Nemáš málo času, máš len málo lásky.
Kto miluje, má čas.
Vo vzťahu je veľmi dôležitý čas na spoznávanie sa…
Základom vzťahu je úprimná a hlboká vzájomná komunikácia. Keď komunikujeme, o niečo sa delíme – podelíš sa so mnou o dar seba samého a ja sa podelím o dar seba s tebou – dar seba cez dávanie sa v seba-odhalení je základným a skutočným darom lásky. Ľudská komunikácia je životodarnou miazgou a srdcom každého vzťahu. Komunikácia je základnou podstatou nášho šťastia. Komunikácia je začiatkom všetkých skutočných zmien, jediná brána k novému a šťastnému životu. Otázka komunikácie môže byť najdôležitejšou otázkou, akou si sa kedy zaoberal/a…
Osobný úprimný vzťah vytvára silné puto…
1. Emocionálne puto = ide o citové naplnenie (alebo citové zranenie)
2. Rozumové puto = ide o spoločné plány a sny (alebo opustenie/zrada spoločnej cesty)
3. Fyzické puto = ide o blízkosť a láskavé dotyky (alebo nedotklivosť, zneužitie, sex bez lásky)
„VZŤAHOVÁ VäZBA“
1. Emocionálna dostupnosť
= „som tu pre teba, vždy, keď ma potrebuješ“…
2. Emocionálny záväzok
= „aj zajtra, aj v budúcnosti tu budem pre teba a s tebou“…
3. Emocionálna rezonancia
= „vzájomne si s láskou dokážeme napĺňať svoje potreby/túžby“
Blízkym vzťahom vzniká zodpovednosť za druhého…
„Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou… Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš. Si zodpovedný za svoju ružu…“ (Exupéry: Malý princ)
Ak s niekým vytvoríš puto hlbšieho vzťahu, už si zodpovedný (do veľkej miery) za to, či mu pomôžeš byť šťastným alebo ho zraníš…
O ČO IDE V ROVNOCENNOM VZŤAHU
Postupné otváranie svojho vnútra…
= stále hlbšia dôvernosť a intimita zdieľania
Postupné otváranie sa zraniteľnosti…
= odvaha zanechať „obranné mechanizmy“ svojej osobnosti
Upevňovanie osobného vzťahu s Bohom…
= nechať sa intímne milovať Bohom, ktorý bude pevnou a stabilnou oporou v nestálosti ľudských vzťahoch. „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ (Jn 3,30) Božia láska, pokoj a radosť, dôverná odovzdanosť Životu má rásť v tvojom srdci a napĺňať vzťah (namiesto tvojho egocentrizmu a egoizmu, nervozite a smútku z toho, že nie je všetko v živote a vzťahoch podľa teba). Tvoja vnútorná premena úplne prirodzene premení aj tvoje vonkajšie vzťahy…
Zaujímať postoj vďačnosti…
= byť vďačným za všetko, čo vo vzťahu dostávaš, čo si vzájomne dávate (namiesto kritiky a obviňovania za to, čo vo vzťahu nedostávaš, čo si vzájomne nedávate)
Túžiť po šťastí a dobre druhého…
= vždy podporovať človeka, ktorého milujeme, v jeho slobode, v jeho osobnom raste, v jeho schopnosti stáť na vlastných nohách (a umožniť mu slobodne sa rozhodovať, slobodne milovať, slobodne preberať záväzky za svoj život a vzťahy)
Rada pre muža vo vzťahu (priateľskom, partnerskom), ktorý vníma najmä rozumom = je vo vzťahu „hlavou“:
= dokážeš veci dobre premyslieť, naplánovať… ale daj si pozor na egoistickú rozumovú manipuláciu – „ja som šéf vzťahu/rodiny, všetko bude… podľa mňa!“ Takýto postoj môže úplne zničiť vzťah!
Rada pre ženu vo vzťahu (priateľskom, partnerskom), ktorá vníma najmä citmi = je vo vzťahu „srdcom“:
= dokážeš veci silno precítiť (aj intuitívne vnímať, predvídať)… ale daj si pozor na egoistickú citovú manipuláciu – „ak ma máš rád, tak v našom vzťahu/rodine bude všetko… podľa mňa!“ Takýto postoj môže úplne zničiť vzťah!
Čiže spoločná cesta je o tom, že muž miluje ženu a chce jej dobro, žena miluje muža a chce jeho dobro – a v tomto kontexte hľadajú to najlepšie.
O čo ide vo výchovnom vzťahu
Ponúknuť spoločenstvo…
= v kvalitnom a úprimnom spoločenstve sa môžeme rozvíjať, rásť, učiť sa komunikácii, vzťahom, službe, láske a odpúšťaniu
Ponúknuť osobný vzťah…
= jednoducho „mať rád“ (tak, aby to ten druhý cítil) – ide o túžbu a snahu sprevádzať a ovplyvniť život nám blízkeho človeka, za ktorého cítime zodpovednosť (ale tak, aby sme ho postupne viedli k osobnej slobode a vlastnej originálnej životnej ceste)
Ponúknuť zaujímavý a hodnotný program…
= naplniť spoločne strávený čas novými spoločnými zážitkami, skúsenosťami, témami, činnosťou, veselosťou, kreativitou
Doba „zanedbávania“ VZŤAHOV
Dnes sme zvyknutí úplne bežne (často aj nevedome) – kvôli tomu, že „nemáme čas“ alebo „máme toho teraz veľa“ – zanedbávať to dôležité a úplne podstatné pre život… Zanedbávame našu prítomnosť (blízkosť, dotyk, byť spolu „len tak“) s blízkymi osobami, na ktorých nám záleží. (Naozaj ti na tvojich blízkych záleží? „Kto miluje, má čas…“). Osobný čas na lásku, dotyk a blízkosť virtualizujeme (pošlem ti sms-ku, mail, super video s mojím úsmevom…) Ale to je ilúzia, že takto sa tvorí a upevňuje vzťah. Netvorí, ani neupevňuje. Virtuálna realita môže byť pekným doplnením našich osobných vzťahov, ale nikdy nemôže nahradiť osobný („fyzický“) rozmer komunikácie. Uvedom si to skôr, ako zistíš, že si si to mal uvedomiť skôr… (skôr, ako si prišiel o priateľa, alebo životného partnera…)
Je dnes veľkou a veľmi náročnou výzvou (a problémom) nájsť si čas na hlboké osobné vzťahy (také, kde sa toho druhého môžeš dotknúť, pozerať sa mu do očí, vidieť jeho úsmev či slzy…) a zachovať vernosť.
„Láska medzi dvoma bytosťami je dobrodružstvo, ktoré stojí za to.
Je potrebné bojovať, aby človek uspel…
Je to možné… je to nádherné…“
(G.Gilbert)