„Milovaní, milujme sa navzájom…
Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“
(1Jn 4,7-8)
Milovaní a milujúci.
Vnútorne slobodní.
Slobodne sa rozhodujúci.
Silní aj slabí.
Väčšina z nás dostatočne nechápe otcovskú/materskú nežnú lásku Boha. Pochybujeme o jeho milosrdnej a nežnej láske. Hovoríme, že Boh je láska, ale náš život v strachu, malomyseľnosti alebo namyslenosti hovorí úplne niečo iné… Neveríme Bohu, že nás skutočne miluje… že nás naplno miluje takých, akí momentálne sme. Neveríme, že môžeme nájsť dôveru a odpočinok v náručí milujúceho a láskavého Otca… (A tak sa Boh, ktorý vstúpi do života človeka bez lásky, stane zachmúrenou a obávanou modlou, ktorá od svojich ctiteľov vyžaduje iba strach. A pokrivená predstava o pomstivom Bohu čoskoro vzbudí odpor a odmietnutie – obávaného a pomstivého Boha nemožno milovať, takému sa dá len slúžiť zo strachu, a bez lásky…)
„Niet na svete ľudskej bytosti,
ktorá by nereagovala na lásku láskou,
ak pochopí, že je milovaná.“
(J. Powell)
„Každý človek musí najprv dostať teplo ľudskej lásky
a istotu i starostlivosť rodičovskej lásky.
Je to nevyhnuté, ak má človek ukázať svetu svoju jedinečnú krásu,
ktorú Boh vložil do každej ľudskej bytosti.“
(J. Powell)
„Musíme prejsť skúsenosťou ľudského dávania,
aby sme našli Boha, ktorý dáva seba samého.“
(J. Powell)
Skutočná láska si vyžaduje zabudnúť na seba… Ale je tak veľmi ťažké „padnúť ako semienko do pôdy a odumrieť“ skôr ako začneme rásť, prinášať úrodu, žiť lásku…
MOJA VNÚTORNÁ (NE)SLOBODA
Vždy sme zodpovední za svoje reakcie
(ale nie vždy sme zodpovední za všetko, čo máme v sebe)
Tri časti, ktoré v nás navzájom zápasia
a výsledkom je väčšinou vnútorný zmätok…
„RODIČ v tebe“
= posolstvá, ktoré si dostal ako dieťa
(tvoja interpretácia skutočnosti)
= tvoje „naprogramovanie“ od rodičov
„Opováž sa prísť domov špinavý…“
…a ty ešte ako dospelý muž sa bojíš „zašpiniť“, lebo sa bojíš toho, „čo by povedala maminka…“
„A prečo si to spravila takto, mala si to spraviť inakšie…“
…a ty máš aj v dospelosti pri každom tvojom kroku v pozadí hlas rodiča, ktorý neustále kontroluje tvoje rozhodnutia a spôsobuje ti nervozitu, nerozhodnosť a vlastne neslobodu konania…
„Ak budeš zlý, otec ťa zbije, Pán Boh ťa potresce“…
…a ty žiješ potom aj v dospelosti v neslobodnom dodržiavaní predpisov, v slepej poslušnosti predstaveným, v strachu z hnevu druhých alebo z Božieho hnevu, v strachu „prehrešiť sa“ voči niečomu a niekomu…
„Musíš byť vždy úspešná, viac sa snaž, ako to, že si mala dvojku!…“
…a ty to prečítaš: „ak nebudem vždy úspešná, nebudú ma mať radi“ a budeš sa len kvôli uznaniu inými vždy snažiť byť najlepšia, alebo ak sa ti to nebude dariť (a nebude sa vždy) naučíš sa klamať a predstierať (aj pred tými najbližšími…)
„DIEŤA v tebe“
= skladisko tvojich pocitov a citových odpovedí
= emócie dieťaťa, ktoré ťa chcú viesť (citové reakcie)
Tvoj otec ťa nikdy neobjal, nepoložil ti ruku na plece, nemal čas…
…a ty túto citovú bolesť pretavíš do arogantnej sebestačnosti, alebo silnej citovej závislosti na niekom, alebo budeš prípadne „chodiť s každým“ (striedať partnerov), pretože potrebuješ a neustále hľadáš dotyk otca… takto nedokážeš byť milujúcim partnerom/partnerkou, pretože ešte potrebuješ zažiť skúsenosť byť dcérou/synom, ktorú/ktorého otec/Otec veľmi miluje…
„Miláčik, netráp sa, ja to za teba vždy upracem… ty sa len hrajkaj ťuťu muťu“
…a ty v dospelosti nedokážeš nič dotiahnuť – ani v škole, ani v práci, ani vo vzťahoch, stále čakáš, že to niekto za teba spraví, dotiahne, vyrieši…
„DOSPELÝ v tebe“
= tvoja vlastná myseľ (vlastné myšlienky)
= tvoja vlastná vôľa (vlastné rozhodnutia)
= autentickosť… pravdivosť života
Taký, aký som práve teraz, to som ja. Som milovaný Bohom a som milovaný niektorými ľuďmi. Mám veľa darov a krásnych vecí v sebe, ale mám aj veľa slabostí a občas to nezvládam a zlyhávam – môžem sa ale z toho poučiť a rásť v pokore a v dôvere v Božie ale aj ľudské milosrdenstvo aj v týchto mojich slabých dňoch. Mám v sebe viacero zranení z minulosti. O niektorých viem, sú už zahojené alebo aspoň pomenované, ale o niektorých zraneniach a potlačenej bolesti z detstva ešte neviem, a občas vnímam, že niečo vo mne ma hlboko ovplyvňuje, ale ešte som to nedokázal pomenovať. Viem, že život nie je čierno-biely ale je zaujímavo dynamický, často aj chaosný, ale aj pekne farebný, krásny aj ťažký. Človek zažíva chvíle naplnenia a šťastia, a občas zase chvíle samoty a smútku. Viem, že skutočným zmyslom života je láska – darovaná láska. Ak človek miluje, je šťastný. Aby som mohol viac milovať, potrebujem sa cítiť milovaný a potrebujem rásť a rozvíjať sa. Ja viem, že „som milovaný/á“ a že „mám na to“!
Aké chcem žiť hodnoty? (Štýl života.)
Ako chcem prežiť svoj život? (Povolanie.)
Chcem byť sám sebou? (Autentickosť. Sloboda.)
Čo je mojím najväčším darom?
Čo je mojou najväčšou slabosťou?
V čom najčastejšie zlyhávam? A prečo?
Cítim sa milovaný a milujem?
Cítim sa nemilovaný a nemilujem?
Som obviňujúcou obeťou
alebo slobodným tvorcom svojho života?
Z čoho mám skutočný strach?
Vždy, keď sa rozhoduješ, tak – napriek všetkým citovým tlakom a „rodičovským hlasom“ v tebe – vždy máš možnosť rozhodnúť sa slobodne a proaktívne podľa tvojich hodnôt a tvojho smerovania života. Život je voľba. Neži životom svojich rodičov, ani svojich často chaosných citov, ani životom okolností a pudov. Ži Život – v slobode a v zodpovednosti. Napíš si svoj vlastný životný scenár a preži ho naplno a s radosťou!
OBRANNÉ MECHANIZMY
…aby si sa uchránil/a pred úprimnou konfrontáciou s vlastným Ja…
…aby si neprišiel na to, že nie si úplne tým, na koho sa hráš…
1. POTLAČENIE
= čo nechceš uznať, lebo je to bolestivé, zatlačíš do nevedomia (väčšinou si to ale neuvedomuješ), je to však pochované zaživa a snaží sa vyplaviť na povrch (najmä počas stresu, hnevu, krízy…)
= „kompenzácia“
– niekomu veľmi chýba životný partner, tak si kúpi mačku/psa a snaží sa uveriť, že mu/jej to stačí…
– niekto má veľmi chudobný osobný život a „nahradí“ si ho zahltením sa prácou/školou…
– niekto má veľmi slabý duchovný život a nenapĺňa ho jeho povolanie, a „nahradí“ to aktivizmom (samé akcie, činnosti, stretnutia, plánovania, nápady, zahltenosť činnosťou)…
= „reaktívny výtvor“
– človek, ktorý veľmi potláča svoje sexuálne tendencie, sa stane arogantným a presvedčeným moralizátorom vo veciach sexu
– niekto pociťuje veľký hnev voči svojmu otcovi (kľudne aj oprávnene), ale cíti sa previnilo (že je nevďačný), a tak to zatlačí do podvedomia a postupne začne o otcovi uvažovať ako o „svätcovi“ a všade hovoriť, aký je jeho otec úžasný (problém je, že tento potlačený hnev sa prejaví v „prenesených emóciách“ – vybuchuje to pri úplne iných nesúvisiacich situáciách a ľuďoch – a negatívne ovplyvňuje celý jeho život)
= „neuróza“ (psychická porucha)
– vegetatívna = je následkom neustáleho stresu (bolesti žalúdka, vredy, búšenie srdca…)
– neurasténia = je následkom perfekcionizmu alebo nadmerného vyťaženia a „nestíhania“ vo všetkých oblastiach života (častá únava, depresie, nezvládaný hnev, silné podceňovanie sa a vzdávanie sa…)
– úzkostná neuróza = je následkom dlhodobého potláčania zlých emócií (nekontrolovateľný strach z výšok, pavúkov, strach z možnej choroby…)
– obsesívno-kompulzívna neuróza = vzniká ako „ochrana“ pred silnými úzkosťami a obavami (neustále opakované zbytočné pohyby, ktorým sa nemôže človek ubrániť, nutkavé umývanie rúk, prehnané dbanie o poriadok, nutkavé predstavy a konanie, posadnutosť…)
2. RACIONALIZÁCIA
= ak si chceš vybrať zlo, prispôsobíš si ho, aby vyzeralo ako dobro (vôľa nariadi mysli prispôsobiť zlo a zdôvodniť, prečo to nie je zlé)
– nájdeš peňaženku svojho kamaráta a práve potrebuješ peniaze, tak si zdôvodníš, že vlastne to nie je až tak zlé, veď jemu to nebude chýbať, má dosť peňazí od rodičov, atď… (ale reálne vlastne kradneš…)
– otec rodiny je stále v práci a vie, že má byť viac doma, ale je to tam divoké a chce mať kľud, tak si to zdôvodní, že vlastne on robí dobre, že viac pracuje, veď donesie veľa peňazí a tiež potrebuje kľud na prácu… (ale reálne vlastne zanedbáva rodinu…)
3. POPRETIE
= zablokuješ časť skutočnosti, pretože je emocionálne bolestivá (uzavrieš si myseľ a vždy budeš opakovať svoju životnú filozofiu – zúžiš si skutočnosť na veľkosť, ktorú dokážeš zvládnuť, ale nespracované emócie v tebe stále sú a väčšinou sa prejavia v podobe „prenesených emócií“)
– „moja práca ma baví“ nahováraš si, ale nie je to pravda, a svoju frustráciu z nenaplnenia z práce si vybíjaš na hádaní sa s manželkou doma…
– „nie som na teba nahnevaná“ odpovedáš mi, ale nie je to pravda, a svoj skrývaný hnev si vybiješ doma keď nadávaš svojmu bratovi za úplnú nepodstatnú záležitosť… (málokedy sa hádame o skutočných veciach…)
DOKÁŽEM TO?
(hľadáš svoj význam)
MÁM NA TO?
SOM MILOVANÁ?
(hľadáš bezpečie)
SOM KRÁSNA?
KTO VLASTNE V SKUTOČNOSTI SOM?
„Len čo pocítime bolesti z úzkosti, viny a pocitov menejcennosti, máme pokušenie dať si na tvár masku a hrať v nej svoju rolu. Nedôverujeme si a neprijímame sa dostatočne, aby sme boli sebou samými. Múry a masky sú súčasťou našej obrany… Zatiaľ, čo sa nám život za múrmi pozdáva bezpečnejší, v skutočnosti je oveľa osamelejší. Prestávame byť autentickí a ako osoby umierame od hladu. Najhlbší smútok zo života v maskách je v tom, že sme sa odrezali od všetkých úprimných a autentických kontaktov so skutočným svetom a s ostatnými ľudskými bytosťami. Musíme pamätať na to, že tento svet a títo ľudia majú v rukách našu schopnosť stať sa zrelými a plnými osobami. Musíme preto medzi sebou budovať úprimné vzťahy.
Ak sa rozhodneme pre hranie rolí a nosenie masiek, niet možnosti na ľudský a osobný rast. Jednoducho nie sme sami sebou a nemôžeme vystupovať ako osoby, keď prestávame rásť. Iba hráme divadlo. A keď po vystúpení opona padne, zostávame tou istou nezrelou osobou, ako keď sa opona dvíhala pred naším vystúpením.“ (J. Powell)
Je dôležité vziať na seba riziko a zdôveriť sa druhému (priateľovi, spoločenstvu), ako žiť sám opustený za múrmi a maskami a slepo konať veci, o ktorých sa odmietaš porozprávať. Nesmieš zabúdať, že ak chceš skutočne milovať, tieto utlmované a potláčané problémy sú neprekonateľnou prekážkou! Ak sa zveríš druhému človeku v dôvernom priateľstve, umožní ti to rásť v sebapoznávaní a v schopnosti prijať sa taký, aký si, taká, aká si (v skutočnosti sa bojíš, že ťa druhí odmietnu, že ťa nepochopia… a tak čakáš a čakáš za svojimi múrmi a dúfaš, že ťa príde niekto vyslobodiť… a zatiaľ si nahováraš, že skutočné a hlboké medziľudské vzťahy vlastne ani nepotrebuješ…)
Hlboké vnútorné problémy sa vždy vyjadria v konaní:
= nevraživosť a deštruktívne kritizovanie
= prehnaná emocionálna závislosť od iných (nenaplnená potreba lásky)
= ponižovanie iných a snaha ich ovládať (silný pocit menejcennosti)
AKO ŤA VIDÍM?
„Bežne vieme rozoznať masky. Cítime, že niekto nie je autentický, že čosi predstiera, a takéhoto človeka nazývame pokrytcom… Neuvedomujeme si, že za skrytými koreňmi tohto vonkajšieho prejavu je iba nárek bolesti. Je to volanie človeka po pochopení a po láske v živote… Musíme sa naučiť hľadieť cez klam a pretvárku nášho blížneho, aby sme mohli zmierniť bolesť a priepasť opustenosti, ktoré vytvorili tieto múry.“ (J.Powell)
„Najdôležitejšia vec v živote je nebáť sa byť ľudský.“
(P.Casals)
„Láska je v podstate vzťah.“
(J.Powell)
„Nik nemá väčšiu lásku ako ten,
kto položí svoj život za svojich priateľov.
Vy ste moji priatelia… ja som si vyvolil vás…
aby ste išli a prinášali ovocie…
aby vám Otec dal všetko…
aby ste sa milovali navzájom.“
(Jn 15,13n)