vnútorne uzdravený a silný.

= Najviditeľnejším prejavom tvojej proaktivity je schopnosť prijímať a dodržovať záväzky a sľuby – tie, ktoré si dávaš sám, i tie, ktoré máš voči druhým ľuďom + to, ako ich dodržiavaš. Záväzky ťa podporujú aj v osobnom raste – uvedomuješ si, v čom spočívajú tvoje slabé stránky, v čom sa môžeš zlepšovať, na čo máš talent, ktorý môžeš rozvíjať, čo musíš zmeniť alebo vyzametať zo svojho života. Prejavom proaktivity je konať v súlade s tým, čo si spoznal – prijímať záväzky, vytyčovať si ciele a neopúšťať ich – posilňuješ si tak svoj charakter, svoju osobnosť – a čokoľvek pozitívne prestáva byť v tvojom živote nemožným.

Dávaj si malé záväzky a dodržuj ich.

Buď príkladom a neodsudzuj. Buď vzorom, nie kritikom.

Spolupracuj na riešení,

nezhoršuj situáciu svojim vlastným konaním.

Nezaoberaj sa slabosťami druhých, nevyhováraj sa na nich

a neospravedlňuj nimi vlastné nedostatky.

Pokiaľ urobíš chybu, priznaj si ju, naprav ju a pouč sa z nej

– a to okamžite.

Nezvaľuj vinu na druhých.

Zaoberaj sa tým, s čím môžeš niečo urobiť.

Pracuj na sebe – na tom, aký si.

Slabosti druhých prijímaj s pochopením, nevyčítaj im ich.

Stále ide o to, akú odozvu zvolíš a čo by si mal urobiť.

Ak si začneš myslieť, že problém je „mimo teba“, zastav sa

– už táto myšlienka je sama o sebe problémom, ktorý musíš riešiť.

Ak využívaš každý deň svoju slobodu,

postupne ju zväčšuješ a posilňuješ

a žiješ tak vlastný a slobodný život

= proaktívny človek nežije podľa životného scenára,

ktorý napísal niekto iný

(rodičia, partner, spolupracovníci, spoločnosť).

Vytvor a ži svoj vlastný životný scenár

– len tak budeš šťastný a prežiješ plnohodnotný život. 😉

 

 

 

(Podľa S. Coveyho)

 

„Proaktívne Myšlienky“

pre tých, ktorí majú odvahu

začať žiť svoj kresťanský život naplno.

(Svätý Josemaría Escrivá)

Neži naprázdno. Buď užitočný. Zanechaj za sebou stopy. Vyžaruj svetlo svojej viery a lásky. Svojím apoštolským životom stieraj bahno a špinu rozsievané nečistými rozsievačmi nenávisti. Všetky pozemské cesty rozžiar Kristovým ohňom, ktorý nosíš vo svojom srdci.

Kiež sú tvoje rozhovory a celé tvoje správanie také, aby každý, čo ťa vidí alebo počuje, mohol povedať: Ten čerpá zo života Ježiša Krista.

Vôľa. – Veľmi dôležitá črta. Nepodceňuj maličkosti, pretože stálym sebazapieraním v malých veciach, ktoré nie sú nikdy malé ani bezvýznamné, zmocnie a zmužnie s Božou pomocou tvoja vôľa. Staneš sa predovšetkým pánom sám sebe, ale aj vedúcim, veliteľom a vodcom, ktorý ostatných povzbudí a strhne príkladom, slovom, múdrosťou i silou.

Nevyhýbaj sa povinnosti. Vykonávaj ju svedomite, aj keď iní ju zanedbávajú.

Nemrhaj svoju silu a čas, ktoré patria Bohu, na hádzanie kameňa po psoch, čo na teba po ceste štekajú. Nevšímaj si ich.

Prečo ťa zraňuje ohováranie ľudí? Stalo by sa ti oveľa horšie, keby ťa Boh opustil. Zotrvaj v dobrom a nad klebetami pokrč ramenami.

Výstižné poznámky a vtipy, ktoré nevyšli z tvojich úst; žart, ktorý si nepovedal; prívetivý úsmev pre toho, čo ťa obťažuje; mlčanie pri nespravodlivom obvinení; láskavý rozhovor s ľuďmi, ktorí ťa otravujú a vyčerpávajú; každodenné úsilie povzniesť sa nad malichernosťami, nepríjemnosťami a bezočivosťami ľudí, ktorí s tebou žijú… to všetko, vytrvalo uskutočňované, je pravé vnútorné umŕtvovanie.

Nehovor: tento človek ma obťažuje. Pomysli si: tento človek ma posväcuje.

Toto sú vzácne plody človeka, ktorý sa umŕtvuje: pochopenie a zhovievavosť pre slabosti druhých a nezmieriteľnosť s vlastnými slabosťami.

Nijaký ideál sa nemôže uskutočniť bez obety. Zapieraj sa. Krásne je obetovať sa!

Stíš sa. – Hľadaj Boha v sebe a počúvaj Ho.

Ži v Božej prítomnosti a budeš mať nadprirodzený život.

Neurob nijaké rozhodnutie bez toho, že by si o veci neuvažoval pred Bohom.

Keď stratíš nadprirodzený zmysel života, tvoja láska bude dobročinnosťou, tvoja čistota slušnosťou, tvoje umŕtvovanie hlúposťou, tvoja sebadisciplína bičom a všetky tvoje skutky zostanú neplodné.

Posvätenie je práca na celý život.

Napraviť sa. Každý deň aspoň trochu. – Je to tvoja stála úloha, keď sa skutočne chceš stať svätým.

Práve takýto má byť tvoj vnútorný život: začínať… a znova začínať.

Študuj. – Študuj usilovne. – Ak máš byť soľou a svetlom, potrebuješ vedomosti a schopnosti. Alebo sa domnievaš, že lenivosťou a pohodlnosťou ich môžeš zaslúžene získať?

Nestačí, aby si bol vzdelaný a dobrý kresťan. – Ak neskrotíš svoju prudkú povahu, ak nedokážeš zladiť svoju horlivosť a vzdelanie s dobrým správaním, neviem si predstaviť, ako chceš byť svätým. – Aj napriek svojmu vzdelaniu, alebo práve preň, mal by si byť priviazaný k jasliam ako mulica.

Vlož nadprirodzenú pohnútku do svojej odbornej práce a posvätíš ju.

Vysmej sa výsmechu. – Nedbaj na to, čo povedia ľudia. Hľaď na Boha a pociťuj ho v sebe a vo svojom okolí. – Tak nadobudneš svätú bezostyšnosť, ktorú potrebuješ (aký to paradox!), aby si žil v duchu kresťanskej jemnosti.

Ústupčivosť je neklamný znak, že človek nežije v pravde. – Keď ustupuje vo veciach ideálu, cti alebo viery, nemá ideál, ani česť, ani vieru.

Boh a odvaha! – Odvaha nie je neopatrnosť. – Odvaha nie je nerozvážnosť.

Nemal si úspech? Veľmi dobre vieš, že nemôžeš stroskotať. Nie, že si nemal úspech, ale získal si skúsenosť. A teraz pokračuj!

Všetko, čo robíme v mene Lásky, stáva sa veľkým a krásnym.

Dbaj, aby oheň tvojej lásky nebol ako plameň bludičky, prelud, slabo blikajúci, ktorý nezapáli to, čoho sa dotkne, ani nič nezohreje.

Tvoja čnosť nemá byť hlučná.

Keď skončíš svoju prácu, pomôž svojmu bratovi z lásky ku Kristovi a rob to tak jemne a prirodzene, aby nikto, ba ani on sám, si neuvedomil, že robíš viac ako svoju povinnosť. – To je skutočne čnosť hodná Božieho dieťaťa.

Nekritizuj záporne; keď nemôžeš pochváliť, mlč.

Prinúť sa, keď to bude potrebné, aby si vždy hneď odpustil tým, čo ti ubližujú. Pretože akokoľvek veľká by bola ich neprávosť alebo urážky, ktoré ti spôsobili, nie je to nič v porovnaní s tým, čo ti Boh odpustil.

Uvedomuješ si, koľko škody by si mohol spôsobiť, keby si hádzal kamene so zaviazanými očami? – Rovnako si dostatočne neuvedomuješ, koľko zla a aké môžeš spôsobiť zlomyseľnými poznámkami, ktoré ti pripadajú malicherné, lebo ťa zaslepuje bezohľadnosť a veľký hnev.

Kritizovať, ničiť nie je ťažké; aj najhorší robotník dokáže zabodnúť krompáč do vznešeného a pekného kameňa katedrály. Budovať – to je práca, ktorá vyžaduje majstra.

Kresťanská láska nespočíva len v dávaní, ale aj v pochopení. – Preto hľadaj ospravedlnenie pre svojho blížneho, keď máš podať svoj posudok; vždy sa nejaké nájde.

Si veľmi naivný. – Je málo ľudí, čo preukazujú kresťanskú lásku! – Mať kresťanskú lásku neznamená darovať staré šatstvo alebo drobné peniaze… – Rozprávaš mi o svojej skúsenosti a o svojom sklamaní. Môžem ti povedať len toto: poďme ty a ja, rozdávajme a rozdávajme samých seba bez akýchkoľvek výhrad. Tak ušetríme iných pred tvojou smutnou skúsenosťou.

Ak sa skutočne odovzdáš Bohu, nijaká ťažkosť neotrasie tvojím optimizmom.

Priame srdce a dobrá vôľa. – S týmito dvoma hodnotami a s pohľadom upriameným na vykonávanie Božej vôle uvidíš, že sa tvoje sny o láske uskutočnia

Pravá čnosť nie je smutná ani nesympatická, ale je príjemne radostná.

Znova… Hovorilo sa, písalo sa…; pre aj proti… s dobrou vôľou aj so slabšou vôľou…; polopravdy aj osočovanie, chválospevy…; hlúposti aj pravdy… – Blázon, úplný blázon! Keď kráčaš priamo k svojmu cieľu s hlavou a srdcom opojeným láskou k Bohu, prečo sa staráš o hukot vetra, cvrlikanie svrčkov, o bučanie, krochkanie alebo erdžanie?… Napokon… nedá sa tomu zabrániť: nesnaž sa mušľou prelievať more.

Dostal si sa do rečí ľudí, zakúsil si urážky, ktoré ťa zranili najmä preto, lebo si to nečakal. Tvoja prirodzená reakcia má byť: odpúšťanie, ba aj požiadanie o odpustenie.

Vynadali ti? – Nerozhnevaj sa tak, ako ti radí tvoja pýcha. – Pomysli si: koľko lásky mi preukázali! Čo všetko nepovedali!

Je to otázka sekundy… Skôr než niečo začneš, pomysli si: Čo žiada Boh odo mňa v tejto záležitosti? A potom to s milosťou Božou vykonaj!

Všetko rob z Lásky. Tak už nebudú malé veci, všetko bude veľké.

Vytrvalosť v maličkostiach z Lásky je hrdinstvo.

Viac ráz za deň sa spýtaj sám seba:

Robím v tejto chvíli to, čo by som mal?

Náročný a krásny život prežijú s úspechom

len odvážni a šťastní ľudia.

🙂

 

 

 

Napísal pre teba

(-: Martin „Ruksak“ Krška 🙂