Ak človek pochopí Život (a niekedy to teda trvá…), tak precitne do veľkého vnútorného pokoja a radosti, pretože začne vnímať celým svojím srdcom, telom a dušou, že skutočne naplnený život je vlastne „obyčajne neobyčajný život v láske a jednoduchosti“. Prajem ti toto precitnutie. Príbeh evanjelia o vtelení Boha do človeka je krásnym posolstvom o Božej láske, ktorá chce byť spojením, dotykom, blízkosťou. Ak sa necháme naplniť touto Láskou, dokážeme aj naplno milovať – čiže naplno žiť, riskovať, slúžiť, pracovať, hrať sa, tancovať pod hviezdami… Pretože kto nemiluje, nežije… (len prežíva „život“ v smútku, a toto svoje nešťastie si kompenzuje kritikou všetkých okolo, túžbou druhých ovládať, túžbou druhým niečo zakazovať, prikazovať, dokazovať – a takýto človek je schopný aj ničiť to pekné, čo vidí u druhých, lebo jednoducho závidí…). Láska sa daruje. Nenechajme sa odradiť od prijatia daru života, nenechajme sa odradiť od darovania seba druhým, nenechajme sa odradiť od radosti… Stále budú medzi nami hlásatelia strachu, ktorí nám budú predstavovať svojho obmedzeného boha a nadradene sa stavať do role strážcov morálky a rozdeľovačov na tých, ktorí sú „dobrí“ a ktorí sú „zlí“, ktorí budú spasení a ktorí budú vylúčení. O tomto nie je evanjelium, o tomto nie je kresťanská viera. NEBOJME SA ŽIVOTA! Svoj život môžeme založiť na Láske, alebo ho môžeme založiť na strachu. Podľa toho buď slobodne milujeme a žijeme naplno aj s určitou dávkou riskovania (skúškou správnosti je vnútorný pokoj a radosť), alebo nemilujeme a nežijeme… (a poznám viacerých okolo seba, mladých i starších, ktorí ešte nezačali žiť… Kedy chceš začať? Až „potom“?). Vianoce sú posolstvom o dare Božej lásky, o dare života v spojení s Bohom  – a to je ten plnohodnotný život. Vnútorný pokoj a radosť zo života prežívaného s láskou. Buďme vďační – za každý slobodný nádych, za každé zobudené ráno, za každý prejav ľudskosti v našich vzťahoch, za každý úsmev… Ďakujem a prajem krásne Vianoce 😉