„Vydarený život je život tvrdý, náročný…
a pekne sa v ňom nadriete.
Pretože nestratíte záujem o druhých.
Pretože budete súcitiť s každým utrpením, trápením
a budete sa snažiť pomáhať a utešovať.
Vydarený život je život, v ktorom si nájdete čas i na seba.
Tým získate silu, vďaka ktorej budete zdatní, horliví
a budete vedieť dobre rozoznať, ako pomôcť druhým.
…modlitba a ticho…
…schopnosť načúvať všetkým, ktorí to budú vyžadovať…
…odpúšťať i poprosiť o odpustenie…
…úžasný život, v ktorom sa dosť nadriete…
ale budete prinášať našej planéte radosť a lásku!“
(G.Gilbert)
Ale… ako si môžeme „zariadiť“ vydarený život?
Ticho a modlitba
Nájdeš si každý deň osobný čas na ticho, v ktorom sa môžeš modliť, rozmýšľať o sebe a svojom živote, pozorovať vo svojom konaní a vzťahoch „svetlo a tieň“. Uvedom si, že skutočne stále viac strácaš priestor na vnútorné ticho… nevieš sa zastaviť a žasnúť… stále viac sa stávaš nespokojný, kritický a pesimistický, tvrdohlavo sebecký, nevieš sa múdro rozhodovať, nevieš sa tešiť z maličkostí, nevieš rozvíjať vzťahy, nevieš sa modliť, nevieš žiť naplno prítomnosť… Nutne potrebuješ každý deň v tichu a meditácii otvoriť svoje „oko srdca“, aby si videl… aby si pochopil… aby si miloval… „Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.“ V tichu objavíš hĺbku a pravdivosť. V hluku hĺbku a pravdivosť strácaš… Stávaš sa povrchným, nerozumným a ľahostajným. Svoju vnútornú prázdnotu nahrádzaš hlukom alebo činnosťou. Ale ak sa naučíš v tichu otvárať svoje „oči srdca“, potom začneš vidieť Božím pohľadom (čiže s láskou a pravdivosťou) aj veci a ľudí okolo seba. A objavíš schopnosť milovať.
„Pane, daj mi svoj pohľad!
Daj, nech vidím v tom druhom,
ktorý ma celý deň otravuje, jeho obrovskú biedu.
Pomôž mi pochopiť, že to je jeho nevyčerpateľná túžba,
aby si ho všimli, aby ho počúvali,
aby bol dôležitý pre niekoho,
kvôli komu sa stáva tak náročným.“
(G.Gilbert)
Dotyk, trpezlivosť, blízkosť, osobný vzťah
Vďaka hmatu, prostredníctvom svojej kože, cítiš, že miluješ (alebo nenávidíš…). Tvoja koža dokáže prenášať nekonečné množstvo emócií, sprostredkovať psychologické a duchovné prežívanie. Láskavé dotyky umožňujú toto prežívanie a tieto emócie znovu pocítiť, priniesť útechu a ukľudnenie, zahladiť strach ukrytý v hĺbke duše. Koža má pamäť. Blízkosť je nevyhnutná súčasť každej formy lásky a hlbokého priateľstva.
„Dotýkajte sa a vnímajte dotyky,
nestanete sa tak nedotknuteľnými.“
(G.Gilbert)
– V tom sa zjavila líška…
– Poď sa so mnou hrať, – navrhol jej malý princ. – Som taký smutný…
– Nemôžem sa s tebou hrať, – povedala líška. – Nie som skrotená…
…odpovedal malý princ. – Hľadám priateľov. Čo znamená skrotiť?
– Je to už takmer zabudnutá vec, – povedala líška. – Znamená to vytvoriť putá.
– Vytvoriť putá?
– Pravdaže, – povedala líška. – Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty mňa nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete…
– Začínam rozumieť, – povedal malý princ. – Jestvuje jedna kvetina… myslím, že si ma skrotila…
– To je možné, – poznamenala líška… Môj život je jednotvárny... No ak si ma skrotíš, môj život bude akoby ožiarený slnkom. Spoznám zvuk krokov, ktorý bude iný ako všetky ostatné. Tie ostatné kroky ma zaháňajú pod zem. Tie tvoje ma privolajú z nory ako nejaká hudba… Bude to teda skvelé, keď si ma skrotíš! Zlaté obilie mi ťa bude pripomínať. A ja budem mať rada šumenie vetra v obilí…
Líška zmĺkla a nadlho sa zahľadela na malého princa.
– Prosím ťa… skroť si ma! – povedala.
– Veľmi rád, – odpovedal malý princ, – ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.
– Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, – povedala líška. – Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!
– Čo mám urobiť? – spýtal sa malý princ.
– Musíš byť veľmi trpezlivý, – odpovedala líška. – Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie.
Na druhý deň prišiel princ zasa.
– Bolo by lepšie, keby si prichádzal v tú istú hodinu, – povedala líška. – Ak napríklad prídeš o štvrtej popoludní, už od tretej začnem byť šťastná. Čím väčšmi čas pokročí, tým budem šťastnejšia. O štvrtej už budem vzrušená a nepokojná; objavím cenu šťastia! No ak budeš chodiť hocikedy, nebudem nikdy vedieť, na ktorú hodinu si mám pristrojiť srdce… Je potrebné zachovávať isté zvyky.
– Čo je to zvyk? – spýtal sa malý princ.
– Aj to je čosi, na čo sa veľmi zabúda, – povedala líška. – Je to niečo, čo odlišuje jeden deň od ostatných dní, jednu hodinu od ostatných hodín…
Tak si malý princ skrotil líšku. A keď sa priblížila hodina odchodu, líška povedala:
– Ach! Budem plakať…
– Je to tvoja vina, – povedal malý princ, – neželal som ti nič zlé, ale ty si chcela, aby som si ťa skrotil…
– Pravdaže, – povedala líška.
– Ale ty budeš plakať! – povedal malý princ.
– Pravdaže, – povedala líška.
– Teda z toho nebudeš mať nič!
– Budem, – povedala líška… Potom dodala:
– Choď ešte raz pozrieť na ruže. Pochopíš, že tá tvoja je jediná na svete. Vrátiš sa ku mne, aby si mi dal zbohom, a ja ti darujem tajomstvo.
Malý princ sa šiel znova pozrieť na ruže.
– Vy sa na moju ružu vôbec nepodobáte, vy ešte nie ste nič, – povedal im. – Nikto si vás neskrotil a vy ste si neskrotili nikoho. Ste také, ako bola líška moja líška. Bola iba líškou, čo sa podobala stotisícom ostatných líšok. Ale ja som si z nej urobil priateľku a teraz je jediná na svete. – A ruže boli veľmi zarazené.
– Ste krásne, ale ste prázdne, – povedal im ešte. – Nemožno pre vás zomrieť. Prirodzene, obyčajný okoloidúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som dával pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože jej som pozabíjal húsenice (okrem dvoch alebo troch, z ktorých majú byť motýle). Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.
A vrátil sa k líške.
– Zbohom, – povedal.
– Zbohom, – povedala líška. – Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.
– To hlavné je očiam neviditeľné, – opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
– Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.
– Čas, ktorý som strácal pre svoju ružu… – opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
– Ľudia zabudli na túto pravdu, – povedala líška. – Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš. Si zodpovedný za svoju ružu…
– Som zodpovedný za svoju ružu… – opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
(Exupéry – Malý princ – zostrihaný úryvok)
Dary, ktoré by si mal v sebe nájsť a rozvíjať
Múdrosť…
Je to schopnosť vedenia = ako môžeš pomáhať druhým – aj sebe – žiť na vlastných nohách. Je to schopnosť rozlišovania = vedieť, čo je treba urobiť a čo je treba povedať vo chvíli, keď konáš alebo keď sa vyjadruješ. Je to umenie uznať si chybu, ak si sa jej dopustil, a vziať na seba zodpovednosť. Je to schopnosť s odvahou a pokorou si zvoliť svoje životné povolanie a vedieť ho oceniť.
Rozum…
Je to dar porozumenia ľudským situáciám = schopnosť pozerať sa na druhých očami lásky. Vedieť odhaliť a pochopiť ich vnútro, uhádnuť ich situáciu, ich trápenie. Je to inteligencia srdca, inteligencia načúvania, dialógu.
Rada…
Je to dar pomoci druhému, ktorý prežíva náročnú alebo zložitú životnú situáciu. Budeš potrebovať veľkú dávku dialógu a hlbokého načúvania. Ak sa nejaký človek cíti stratený, veľmi ťažko sa dokáže v sebe vyznať. Druhý človek s iným uhlom pohľadu mu môže pomôcť.
Sila…
Je to dar povinnosti = robiť, čo musíš urobiť, a robiť to vo chvíli, kedy je to potrebné, aj keď je to náročné. Robiť najskôr to, čo musíš. Urobiť najskôr to, čo nemáš rád. Aby si robil to, čo hovoríš, a hovoril to, čo robíš – a všetko aby si robil dobre a s láskou.
Umenie…
Je to dar chápania Božieho slova – Evanjelia. Ak budeš pravidelne študovať Písmo v duchu modlitby, Duch Svätý ti pomôže priblížiť jeho tajomstvo, ktoré nemôžeš úplne pochopiť, ale môžeš sa mu priblížiť – ak budeš mať pokorné a otvorené srdce.
Zbožnosť…
Je to dar spoločenstva = možnosť spoločného slávenia liturgie, spoločnej modlitby, spoločného spevu, spoločnej radosti z nádeje Evanjelia. Ak si uzavretý vo „svojej osobnej viere“, alebo len vo „svojej osobnej modlitbe“, nepochopil si to. Hlboká osobná modlitba (ktorá je úplne nevyhnutná pre duchovný život!) vždy privádza k spoločenstvu a k darovaniu sa druhým. „Ak vás vedie Duch… ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. (Gal 5,18n)
Veselosť a radostné srdce…
Skutočná radosť je dar a požehnanie. Je to radosť čistá, silná, pokojná. Je to uchopenie nádeje, že – napriek chaosu, občasnému smútku a trápeniu – je život úžasný (a večný…), je tu veľa krásy v prírode, máš okolo seba ľudí, ktorí milujú, máš domov, rodinu, slnko a hviezdy. Kresťan bez radosti je len smutná troska… Treba sa tešiť z každodenných maličkostí 😉
Milosrdenstvo…
K radosti patrí dar milosrdenstva – napriek tomu, že si hriešny a zlyhávaš, môžeš si byť istý, že Boh ťa miluje. A on miluje aj druhých, ktorí zlyhávajú (aj tých, ktorí ti totálne lezú na nervy… on miluje úplne všetkých, tak ako teba – preto sa uč odpúšťať a prijímať aj tých, ktorí tebe alebo druhým ublížili – je to náročné, ale kresťanské…
Život v prítomnosti…
Je to úplne podstatné!!! Musíš žiť v prítomnosti, ak chceš žiť naplno, pokojne a radostne. Často bývaš ponorený a stratený vo svojej minulosti, alebo si predstavuješ budúcnosť… A tak cítiš len výčitky alebo obavy a chýba ti radosť z prítomného okamihu. Vidíš len čas, ktorý plynie… „Skúste zo všetkých síl milovať celých dvadsaťštyri hodín, prežívajte tieto hodiny naplno, dajte sa celý do toho. Včerajšok nebol lepší a o zajtrajšku nič nevieme. Boh vás stvoril pre jeden deň… Je dôležité naplno prežívať prítomný okamih. Najhoršie je žiť vo včerajšiu a zajtrajšku… Dvadsaťštyri hodín na to, aby sme mohli milovať a byť milovaní. Dvadsaťštyri hodín pre druhých a pre Boha. Božia milosť prichádza výhradne v prítomnosti. Pokiaľ všetko prijímate s láskou, bude to pre vás úžasná a jedinečná cesta svätosti. Všetko robte s láskou.“ (G. Gilbert) „Myslime len na to, aby sme dnes konali dobro, a keď príde zajtrajšok, bude sa volať dnešok a potom budeme myslieť naň.“ (sv. F. Saleský)
Drobné gestá…
I ten najmenší skutok lásky je Bohom požehnaný. Rob všetko s láskou, daj všetku silu do toho, čo robíš, do okamihu, kedy to robíš. Daj do toho všetko. Celého seba – aj keby to bola maličkosť, alebo aj keď to bude veľká a náročná vec. Je potrebné každú udalosť prijať (nie pretrpieť!). Len ak si muž/žena modlitby, dokážeš naplno prijímať a celý sa vložiť s láskou do všetkých udalostí života. A to je pravá svätosť. Milovať naplno, milovať teraz, v prítomnosti.
Pre úspešný a pravdivý život je rozhodujúci súlad medzi vierou a skutkami. Osud človeka, to je stretnutie osobnosti s udalosťami. Pokiaľ bdelo vnímaš realitu a stále sa modlíš, pokiaľ máš na pamäti evanjelium – vtedy, keď pristupuješ k udalostiam – Pán ťa bude inšpirovať. Mať vydarený život, to znamená neustále znovu začínať, rozvíjať svoje vzťahy, mať odvahu žiť naplno a verne svoje povolanie, pracovať na svojom osobnom raste (myseľ, telo, duša, city). A musíš vedieť, čo je „ústrednou osou tvojho života“ = pre čo/koho daruješ svoj život = pre čo/koho daruješ svoj čas. Aby si tak vedel prijímať v slobode a otvorenosti udalosti života, ale taktiež aby si bol naďalej verný svojej ceste, svojmu rozhodnutiu, svojmu povolaniu. Je to (dočasne) tvoje štúdium a príprava na povolanie? Je to tvoj životný partner a tvoja rodina? Je to tvoja angažovaná služba pre deti/mladých? (Alebo si to len ty a tvoja egocentrická osoba?) Komu/čomu daruješ TERAZ svoj život?
„Je jednoduché žiť vydarený život.
Stačí mať rád svoju zem, svojich rodičov, prarodičov, svoje deti, priateľov
a všetkých, ktorých nemôžeme zniesť…
Stačí rešpektovať prírodu: sedmokrásky, vlčie maky a veveričky,
ale tiež vlkov a medveďov, ktorí tiež chcú žiť vedľa nás.
Modlite sa! Bez Boha ste stratení.
Boh nad vami bdie a nechal vám slobodu.
Keď ste na životnej križovatke a zúfate si, dá vám nádej. Poproste ho.
A pokiaľ už nevládzete milovať, požiadajte ho o nové srdce.
On o tom niečo vie, pretože on je láska.
A keď sa vaša viera potkýňa, poproste ho,
aby rozdúchal uhlíky, ktoré tlejú vo vašej duši,
a rozžiari znovu plameň svojej viery.
Boh je dych lásky, ktorý vo vás zapáli plameň.
Pomôže vám žiť tak,
aby si ľudia už len na základe vášho života pomysleli,
že nie je možné, aby Boh neexistoval!“
(G. Gilbert)