Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“
Slepec mu odpovedal: „…aby som videl!“
A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“
A hneď videl a šiel za ním po ceste.
(Mk 10,51)
Cesta lásky sa v ľudskej komunikácii vyjadrí tým, že najskôr chcem pochopiť toho druhého, až potom byť pochopený. Vzťahy k ľuďom (aj k Bohu) sú v prvom rade o dôvere. Mám ťa rád/rada, a preto chcem pracovať na svojom charaktere, aby si mi mohol/mohla dôverovať. A ja tebe tiež dôverujem, pretože ťa mám rád/rada a viem, že chceš moje dobro.
„Pane, otvor moje oči, uzdrav môj sebecký pohľad, pomôž mi odpustiť alebo poprosiť o odpustenie, naplň moje srdce svojou láskou a nehou, daj mi pochopiť, že ty si blízko každému človeku, aby som aj ja pochopil/a, že aj ja mám byť blízko druhým ľuďom, ktorí sú okolo mňa. A daj mi prosím odvahu a úprimnosť srdca, aby som sa druhých ľudí snažil/a pochopiť s úprimným záujmom – ich radosti, ale aj ich smútky… ich peknú snahu rásť, ale aj ich žalostné zlyhania, ktoré bolia… ich túžbu milovať, ale aj ich sebecké zneužitia druhých… Vďaka, že mi otváraš oči. Pane, k čomu ma voláš práve v tejto situácii?“
Malá osobná zmena sa nikdy neuskutoční, ak ostane len v myšlienkach a len v rozhodnutiach… Ak chcem niečo vo svojom živote zmeniť, musím vykročiť na cestu. Cieľom duchovného rastu a práce na svojom charaktere je kráčanie po ceste života s túžbou a snahou stále sa meniť – čiže stále byť otvoreným novému pochopeniu, novým výzvam, novým podnetom.
Ak chcem preskočiť oceán, ostane to po celý život len moja nezrealizovateľná túžba… Ale ak sa chcem niekde skutočne dostať, stačí kráčať – veď predsa každý jeden krok smerom po ceste, ma posúva ďalej. Problémom je ale to, že nemám výdrž na ceste malých krokov. Snívam o veľkých činoch alebo úžasných vzťahoch, ale možno neviem podať pohár vody tomu, čo je pri mne, neviem sa s láskou usmiať na človeka vedľa mňa. Život sa skladá z maličkostí. Láska a vzťahy rastú na maličkostiach (a tiež sa ničia a rozbíjajú na maličkostiach…)
Prežívam väčšinu svojho dňa vnútorný pokoj a radosť a darí sa mi prejavovať druhým lásku (aspoň trošku)? Ak áno, možno som na dobrej ceste. Ak nie, možno som tiež na dobrej ceste, len sa musím odvážiť začať kráčať… Najťažší je vždy ten prvý krok k Životu…