Život je cesta. A na tejto ceste – náročnej ale krásnej – by sme mali postupne a stále viac a viac chápať (čiže žiť), o čom je skutočný Život. Naša kresťanská viera nás vedie k tomu, aby sme postupne odhodili zameranosť na seba, náš egocentrizmus, egoizmus, túžbu po moci, túžbu niečo/niekoho vlastniť, mať vždy „pravdu“ – a aby sme sa odvážili postupne otvárať svoj život Božej láske, ktorá nás naplní a naučí skutočnej vnútornej slobode, múdrosti, radosti, pokoju, a darovaniu seba samých niečomu, čo nás presahuje = darovať svoj život = odvážiť sa vstúpiť do vzťahu s človekom… Pretože „láska, ktorá sa prejavuje a žije vo vzťahoch“ – to je pointa života a naplnenie každého životného povolania.
„Brzdy“ v tvojom rozlete
Mladý človek v dospievaní a v mladej dospelosti (možno sa to týka práve teba) trpí väčšinou týmito dvoma „brzdami“:
Prehnané sebavedomie… a čierno-biele (obmedzené) videnie…
= myslíš si, že si už všetko pochopil, že si už skúsený životom, že chápeš, čo je pravda, že všetko zvládneš… si prehnane kritický voči tým, ktorí sú reálne ďalej ako ty… – a pritom si väčšinou len nevidíš ďalej od svojho arogantného nosa… (často je to len forma tvojej obrany, aby si zakryl vnútorný strach alebo bolesť, že nebudeš alebo nie si milovaný, že budeš alebo si osamelý, že máš vo svojom živote poriadny chaos… – čím viac sa človek vo vlastnom živote stráca a blúdi, tým viac sa hrá na arogantne sebavedomého… – je to len maska, zakrývajúca strach a bolesť). Ak budeš cítiť skutočnú lásku a záujem od niekoho, kto ťa má rád – kto ťa má rád takého, aký si, nájdeš odvahu odhodiť tú svoju arogantno-kritickú masku a začať konečne dýchať slobodný vzduch „v úžase a chvále“… 😉
Podceňovanie sa… a čierno-biele (obmedzené) videnie…
= myslíš si, že si dosť neschopný človek, že máš veľa chýb, nič sa ti nedarí, vyzeráš hrozne, ľudia ťa aj tak veľmi nemajú radi… si prehnane kritický voči sebe i voči druhým… si sklamaný z toho, čo žiješ… (často je to len bolesť z tvojej nenaplnenej túžby po tom, aby si našiel niekoho, kto ti dá pocítiť, že nie je dôvod podceňovať sa a nejako sa porovnávať, je to vlastne opäť „len“ túžba po niekom, kto by ťa miloval takého, aký si, aký si práve teraz, práve v tomto období tvojho života…) Ak budeš cítiť skutočnú lásku a záujem od niekoho, kto ťa má rád – kto ťa má rád takého, aký si, nájdeš odvahu odhodiť tú svoju kriticko-podceňujúcu sa masku a začať konečne dýchať slobodný vzduch „v úžase a chvále“… 😉
Potrebuješ okolo seba ľudí, od ktorých budeš cítiť, že si milovaný! Aspoň jedného človeka, niekoho, kto ti dá najavo – tak, že to naozaj budeš cítiš – že ťa má veľmi rád a záleží mu na tebe… nech sa deje, čo sa deje, nech si, aký si, nech sa rozhodneš v živote správne alebo aj nesprávne, nech budeš úspešný, alebo aj keď zlyháš, keď máš dobré dni alebo aj keď máš „blbé obdobie“. Človek, ktorý skutočne miluje, miluje vždy (aj vtedy, keď je sklamaný, aj vtedy, keď jeho láska nie je opätovaná alebo je zradená…) Ale to je už náročná životná disciplína pre ľudí veľkého srdca a tiež veľkej viery v Božie milosrdenstvo, v Božiu lásku, ktorá VŽDY miluje a ktorá VŽDY odpúšťa. A tak vďaka ľuďom, ktorí nám dokážu darovať trochu lásky do nášho života, môžeme v pokoji, v radosti a SLOBODNE žiť život v Božej prítomnosti a nebáť sa riskovať a naplno si užívať život v jeho dramatickej kráse.
Rozdané karty k hre zvanej život
„Nič neprekoná svätosť tých,
ktorí sa naučili bezvýhradne prijímať
všetko tak, ako to je.
V kartovej hre zvanej život
hráme s kartami, ktoré nám boli rozdané,
ako len najlepšie vieme.
Tí, ktorí trvajú na tom,
že nebudú hrať so svojimi kartami,
ale s kartami, ktoré im vraj mali byť rozdané,
svoj život prehrajú.
Nikto sa nás nepýta, či chceme hrať.
V tom nemáme na výber. Hrať musíme.
Na nás je si zvoliť: ako.“
(A.Mello)
Si muž, alebo si žena… Prijmi to so všetkým, čo to obnáša. Rozvíjaj naplno svoju ženskosť, alebo svoju mužskosť, pracuj na svojej identite muža – silného, odvážneho, milujúceho… Pracuj na svojej identite ženy – krásnej, starostlivej, milujúcej…
Máš dobrú rodinu, alebo máš rozbitú a pošahanú rodinu… Prijmi to so všetkým, čo to obnáša… A stávaj sa stále lepším človekom, aby si bol prínosom pre vaše rodinné vzťahy. Uč sa tiež odpúšťajúcej láske a vďačnosti. Určite si veľa dostal, napriek mnohým slabostiam tvojich blízkych.
Máš veľké dary a talenty… Už si ich objavil? Rozvíjaj ich naplno! V čom si dobrý? K čomu ťa to pozýva? Na čom potrebuješ zapracovať, aby si rozvinul svoje silné stránky alebo posilnil svoje slabšie stránky?
Máš svoje limity a neschopnosti… Prijmi, že si v niečom slabý, nejaký dar alebo talent ti jednoducho chýba alebo je úplne zakrpatený. Prijmi sa vo svojej reálnej podobe a nechci byť nejakým iným, akým si. Rozvíjaj to, kým si! Aké máš limity? Na čo si vieš úprimne povedať, že na toto jednoducho nemám dary?
POKRYTECTVO
Nebuď pokrytec… Ži pravdivo a v otvorenosti srdca to, čomu veríš – aj keď ťa to bude „stáť život“. Kto je vlastne pokrytec? Pokrytec je ten, kto si myslí, že „vlastní“ pravdu (hrá sa na Boha), ten, kto sa povyšuje svojím odsudzovaním nad druhých (hrá sa na Boha a nepochopil „scenár“ milosrdenstva…), ten, kto nie je pravdivý vo svojej úprimnosti lásky, alebo ten, kto vôbec reálne nemiluje, aj keď „verí v Boha“…
Pokrytec určite nie je ten, kto v živote zlyhá alebo ten, čo nie je dokonalý. Ježiš v evanjeliách nikdy nekritizuje hriešnikov… nekritizuje tých, čo zlyhávajú – on miluje, je prítomný, poukazuje na veci, ktoré nás robia nešťastnými a nenaplnenými – pretože nám (hriešnikom) chce pomôcť, aby sme žili plnohodnotný, ľudský a reálny život v Božej prítomnosti – „Božie kráľovstvo je medzi vami…“ (Lk 17,21) …ak sa milujete navzájom. „Božie kráľovstvo… je… pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim 14,17)
To, čo nás robí nešťastnými („skutky tela“) sú podľa Sv. Písma: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba… nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné…“ „Tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo…“ (Gal 5,19n) Čiže, ak budeme žiť takto, nedosiahneme naplnenie v láske (=„Božie kráľovstvo“) a nebudeme šťastní… (Vôbec to neznamená, že máme mať „strach z pekla“ alebo „strach z neba“ – že sa tam unudíme spievaním chorálov… Strach vôbec nepatrí do sféry Božej lásky!!!)
Ak budeš milovať, láska sa prejaví v tvojom živote „ovocím Ducha“, čo je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť…“ (Gal 5,22-23)
Božia láska je tak silná, že náš zakrpatený mozoček to nedokáže pochopiť… Stále chceme Boha uzavrieť do našej obmedzenej predstavy lásky, ktorá miluje „až keď…“ Sme takí hlúpi, ako keď sa ryba v oceáne pýta morského koníka, kde nájde oceán… Ona oceán nevidí, lebo je v ňom… (Ale bez neho, by neprežila ani minútu!) My Božiu lásku nevidíme, lebo sme v nej… Ale môžeme ju zakúsiť v kráse prírody alebo v láske druhých, ktorí milujú. Nadýchni sa konečne života! Ponor sa do Lásky! Cítiš to…? Skús viac veriť Bohu, viac veriť sebe, viac veriť životu, viac riskovať v láske! Neexistuje na zemi nič krajšie, ako skutočná láska – silná, hlboká, blízka, „dotyková“. Bez nej náš život nemá žiadny zmysel.
Ak začneš naozaj milovať (aj keď nemotorne, hľadajúco, padajúco…) začneš sa pozerať na ľudí inými – uzdravenými – očami (najmä, ak budeš silu a odvahu k láske čerpať v osobnej modlitbe) – a zrazu, čuduj sa svete, keď si prestaneš do druhých ľudí premietať svoje komplexy (v psychológii sa tomu hovorí „projekcia“ = vidíš v druhých svoje vlastné chyby a nedostatky), zrazu začnú byť ľudia okolo teba (aj u teba doma) krajší, lepší, schopnejší, milujúcejší… Zázrak zmeny pohľadu 😉
SETTE GIORNI = každodenný osobný rast
Začni na sebe už dnes pracovať – aby si sa stával kvalitným človekom (nie dokonalým, ale kvalitným). Ak chceš tvoriť kvalitné vzťahy (aj tie partnerské), potrebuješ sa stávať kvalitným človekom. A tu sú malé a vyskúšané podnety, ako na to s každodennou snahou:
Fyzický rozmer človeka (vyber si aspoň jednu „výzvu“):
= to, čo súvisí s telom, zdravím, kondičkou…
Mentálny rozmer človeka (vyber si aspoň jednu „výzvu“):
= to, čo súvisí so štúdiom, kultúrou, vedomosťami, zručnosťami…
Duchovný rozmer človeka (vyber si aspoň jednu „výzvu“):
= to, čo súvisí s modlitbou, Písmom, duchovným životom…
Spoločensko-citový rozmer človeka (vyber si aspoň jednu „výzvu“):
= to, čo súvisí s tvojou povahou, s vlastnosťami, s tvojimi vzťahmi…
Dôležité je začať… a vytrvať. Prajem krásny život v láske 😉