Krátky indiánsky príbeh, ktorý môže byť práve o tebe.
Na konci života prichádzajú postupne všetci indiáni do neba a stretávajú sa tam s Manituom. Ten s veľkou láskou vždy všetkých privíta a pýta sa každého osobitne, aké má svoje indiánske meno:
„Kto si?“ pýta sa Manitu prvého indiána.
„Som Ten, čo vykonal veľké veci“, odpovedá prvý indián.
„A miloval si?“, pýta sa Manitu.
„Ale veď som vykonal veľké veci…“, odpovedá zarazene prvý indián.
„Kto si?“ pýta sa Manitu druhého indiána.
„Som Ten, čo nikdy nezlyhal“, odpovedá druhý indián.
„A miloval si?“, pýta sa Manitu.
„Ale veď som nikdy nezlyhal…“, odpovedá zarazene druhý indián.
„Kto si?“ pýta sa Manitu tretieho indiána.
„Som Ten, čo viedol indiánske družiny“, odpovedá tretí indián.
„A miloval si?“, pýta sa Manitu.
„Ale veď som viedol indiánske družiny…“, odpovedá zarazene tretí indián.
„Kto si?“ pýta sa Manitu štvrtého indiána.
„Som Ten, čo mal vždy na všetko odpovede“, odpovedá štvrtý indián.
„A miloval si?“, pýta sa Manitu.
„Ale veď som mal vždy na všetko odpovede…“, odpovedá zarazene štvrtý indián.
Piateho indiána sa Manitu nič nespýtal, len sa mierne usmieval.
„Nemám ti povedať, kto som?“, pýta sa piaty indián.
„Nie“, odpovedá Manitu. „O tebe svedčili druhí, kto si, o tebe hovorili tvoje skutky, kto si, o tebe hovorila tvoja modlitba, kto si, o tebe hovoril tvoj smútok aj tvoja radosť, kto si, z teba som sa veľmi tešil, kto si. Ty si dostal to pravé meno, ktoré môže človek dostať – ty si „Ten, ktorý vždy miloval…“ a toto meno je rovnaké ako moje – pretože moja láska sa dotkla tvojho života, a pretože tvoja láska sa dotkla života druhých ľudí, ktorých život priviedol k tebe. Neexistuje nič krajšie, nič plnšie, nič hlbšie, nič vyššie, nič dokonalejšie, ako dotyk lásky…“
„A moje Slovo sa tvojím telom stalo.“
Božia láska sa má prejaviť tvojimi slovami („láskavé slová“)
tvojou prítomnosťou („blízkosť a pozornosť“)
tvojím obdarovávaním druhých („dary“)
tvojimi činmi („skutky lásky“)
tvojim úsmevom a objatím („dotyky“).
„Nestačí ich milovať, oni musia cítiť, že ich milujete.“
(Don Bosco)
„Toto je moje prikázanie: Milujte sa navzájom.“
(Jn 15,9)
Skutočné spoločenstvo znamená chcieť rásť v láske a účasti.
…aby si si vážil/a cenné okamihy spoločného života a lásky,
o ktorých nemôžeš v žiadnom prípade s istotou vedieť,
že ich budeš mať možnosť zažiť niekedy nabudúce znovu…
Ži v prítomnosti. Práve dnes môžeš naplniť svoj život zmyslom.
Ži v pravdivosti života (vnútorný život = vonkajší život).
Kam smeruješ svoj život?
Do čoho sa naplno vkladáš?
Čím žiješ? Pre čo? Pre koho?
Šťastie spočíva v pokornom sebadarovaní.
„Ako môžem darovať svoj život?“
Ako sa môžem ja svojím životom a konaním
dotknúť života niekoho iného…?
„Aký je môj vysnívaný Osobný príbeh?“
Kde a ako naplním svoje hlboké túžby?
Kde a ako môžem naplno využiť svoje dary a talenty?
Kde budem schopný najviac dávať lásku
a obmedzovať svoj egoizmus?
„Ako umožniť, aby Božia láska zaplavila celý môj život?“
Ako dovoliť Bohu skutočne sa ma dotknúť…?
Odpoveď na všetky otázky nosíš v sebe… vo svojom srdci.
„Kto hľadá, nájde…“
(Lk 11,10)