Šiel som ulicami a stretával som nejakých ľudí. Snáď som videl ich tváre, ale všetky boli cudzie. Prichádzajú ľudia, ty prichádzaš, ale ja ťa nevidím. Odpusť, že stále ešte nechápem, že ťa stretávam v ľuďoch – v ktoromkoľvek človeku.

Dal si len jedno prikázanie: Milujte sa navzájom. Lásku nie je možné vynútiť, láska je dar. Daj, nech prekonám všetky prekážky, ktoré mi stoja v ceste, aby som miloval každého človeka. Pomôž mi, aby som ovládol svoju panovačnosť i pasivitu. Daj, nech sa uskromním, aby moji blížni mali viac miesta k voľnému životu.

Môj život je v neporiadku a plný protikladov. Počujem tvoje volanie – a neslúžim ti. Počúvam tvoje slovo – a neverím ti. Cítim tvoju blízkosť – a nedôverujem ti. Žijem rozptýlene, bezmyšlienkovite, bez lásky. Nestarám sa o druhých ľudí a robím len to, čo chcem. Považujem sám seba za mieru všetkých vecí. Ja tomu hovorím šikovnosť – ty hriech. Ja tomu hovorím život – ty smrť. Chcel by som žiť. Odpusť mi moju vinu.

Ty si cesta. Daj, nech po tejto ceste aspoň vykročím. Kam vedie? To žiadne oko nevidelo a žiadne ucho nepočulo. Dôležité je, aby som sa na cestu vydal. Potom začnem tušiť, aké je v tvojom živote skryté tajomstvo. Ďakujem ti, že patrím k putujúcemu Božiemu ľudu. Ty ho vedieš. Ty si moja cesta. Daj, nech stále idem – po tvojej ceste.

Tvoje evanjelium je desivé, tvoja dobrá zvesť sa ľahko počúva, ťažko žije. Som spokojný so svojim malým, usporiadaným životom. Mám strach svoj život meniť. Niektorí ľudia sú chudobnejší než ja, menej vzdelaní a horšie bývajú, sú horšie zabezpečení a majú nižší plat, sú menej milovaní a viac nenávidení. Nerobím pre nich dosť. Mám strach: robím niečo len pre seba, nerobím všetko pre nich. Daj nech začnem – a dnes.

Ďakujem ti za tvoj svet, za stromy, kvety a trávu, za zdravie, za ruky, ktoré si nám dal, aby sme mohli zdvíhať veci, pohybovať nimi, cítiť ich. Ďakujem za nohy, ktorými môžeme hrať futbal a behať. Ďakujem za rozum, ktorý si nám dal, aby sme mohli myslieť. Ďakujem za oči, ktorými sa môžeme dívať, za pery, ktorými môžeme bozkávať, za jazyk, ktorým môžeme hovoriť, za srdce, ktorým môžeme jeden druhého milovať. Ďakujem ti za všetky tieto dobré dary, ktoré si nám dal.

Sú prázdniny. Som šťastný, mám voľno. Čas pre seba, čas pre teba. Očakávam veľa – slnko, oblaky, vietor, vodu, diaľky, priateľov. Otvor mi oči pre krásu tohto sveta, daj mi pozorný sluch pre hlas stvorenia. Ďakujem ti za tie dni voľnosti. Daj, nech nazbieram silu, aby som bol láskavejší. Na všetkých cestách nech je so mnou tvoja láska. Daj, nech sa vrátim domov bohatý skúsenosťami a novou silou.

Chcel by som leňošiť. Chcel by som sa na niekoľko dní obrátiť chrbtom k svetu tovární, obchodov a úradov a utiecť na nejaké miesto, kde by som mohol leňošiť. Chcel by som sa túlať a dívať sa, ako sa deti hrajú, počúvať, ako spolu rozprávajú vtáci, úplne ticho sedieť a dívať sa na rieku. Chcel by som sa prechádzať po záhrade a hrať sa s holubmi, trhať kvety a jesť ovocie. Chcel by som ticho sedieť, pozerať sa do zrkadla a zabávať sa sám na sebe. Chcel by som spať, skutočne sa vyspať. Potom by som sa chcel kúpať a nechať sa unášať vodou. Dopraj mi, aby som mohol leňošiť.

Mám rád hudbu a stretávam ťa v nej. Ďakujem ti za hudbu.

Daj, nech sa stanem človekom pre druhých, nech milujem druhého človeka, nech som s ním, keď u neho nechce byť nikto, nech mám pre neho čas, keď sa všetci okolo náhlia, nech o neho dbám cez jeho ľahostajnosť, nech ho vnútorne prijímam cez jeho nepochopiteľnosť, nech v hrôze sveta vytvorím kus bezpečia. Byť človekom pre druhých je ťažké, pomôž mi, aby som to dokázal.

Druhý žije vedľa mňa, pracuje vedľa mňa, raduje sa vedľa mňa, plače vedľa mňa, miluje a trpí vedľa mňa. Druhý je ten, „koho nemôžem zniesť“, okolo ktorého prechádzam bez povšimnutia, ktorého prehliadam. Ten druhý býva v rovnakom dome ako ja, chodí rovnakým výťahom či autobusom, pracuje v rovnakej miestnosti. Ten druhý – to si ty. Daj, nech ťa neprehliadam.

Chcem ťa vyznávať aj tým, že som ochotný ísť do sveta, že sa s láskou vžívam do pochybností pochybujúcich, do otázok pýtajúcich sa, do osamelosti tých, ktorí stratili cestu. Len keď sa v láske bezvýhradne otvorím pre druhých, stojím s nimi pred tebou.

Daj mi schopnosť milovať, aby môj život nadobudol zmysel.

Nemám málo času, mám málo lásky. Daruj mi lásku. Kto miluje, má čas.

Daj mi toľko času, aby stačil nie len pre teba a pre mňa, ale i pre druhých. Daj, nech vo všetkých ľuďoch vidím najskôr to dobré. Daj mi silu k odpúšťaniu. A aby som odplácal zlé dobrým. Daj mi humor, ktorý rozjasňuje každý deň.

Ty si tu, si plný nádhery, i keď mlčíš. Neodráža tvoju moc celý vesmír? Lebo ty si tu a my ťa cítime. Keď vidím tvoje nebo a tvoju zem, slnko a hviezdy, hory, more, ich podoby a tvary sa rodili tisíce rokov, čo je človek? Ty si na neho nezabudol! Ty si nám prenechal to všetko a my sa všetkého ujímame, aj sami seba – pred tebou. Je dobré, že ťa poznáme, je dobré, že si.

Teším sa na tento deň a ďakujem ti za túto noc a za to, že môžem v zdraví vstať a ísť do práce. Teším sa na tento deň so všetkým, čo prinesie. Zhliadni na všetkých, ktorých mám rád, s ktorými sa dnes stretnem, i na všetkých, ktorých neznášam. Ochraňuj ma dnešný deň a daj, nech všetko robím dobre a v každom človeku, ktorého stretnem, nech vidím svojho blížneho, ktorého miluješ.

Ďakujem za všetko, čo dnes bolo krásne, čo pre mňa urobili druhí, čo som mohol prežiť, za všetkých ľudí, s ktorými som sa stretol. Chcem byť vďačný i za to, čo ma rozhnevalo alebo ma robí nešťastným. Odpusť mi všetko, čo som neurobil správne, že som ublížil druhým, že druhí odo mňa márne čakali pomoc… Ďakujem ti, že ti to všetko môžem povedať, moje zlyhanie ma bolí, odpusť mi.

Čo sme z teba urobili? „Boh je láska“, „Boh nás spasil“, „Boh sa stal človekom a zomrel za nás na kríži“ – tieto veľké slová ležia v prachu ciest. Každý ich môže odkopnúť. Daj, nech o tebe mlčím, pokiaľ neprehovoria moje činy.

Verím, že žiješ, ale nepočítam s tým, že sa s tebou stretnem. Rozhovor s tebou mi nespôsobuje radosť. Moja viera ma neteší. Odpusť mi moju neveru. Chcel by som sa radovať z toho, že ma máš rád. Ale pretože nerád prijímam dary – som priveľmi pyšný – moja radosť sa stráca. Odpusť mi moju falošnú pýchu. Mám byť svedkom tvojej lásky. Pretože však považujem svoje meno za dôležitejšie než tvoje, zostávam nemý. Odpusť mi.

Modlil som sa k tebe, ale tvojou odpoveďou bolo mlčanie. Hľadal som ťa starostlivo vybratými slovami modlitieb. Stretol som sa len s tvárami mojich osamelých dní a nocí. Moje oči si nepútal ty – ale fascinujúci život tohto sveta s jeho vynálezmi, s jeho úspechmi, s jeho farebnou plnosťou. Tvoju tvár nevidím. Ukáž sa mi – uprostred života. Pretože ty si poslal svojho Syna ako človeka do môjho každodenného života.

Pre mnohých ľudí si len liek pre prípad núdze, padák, ktorý je možné otvoriť v poslednej minúte, plávacia vesta, keď stroskotá loď, hasiaci prístroj, núdzový východ, útecha pri smútočných obradoch – dúfajú však, že k týmto krajným prípadom nikdy nedôjde… Čím si pre mňa?

Vyznávam pred tebou svoju zbabelosť, nevďačnosť, svoju malovernosť. Ty udržuješ môj život, ty dávaš zmysel mojej existencii tým, že mi ukazuješ ľudí, ktorí ma potrebujú. Často som vzdorovito alebo ľahostajne šiel svojou vlastnou cestou. Odpusť mi všetko, čo som urobil proti tvojej vôli a čo sa vo mne tvojej vôli protiví. Pomáhaj mi svojim Duchom, aby som šiel po tvojich cestách.

Poznám pravdu, a nehovorím ju. Mám tvoju lásku, a nekonám ju. Verím v teba, ale nedôverujem ti. Hovorím o blížnom, a nevidím ho. Slúžim peniazom, a nehanbím sa. Počujem o hlade, a nerobím si s tým starosti. Nazývam sa kresťanom, a ešte ním nie som. Tak to je. Ale tak to nesmie zostať. Odpusť mi moju vinu.

Stvoril si ma k láske, ale ja myslím len na seba, ja som stredom všetkého. Preto si tak ďaleko. Daj mi fantáziu a odvahu k viere, ktorá je silnejšia než svet bez lásky.

Už nemôžem ďalej. Hanbím sa. Zlyhal som. Ty ma miluješ – a ja som na teba zabudol. Tvoja láska mi spôsobuje bolesť. Nepozeraj sa na mňa, som pošpinený, ležím na zemi, nemám už silu… Ale ty ma stále miluješ. Tvoja láska je bez hraníc. Odpusť mi

Mnoho ľudí v teba neverí, daj preto, nech je naša láska ešte silnejšia, naše jednanie ešte nezištnejšie, aby v teba uverili. Nie je to ich vina, ale naša.

Ukáž mi, kedy mám hovoriť a kedy mlčať, nechcel by som sa stať fanatikom pravdy. Pravda nezáleží v tom, že sa vždy a všade všetko hovorí. Daj, nech som pravdivý v láske. Láska dokáže mlčať, i keď nás na jazyku páli trefná poznámka. „Hovor len vtedy, keď dostávaš otázky, ale ži tak, aby sa ťa pýtali.“

Ty si svetlo, ožiar môj život. Svetlo otvára kvety. Otvor ma, aby som sa stretol s ľuďmi. Svetlo dáva teplo. Sprav môj život radostným, aby som ľuďom prinášal radosť. Ty si moje svetlo, svieť ľuďom cezo mňa.

(Podľa Alfonsa Pereiru)