„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.

Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.

Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci,

ak sa budete navzájom milovať.“

(Jn 13,34-35)

Život podľa Evanjelia je život v láske. Život v láske je sebadarovanie. Sebadarovanie druhým sa realizuje tak, že sa snažíme rásť a rozvíjať sa vo svojej jedinečnosti, a že sa učíme stále viac vychádzať zo seba a zo svojho egocentrizmu k druhým ľuďom, k ich potrebám a túžbam.

Boha môžem milovať len tak, že pochopím a precítim (hlboko zažijem), že On miluje mňa, takého, aký som (aj s mojimi slabosťami, pádmi, zlyhaniami, hlúpymi rozhodnutiami, hnevom, zbabelosťou…). Druhým ľuďom môžem pomôcť milovať ma tak, že pochopia a precítia (hlboko zažijú), že ja ich skutočne milujem takých, akí sú (aj s ich slabosťami, pádmi, zlyhaniami, hlúpymi rozhodnutiami, hnevom, zbabelosťou…).

Pravé spoločenstvo (aj to naše) sa dá vybudovať len na vzájomnej láske (láskavé slová, pozornosť, vzájomné obdarovávanie sa, skutky, objatie…) a na úprimnom zdieľaní svojho života (vzájomné zdieľanie našich túžob, hľadaní, padaní, radostí, smútkov…) Z nášho správania a konania voči sebe navzájom aj voči druhým navonok musí byť jasné (napriek zlyhaniam v našich vzťahoch, ktoré vždy budú prítomné), že sme uverili Evanjeliu a tomu, že „nestačí milovať… tí druhí musia cítiť, že sú milovaní…“

A kde tu má v našom spoločenstve miesto Boh? Nikde. A všade. V našom obmedzenom vnímaní reality sme Bohu v našom živote a v našich spoločenstvách vyčlenili presné miesto – upratali sme ho do Eucharistie, do svätostánku, do kostola, do srdca, do prírody atď… Lenže ono to je oveľa jednoduchšie – On je všade. Všade tam, kde sa ľudia milujú. Všade tam, kde sa ľudia trápia. Všade tam, kde je nenávisť a hriech. Všade tam, kde je odpustenie, radosť a úžas. Všade tam, kde je tajomstvo života. Áno vidieť Boha v Eucharistii je potrebné – môžeme sa ho vo viere dotknúť. Ale v kresťanstve ide o to, aby sme sa my sami stali Eucharistiou („naplnení Láskou“) – ľuďmi, ktorí obetujú radostne, s úsmevom a láskou svoje životy v sebadarovaní sa druhým. A toto sebadarovanie sa často prejavuje „len“ každodennými maličkými skutkami lásky, vďaka ktorým sa Boh stáva viditeľným a prítomným v našich vzťahoch, v našich rozhodnutiach, v našich radostiach, smútkoch, túžbach…

Boh je láska. Ak sa snažíme milovať, sme určite na správnej ceste (aj keď veľakrát to tak nejako úplne nezvládame…).

Láska sa vždy musí spájať s odpustením. Jedno bez druhého nemôže existovať (teda môže, ale to je potom úplne mimo Evanjelia a úplne mimo Života.) V tvojom vnútornom vnímaní a prežívaní reality života a vzťahov si musíš jednoducho vybrať „svojho Boha“ = buď sa rozhodneš veriť v „starozákonného Boha“, ktorý „dobrých odmeňuje a zlých tresce“ (a budeš priveľmi opatrný, ustrašený a zbabelý, budeš si budovať „svoju svätosť“ bez hriechu, ktorá nakoniec skĺzne do pokrytectva a seba-prezentovania a túžbe po odmenách), alebo začneš dôverovať milosrdnému Bohu a s pokorou a s vedomým svojich slabých stránok a neschopnosti nezlyhávať budeš sa každý deň aspoň trošku snažiť žiť lásku, dávať čas, snažiť sa pochopiť, prijať, dotknúť sa, odpustiť… A potom aj spása („nebo“ alebo „peklo“) nebude o tom, koľko hriechov si mal/a a nemal/a, ale o tom, že či si dokázal/a milovať, alebo aspoň – či si sa snažil/a milovať (aj keď to možno nie úplne vždy vyšlo…)

Neprežívaj život v kontexte hriechu, ale v kontexte milosti (= Boh ti odpustil a odpustí… stačí úprimne byť s Ním „vo vzťahu“ – tak bude tvoja ľútosť automatická a hlboká). Staneš sa tak vnútorne slobodným človekom s odvahou milovať. Ak čakáš za svoje hriechy (teraz aj potom) tvrdý trest, tak JK hovorí: „Nech sa vám stane ako ste uverili…“ (Mt 9,29) Ak čakáš s pokornou dôverou a s úprimným pohľadom na svoj život a svoju snahu správne žiť milosrdenstvo, odpustenie, prijatie do spoločenstva lásky, tak JK hovorí: „Nech sa vám stane ako ste uverili…“ (Mt 9,29) Milovaný a milujúci bude ten, kto chce (teraz aj potom). Nemilovaný a nemilujúci bude ten, kto chce (teraz aj potom).  

Pozývam ťa k tomu, aby sme vzájomne rástli v láske (úprimne sa o to snažili), aby sme sa spojili v prehlbovaní nášho spoločenstva a našich vzťahov, a aby sme sa nebáli druhým ľuďom ukázať, že sa máme radi  😉