Tri myšlienky 01
„Majster, nemohol by si pre zaneprázdneného človeka ako som ja vtesnať podstatu náboženstva do jedného alebo dvoch odstavcov?“
„Vložím ju do jediného slova.“
„Neuveriteľné! A ako znie to vzácne slovo?“
„Mlčanie.“
„A aká je cesta k mlčaniu?“
„Meditácia.“
„A môžem sa spýtať, čo je meditácia?“
„Mlčanie.“
„Čo je láska?“
„Úplná neprítomnosť strachu.“
„Čoho sa bojíme?“
„Lásky,“ povedal Majster.
Žiakom, ktorí stále prosili o slová múdrosti, Majster povedal: „Múdrosť nie je možné vyjadriť slovami. Prejavuje sa v konaní.“ Ale keď videl, ako sa strmhlavo vrhajú do činnosti, hlasno sa smial a povedal im: “Toto predsa nie je konanie. To je pohyb.“
Tri myšlienky 02
„Čo hľadáš?“ pýtal sa Majster učenca, ktorý za ním prišiel pre radu.
„Život,“ znela odpoveď.
I povedal Majster: „Ak máš žiť, musia slová zomrieť.“
Keď sa ho neskôr pýtali, čo tým myslel, povedal: „Ste stratení a úbohí, pretože prebývate vo svete slov. Sýtite sa slovami, spokojujete sa so slovami, zatiaľ čo potrebujete podstatu. Váš hlad neutíši jedálny lístok. Váš smäd neuhasí vzorec.“
Horlivý žiak dal najavo túžbu učiť druhých Pravde a spýtal sa Majstra, čo si o tom myslí.
Majster povedal: „Čakaj.“
Rok čo rok sa žiak vracal s rovnakou žiadosťou a rok čo rok mu Majster dával rovnakú odpoveď: „Čakaj.“
Raz sa Majstra opýtal: „Kedy budem pripravený učiť?“
Majster odpovedal: „Až ťa tá tvoja prehnaná dychtivosť učiť prejde.“
Sklamaný návštevník povedal: „Prečo môj tunajší pobyt nepriniesol ovocie?“
„Nebolo to snáď preto, že si sa neodvážil zatriasť stromom?“ povedal vľúdne Majster.
Tri myšlienky 03
„Ako dosiahnem večný život?“
„Večný život je teraz. Vojdi do prítomnosti.“
„Ale ja teraz predsa som v prítomnosti, či nie?“
„Nie.“
„Prečo nie?“
„Pretože si neopustil svoju minulosť.“
„Prečo mám opustiť svoju minulosť? Nie je v nej všetko zlé.“
„Minulosť je potrebné opustiť nie preto, že je zlá, ale preto, že je mŕtva.“
„Kde mám hľadať Osvietenie?“ „Tu.“
„Kedy nastane?“ „Práve sa deje.“
„Tak prečo nič necítim?“ „Pretože sa nepozeráš.“
„Na čo sa mám pozerať?“ „Na nič. Jednoducho sa pozeraj.“
„Na čo?“ „Na čokoľvek, na čom ti spočinie zrak.“
„Mám sa pozerať nejakým zvláštnym spôsobom?“ „Nie.“
„A prečo nie?“ „Pretože k pozeraniu musíš byť tu. Väčšinou si niekde inde.“
Kazateľovi, ktorý stále vyhlasoval: „Musíme do našich životov dostať Boha,“ Majster povedal: „On už tam je. Našou úlohou je spoznať to.“
Tri myšlienky 04
„Nešťastia môžu priniesť rast a Osvietenie,“ povedal Majster.
A vysvetlil to takto: Vták mal svoj úkryt vo vyschnutých vetvách stromu, ktorý stál uprostred rozľahlej pustej planiny. Jedného dňa víchor strom vyvrátil, a tak musel úbohý vták letieť stovky míľ, aby si našiel nový úkryt – až nakoniec dorazil k celému lesu stromov a všetky boli plne zarodené ovocím.
Na záver Majster povedal: „Ak by vyschnutý strom prežil, nič by vtáka nedonútilo, aby sa vzdal svojho bezpečia a odletel.“
Nováčikom Majster hovorieval:
„Klopte a bude vám otvorené.“
Niektorým z nich neskôr sprisahanecky hovoril: „Ako chcete čakať, že sa dvere otvoria, ak nikdy neboli zavreté?“
V zhode so svojou novou náukou, že nič sa nemá brať príliš vážne, dokonca ani jeho vlastné učenie, Majster o sebe s obľubou rozprával túto príhodu:
„Môj prvý žiak bol taký slabý, že ho cvičenie zabilo. Môj druhý žiak sa z horlivého praktizovania mojich cvičení zbláznil. Môj tretí žiak z prílišnej kontemplácie zhlúpol. Štvrtý žiak si však dokázal zachovať zdravý rozum.“
„Ako to?“ spýtal sa zakaždým niekto.
„Zrejme preto, že jediný odmietol cvičiť.“
Majstrové slová vždy prehlušili salvy smiechu.
Tri myšlienky 05
„Na čo je Majster?“ spýtal sa ktosi.
Žiak povedal: „Aby ťa naučil, čo si odjakživa vedel, a ukázal ti, na čo si sa vždycky pozeral.“
Keď to návštevníka zmiatlo, žiak vysvetľoval:
„Umelec ma svojimi maľbami naučil vidieť západ slnka. Majster ma svojím učením naučil vidieť realitu každého okamihu.“
Žiakovi, ktorý sa stále modlil, Majster povedal: „Kedy sa už konečne prestaneš opierať o Boha a postavíš sa na vlastné nohy?“
Žiak užasol. „Veď predsa ty si nás učil pozerať na Boha ako na Otca!“
„Kedy sa dovtípiš, že otec nie je niekto, o koho sa môžeš opierať, ale niekto, kto ťa z tvojho sklonu stále sa niekoho držať vyslobodzuje?“
„Chcel by som sa stať učiteľom Pravdy.“
„Si pripravený na to, že do svojich štyridsiatich piatich rokov budeš vystavený posmechu, neuznaniu a hladovaniu?“
„Áno. Ale povedz mi: čo sa stane, keď mi bude štyridsať päť?“
„Zvykneš si.“
Tri myšlienky 06
Žiakovi, ktorý sa stále sťažoval na druhých, Majster povedal: „Ak ti ide o pokoj, usiluj sa o zmenu seba samého a nie druhých ľudí. Jednoduchšie je chrániť si nohy papučami, než po celej zemi naťahovať koberec.“
Žiaci nemohli pochopiť ľubovôľu, s akou boli niektorí prijímaní za žiakov a iní odmietaní.
Kľúč im poskytli slová, ktoré raz od Majstra počuli: „Nesnažte sa naučiť spievať prasa. Pripravíte sa o čas. A prasa to dráždi.“
Čo sa stane tomu, kto je verný osobnej modlitbe?
Je ako niekto, kto vlastní studňu v záhrade, upchatú studňu. Sú v nej konáre, lístie, blato, no na dne je voda, veľmi čistá voda. Modliť sa je toto: trpezlivo kopať v studni. Zo začiatku vychádza blato, špina: naše biedy, nepokoj, strach, pocity viny a všetko, čo chcete. Všetko toto, čomu zvyčajne chceme uniknúť, vystupuje na povrch. Mnohí ľudia utekajú sami pred sebou. Ticho dnes naháňa hrozný strach! No ak máme odvahu kráčať ďalej v púšti, nakoniec nájdeme oázu.
Jediné, čo umožňuje prístup k hĺbke nášho srdca, k našej hlbokej identite, k Božiemu dieťaťu, ktorým sme, je viera a modlitba. Vernosťou osobnej modlitbe nadobúdame ozajstnú skúsenosť s Bohom a pravé poznanie seba samých.
Tri myšlienky 07
„Prečo sú tu všetci šťastní, len ja nie?“
„Pretože oni sa naučili všade vidieť dobro a krásu,“ povedal Majster.
„A prečo všade nevidím dobro a krásu ja?“
„Pretože okolo seba nemôžeš vidieť to, čo nedokážeš vidieť v sebe.“
Medzi žiakmi vzplanul spor o to, ktorá úloha je zo všetkého najťažšia: Zapísať, čo zjavil Boh ako Písmo sväté, pochopiť, čo Boh v Písme zjavil, alebo po pochopení vyložiť Písmo druhým.
Keď sa Majstra opýtali na názor, povedal:
„Poznám mnoho ťažších úloh ako tieto tri.“
„A ktoré to sú?“
„Snažiť sa presvedčiť vás zabednencov vidieť skutočnosť, aká je.“
„Pomôž nám nájsť Boha.“
„V tom vám nikto pomôcť nemôže.“
„Prečo nie?“
„Z rovnakého dôvodu, z akého nikto nemôže pomôcť rybe nájsť oceán.“
Tri myšlienky 08
Kráľ navštívil kláštory jedného veľkého Majstra a zadivil sa, keď sa dozvedel, že tam s ním žije viac než tisíc mníchov.
Kráľ chcel vedieť presné číslo, a tak sa spýtal:
„Koľko žiakov vlastne máš?“
Majster odpovedal: „Štyroch, najviac piatich.“
Zúfalému človeku, ktorý prišiel požiadať o pomoc, Majster povedal: „Naozaj chceš liek?“
„Vari by som sa obťažoval k tebe ísť, ak by som ho nechcel?“
„Ó áno. Väčšina to robí.“
„Prečo?“
„Nie kvôli liečeniu. To bolí. Ale aby sa im uľavilo.“
Svojim žiakom Majster povedal:
„Ľudia, ktorí chcú liečbu, ale len ak ich nebude bolieť, sú ako tí, ktorí podporujú pokrok, len ak sa sami nemusia meniť.“
Pútnik pátrajúci po božskom sa Majstra opýtal, ako má po návrate do svojej vlasti rozlíšiť pravého učiteľa od falošného.
I povedal Majster: „Dobrý učiteľ ponúka prax, zlý teórie.“
„Ale ako rozoznám dobrú prax od zlej?“
„Rovnako ako farmár rozozná dobre a zle obrobenú pôdu.“
Tri myšlienky 09
Kazateľ sa rozhodol, že z Majstra dostane jednoznačné vyhlásenie, že verí v Boha.
„Veríš, že je Boh?“
„Samozrejme, že verím,“ povedal Majster.
„On všetko stvoril. Veríš tomu?“
„Áno, áno,“ povedal Majster. „Samozrejme že áno.“
„A kto stvoril Boha?“
„Ty,“ povedal Majster.
Kazateľ užasol. „Myslíš to vážne, že som Boha stvoril ja?“
„Pokiaľ ide o toho, o ktorom neustále premýšľaš a hovoríš – áno!“ povedal Majster nevzrušene.
Majster si vzal za cieľ systematicky boriť každé učenie, každú vieru, každý pojem božstva, pretože tieto veci, pôvodne zamýšľané ako ukazovatele, sa teraz chápali ako popisy.
Rád citoval východné porekadlo:
„Keď mudrc ukazuje na Mesiac, tupec vidí len prst.“
Človeku, ktorý váhal s duchovným hľadaním zo strachu z námahy a odriekania, Majster povedal:
„Koľko námahy a odriekania stojí otvoriť oči a vidieť?“
Tri myšlienky 10
Sociálna pracovníčka vyrozprávala Majstrovi svoje strasti. Koľko dobrého by dokázala vykonať pre chudobných, keby toľko času a energie nepremárnila obranou seba a svojej práce pred urážkami a nepochopením.
Majster pozorne počúval a potom odpovedal jedinou vetou:
„Na nerodiace stromy nikto kamene nehádže.“
Raz dal Majster hádanku: „Čo má umelec a hudobník spoločné s mystikom?“
Všetci sa vzdali.
„Vedomie, že najkrajšia reč nevychádza z jazyka,“ povedal Majster.
Pokiaľ šlo o kazateľov a kňazov, Majster vždy ľudí nabádal, aby pozerali na povolanosť a nie na reči.
Rozprával, ako sa dvaja turisti blížili k Honolulu, a v tom medzi nimi vznikol spor, ako sa správne vyslovuje Havaj. Jeden tvrdil, že Havaj, druhý bol presvedčený, že Hauaj.
Prvé, čo urobili po pristátí, bolo, že zastavili domorodca. „Aloha! Ako sa u vás vyslovuje meno tohto ostrova: Hauaj, alebo Havaj?“
„Hauaj,“ povedal domorodec.
„Vďaka.“
„Uítám uás oboch ueľmi urelo,“ povedal domorodec.
Tri myšlienky 11
Jednému maliarovi Majster povedal: „Každý maliar, aby dosiahol úspech, musí vynaložiť hodiny nepretržitej driny a úsilia. Niektorým bude dané zabudnúť pri maľovaní na svoje ja. Keď sa to stane, zrodí sa majstrovské dielo.“
Neskôr sa akýsi žiak spýtal: „Kto je to Majster?“
Majster odpovedal: „Každý, komu je dané zabudnúť na svoje ja. Osobný život takéhoto človeka je potom majstrovským dielom.“
Povedal novopečený žiak skúsenejšiemu:
„Prečo mi, ako sa zdá, dáva život s Majstrom tak málo?“
„Nemohlo by to byť tým, že si sa prišiel od neho učiť duchovnosti?“
„Kvôli čomu si prišiel ty, ak sa môžem spýtať?“
„Aby som videl, ako si zaväzuje remienky svojich sandálov.“
„Problém sveta je v tom,“ povzdychol si Majster, „že ľudia odmietajú rásť.“
„Kedy sa dá o niekom povedať, že vyrástol?“ pýtal sa žiak.
„Vtedy, keď nepotrebuje, aby sa mu v čomkoľvek klamalo.“
Tri myšlienky 12
Niekedy sa prihrnuli hluční návštevníci, a to narušilo ticho kláštora.
Žiakov to rozčuľovalo; nie však Majstra, ktorému akoby hluk vyhovoval rovnako ako ticho.
Raz protestujúcim žiakom povedal: „Ticho nie je neprítomnosť zvuku, ale neprítomnosť ja.“
„Čo učí tvoj Majster?“ pýtal sa návštevník.
„Nič,“ odpovedal žiak.
„Tak prečo teda káže?“
„Len ukazuje cestu, neučí nič.“
Návštevník to nechápal, a tak mu žiak celú vec trochu objasnil: „Ak by Majster učil, urobili by sme z jeho výrokov dogmy. Majster sa nestará o to, čomu veríme – len o to, čo vidíme.“
Návštevníkovi, ktorý tvrdil, že nepotrebuje hľadať Pravdu, pretože ju nachádza v dogmách svojho náboženstva, Majster povedal:
„Bol jeden študent, ktorý sa nikdy nestal dobrým matematikom, pretože slepo veril riešeniam, ktoré našiel vzadu vo svojej učebnici matematiky. Iróniou je, že tie riešenia boli správne.“
Tri myšlienky 13
Raz chceli žiaci vedieť, akí ľudia sa najlepšie hodia na to, aby sa stali učeníkmi.
I povedal Majster: „Takí, ktorí aj keď majú len dve košele, jednu predajú a za utŕžené peniaze si kúpia kvetinu.“
Majster sa s úprimnou detskou vášnivosťou zaujímal o moderné vynálezy. Keď raz videl vreckovú kalkulačku, nevychádzal z údivu.
Neskôr sucho vyhlásil: „Vyzerá to, že veľa ľudí má tieto malé vreckové počítačky, ale vo vreckách nič, čo by stálo za počítanie.“
Po čase, keď sa ho návštevník spýtal, čo učí žiakov, hovoril: „Dať si do poriadku priority: lepšie je peniaze mať, než ich počítať; lepšie je mať skúsenosť, než ju definovať.“
Žene, ktorá sa sťažovala na svoj osud, Majster hovoril:
„Ty sama predsa vytváraš svoj osud.“
„Iste ale nemôžem za to, že som sa narodila ako žena?“
„Narodiť sa ako žena nie je osud. To je danosť. Osud je to, ako svoje ženstvo prijímaš a čo z neho robíš.“
(podľa A.Mella a iných)