Počas kresťanských sviatkov Veľkej noci si pripomíname, že cesta skutočnej Lásky má vždy nejaký čas aj podobu skutočnej bolesti. Že plnohodnotný život je náročný a plný paradoxov. Že ak sa naplno vložíme do pravdivého vzťahu lásky, tak si naplno užijeme radosť, ale aj bolesť. Ako povedal mních z púšte brat Carlo Carretto: „Táraniny sú táraniny… iná vec je bolesť, keď ju vidíš a cítiš.“ Ak sme nikdy nezažili skutočnú bolesť, nikdy nedokážeme pochopiť ľudí, ktorí trpia… Ak sme nikdy nepotrebovali skutočné odpustenie, tak nikdy nebudeme vedieť druhému človeku z hĺbky srdca odpustiť… Ak nezažívame vo svojom živote skutočnú lásku, nedokážeme nikoho naplno milovať (vlastne ani seba)… Pretože je to tak… Len „Boh s reálnymi ranami“ (= JK – čítaj Džej-Kí 😉 dokáže darovať lásku a spásu VŠETKÝM a BEZ PODMIENOK… Jedinou „podmienkou“ je jednoducho „láska, ktorá sa prejavuje a žije vo vzťahoch“…

Celé Evanjelium je „príbeh o Živote“, do ktorého môžeme vstúpiť a tak postupne pochopiť aj svoj vlastný Osobný príbeh. V Evanjeliu sa veľmi otvorene píše o ľudských charakteroch a o ľudskej krehkosti. Keď sa pozrieme na veľkonočné udalosti zapísané v evanjeliách, tak sa môžeme až diviť, ako je možné, že tí, ktorí videli tú veľkú Ježišovu lásku, ktorí videli ako uzdravoval, ako zmierňoval bolesť, ako tvoril radostné spoločenstvo, ako príkladom učil službe a modlitbe, ako hovoril o nádeji a radosti zo života atď. – tak tí istí ľudia zrazu zlostne kričia „ukrižuj ho!“ Tí istí ľudia… A mnohí aj z tých uzdravených… A čo takí zákonníci a farizeji? Oni vedeli najlepšie „čo chce Boh“, pretože to predsa majú zapísané vo svojich nemenných zákonníckych knihách, vo svojich predpisoch nekonečných zákazov a príkazov a vo svojich namyslených hlavách (ako je tomu aj dnes, že…). A čo apoštoli, najbližší učeníci, ktorí tvorili s Ježišom spoločenstvo a priateľstvo, a mali dosť sebavedomé reči, ako s ním aj zomrú, ak bude treba? Zbabelci… utiekli ako prví, keď začali byť problémy (okrem Jána, ktorý stál ako jediný z učeníkov aj pod krížom… na rozdiel od sebavedomého Petra, ktorý Ježiša radšej hneď verejne zapiera…).

Tak to je… Realita života… Stále sme aj dnes svedkami balansu zla s dobrom, tuposti s múdrosťou, nenávisti s láskou, závisti s dobroprajnosťou, smútku s radosťou, smrti so životom. No príbeh Evanjelia končí nádejou, že Láska nakoniec vždy zvíťazí nad nenávisťou… že Múdrosť nakoniec vždy prekoná tuposť namyslených majiteľov pravdy… že každý človek má možnosť obrátiť sa od cesty zloby alebo zbabelosti, a nájsť cestu odvahy a lásky… a že ten „tichý a pokorný“ Pokojný bojovník, Ranený uzdravovateľ, Priateľ hriešnikov, je veľkým darom a prameňom pre tých, ktorí túžia po skutočnom Živote.

„Nádej. Ona nám pomáha aj napriek rôznym znechuteniam napredovať, a dokonca znovu nájsť chuť do života. Kde je ten zdroj nádeje? Je v odvahe žiť v spoločenstve s Bohom.“ (brat Roger z Taizé)  Mnohé veci v Evanjeliu človek pochopí až postupne, tak ako dozrieva. Evanjelium je krásne posolstvo o nádeji a o láske a o blízkosti Boha a človeka. A je to krásne posolstvo o obyčajnej ľudskosti, prežívanej v Božej prítomnosti – je to aj príbeh o krehkosti ľudských charakterov, aj o sile odpustenia, uzdravenia. A je to Radostná zvesť o radosti a slobode = ak uveríme, že sme dostali spásu ako dar, tak aj pochopíme, že sme naozaj slobodní a môžeme si naplno užívať život – a s odvahou a radosťou milovať.

Nebojme sa žiť to, k čomu sme povolaní = volá sa to „obyčajná ľudskosť“… Tá sa uskutočňuje vtedy, keď sme pevne stojaci na zemi so svojou vlastnou jedinečnou osobnosťou, srdcom sme neustále modlitbou napojení na zdroj Života a dokážeme sa celí vložiť do konania dobra… Toto každodenné vyhľadávanie ľudskosti sa volá láska, zdieľanie, dialóg, načúvanie, modlitba, spev, volanie, očakávanie, objatie, hostina. JK to v evanjeliu nazval „nebeským kráľovstvom“ – a toto „kráľovstvo“ sa nachádza vždy tam, kde sa objaví aspoň maličký kúsok lásky… Prajem každému z nás odvážne veľkonočné „zmŕtvychvstanie“, z toho, kde sme uviazli na našej – často kľukatej – ceste životom… Pokúsme sa nadýchnuť slobody 😉