MIESTO DUCHOVNA A NÁBOŽENSTVA V SKAUTSKEJ VÝCHOVE.

Aký je vlastne rozdiel medzi duchovnom a náboženstvom?

Duchovno = obsah, realita, ktorej sa dotýkame. Náboženstvo = súbor nástrojov a pomôcok, ktoré nám umožňujú do tejto reality čo najhlbšie zostúpiť a potom vyjadriť (nakoľko sa to len dá) to, čo sme v tejto hĺbke zažili.

Aby sme tento vzťah úplne pochopili, predstavme si to takto:

Predstavte si, že ste na výlete v horách a tam vidíte ľudí, ktorí lezú po skalách. Horolezcov. A strašne sa vám to zapáči. Chcete si to vyskúšať aj vy. Čo urobíte? Doma zoberiete kúsok lana a skúsite začať zlaňovať babičkinu stodolu. Nie je to zlé. Lenže vy túžite po niečom viac: túžite skutočne liezť na skutočné skaly. Čo vám zostáva?

Asi sa prihlásiť na kurz, zohnať si partiu horolezcov a trénera, zarobiť si na výstroj, na laná, skoby, karabíny,… a s pomocou toho nakoniec (po dostatočnej príprave a tréningu) vystúpiť na skutočné steny skutočných hôr!

Má zmysel nakúpiť si skoby a laná a trénovať horolezectvo, ak nemáme na okolí žiadne hory, na ktoré by sme mohli liezť? Dá sa byť horolezcom na rovine? Nedá!

Rovnako by nemalo zmysel náboženstvo so svojimi obradmi a všetkým tým, čo obsahuje, ak by tu nebola skutočná duchovná realita, skutočná a hmatateľná, ktorú môžeme prostredníctvom neho prežívať a nechať sa ňou napĺňať a pozdvihovať na úplne novú a netušenú rovinu existencie.

Možno aj vy ste niekedy prežili skúsenosť horolezectva bez hôr – teda prázdneho náboženstva, ktorému chýba obsah: duchovná realita. Nie je to nič nezvyčajné. Šofér sa môže tak zamilovať do svojho auta, do jeho leštenia a oprašovania, že úplne zabudne, že poslaním auta je v prvom rade jazdiť a nechať sa ním niekam zaviezť. Určite aj vy poznáte ľudí, ktorí sú tak zamilovaní do praktík toho „jediného správneho náboženstva“, že úplne zabudli, že aj ono je len akýmsi autom, ktoré nemá cenu samo v sebe, ale len v tom, že nás vnáša priamo do srdca duchovnej reality. Snažia sa potom toto prázdne náboženstvo nútiť aj ostatným a to je vlastne koreň fundamentalizmu a náboženského fanatizmu: pretože odmietame priznať, že náš krásny a pomaľovaný obal je beznádejne prázdny, kompenzujeme to tým, že sa ho snažíme vnútiť všetkým ostatným ľuďom, aby sme si mohli povedať: Veď všetci to tak robia, určite je preto všetko v poriadku!

Skautský postup:

Je totožný s postupom všetkých skutočných náboženstiev, založených nie na nejakej doktríne, ale na večne živej duchovnej skúsenosti, vytryskujúcej na povrch v každej dobe a na každom mieste sveta, kde sa nájde otvorené srdce:

• Najprv sprostredkovať prvý kontakt s duchovnou realitou (to je to „pozeranie sa na horolezcov“)
• Prebudiť túžbu po tejto duchovnej realite (to sú tie pokusy „zlaňovať stodolu“)
• Poskytnúť náboženské nástroje na rozvoj tejto skúsenosti (to sú tí „tréneri, kámoši, laná a skoby…“)

Skauting si uvedomuje, že len duchovná realita je tou jedinou skutočnou hodnotou, pre ktorú sa oplatí žiť, ba pre ktorú sa dokonca oplatí bezplatne a na vlastné náklady venovať výchove mladých ľudí. Jasne to cítiť z dokumentov a samotných princípov skautingu.

Vnímal to tak zakladateľ skautingu Lord Baden-Powell, keď napísal:

„Skaut, vo svojom skautskom Sľube, berie na seba povinnosť voči kráľovi a voči svojej vlasti až na druhom mieste; jeho prvá povinnosť je voči Bohu… Nejestvuje nejaká ’náboženská stránka’ hnutia. Celé hnutie je založené na náboženstve, čiže na uvedomovaní si Boha a na službe Bohu… Náš cieľ v skautskom hnutí je napomôcť najviac, ako len dokážeme tomu, aby na zem prišlo Božie Kráľovstvo a to tak, že naočkujeme medzi mladých ľudí ducha a denné prežívanie priateľstva a spolupráce.“

Vníma to tak WOSM vo svojom dokumente Základné princípy:

„Pod titulom „povinnosť voči Bohu“ je prvý z princípov skautského hnutia definovaný ako „vernosť duchovným princípom, oddanosť náboženstvu, ktoré ich vyjadruje a prijímania povinností, ktoré z toho vyplývajú“. Musí sa poznamenať, že na rozdiel od titulu, v texte sa nepoužíva slovo „Boh“, aby sa ujasnilo, že klauzula pokrýva aj náboženstvá, ktoré sú nemonoteistické, ako je hinduizmus, alebo tie, ktoré nepoznajú osobného Boha, ako je buddhizmus.

Keď sa pýtali, ako prišlo náboženstvo do skautingu, Baden – Powell odpovedal: „Vôbec tam neprišlo. Je už tam. Je to základný faktor prináležiaci skautingu.“ Celý výchovný systém hnutia spočíva v pomoci mladým ľuďom presiahnúť materiálny svet a snažiť sa o hľadanie duchovných hodnôt života.

Na základe toho môžeme miesto duchovnej a náboženskej stránky skautskej výchovy znázorniť takouto schémou:

Základom všetkého sú charakterové vlastnosti skauta, ktorý sa vďaka ním odhodláva nastúpiť cestu svojho vlastného rozvoja a premeny.

Nasleduje rozvoj sociálnych, telesných, intelektuálnych a citových rozmerov, ktorých rozvoj ale zároveň „produkuje“ prvé duchovné impulzy a rozširovaním obzorov a prostredníctvom sprostredkovanej skúsenosti vedie stále viac k duchovným hodnotám, ktoré sú záverečným cieľom a akousi „korunou“ celého nášho výchovného úsilia.

(Upravený materiál Duchovnej rady Slovenského skautingu)