Boh je tvorcom šťastia.
Mať v srdci Boha znamená byť šťastný.
Si šťastný…?/Si šťastná…?
K šťastiu sa dostaneš len cez lásku – prijatú, darovanú, žitú. Dokážeš si tak splniť svoje sny a najhlbšie túžby – práve preto, že ak budeš naplnený Bohom, pochopíš, aké sú tvoje skutočné sny a túžby (tvoje povolanie), a nájdeš odvahu ich naplniť v správnej sebarealizácii – v darovaní sa druhým. (Čiže tvoja prvotná túžba po vlastnej sebarealizácii – možno trochu sebecká – sa stane „seba-transcendenciou“ – dokážeš prekročiť sám seba a naplniť svoj život v sebadarovaní…
Po čom skutočne v hĺbke svojho srdca túžiš?
= napíš si sedem svojich hlbokých túžob,
ktoré chceš zrealizovať alebo žiť skôr, ako zomrieš
(tvoje hlboké túžby ti môžu pomôcť pochopiť aj tvoje životné povolanie)
Ako a čím napĺňaš svoj život?
= žiješ už teraz sčasti to, po čom skutočne túžiš,
alebo sa aspoň pripravuješ na to,
aby si v správnom čase dokázal/a byť pripravený/á
na splnenie svojich hlbokých snov (svojho povolania),
keď príde ten správny čas?
= pracuješ na svojej jedinečnej osobnosti
(charakter – stávaš sa kvalitným človekom,
kompetencia – snažíš sa robiť kvalitne to, čo robíš)
a rozvíjaš sa vo všetkých štyroch oblastiach života?
Fyzička, kondička, zdravie…
Mentálny rozvoj, inteligencia, schopnosti, zručnosti…
Duchovný rast, modlitba, intímny vzťah s Bohom…
Spoločenská–citová dimenzia, vzťahy, láska…
Vieš si pomenovať svoje silné stránky (talenty a dary)?
Vieš si pomenovať svoje slabé stránky (limity a neschopnosť)?
(Potrebuješ vedieť, ako na tom si, ak chceš začať napredovať.)
Aké sú tvoje priority, ktoré aj skutočne žiješ?
Ako a komu daruješ svoj život?
(Alebo ešte len egoisticky žiješ sám/sama pre seba?)
Reálne a konkrétne si to pomenuj:
„Ako a komu darujem (aj v maličkostiach) svoju lásku,
svoj čas, svoju energiu, svoje prostriedky…?“
„Blahoslavení chudobní v duchu“
(Mt 5,3)
Blahoslavení = šťastní.
Blahoslavení = Bohom požehnaní.
Blahoslavení = povolaní… k darujúcej sa láske.
„Chudobní v duchu“:
= tí, čo vedia, že potrebujú Boha
= tí, čo sú otvorení prijatiu
= tí, čo chcú byť obdarovaní Bohom (i ľuďmi)
= tí, čo vedia, že Boh ich povolal k Životu a stará sa o nich
= tí, čo vnímajú život ako dar a preto sú vďační a užívajú si naplno „Božie dary“,
a vedia sa podeliť (nie sú lakomí, nezávidia si…)
Chudoba je vnútorným rozmerom človeka. Vonkajšia skromnosť (znižovanie nárokov, nutností) ti môže pomôcť naučiť sa byť vnútorne chudobným (niekedy treba vedieť oddeliť citový vzťah k veciam od vzťahu užitočného – toto naozaj potrebujem a toto chcem len vlastniť…). Znakom pre dušu nebezpečného bohatstva je často nadbytok a nemiernosť (ešte toto, a ešte aj tamto, a najmä veľa…) lakomstvo a ľahostajnosť k potrebám druhých (veď ja mám, a potrebujem sa o to svoje starať, nemám čas na teba a tvoje potreby…) Evanjeliová chudoba je inšpiráciou života a môže sa stať evanjeliovým spôsobom života – v jednoduchosti, v radosti, v láske…
Ako sa stávať chudobným v duchu?
= oslobodzovať sa od vzťahu k veciam a rôznym ponukám – užívať a využívať, čo potrebuješ a čo ťa rozvíja, a naučiť sa vedieť, čo nepotrebuješ a čo ťa brzdí (zrieknutie sa nadbytočných a zbytočných vecí, prekonať pokušenie dnešnej konzumnej doby – mať, mať, mať… hltať a žrať… byť všade, kde je to cool… toto musím zažiť a ešte toto a toto a tamto… to platí aj o duchovných akciách!)
= byť slobodným od pokušenia ľahostajnosti k druhým – ak máš menej, si väčšinou viac otvorený deliť sa aj o to málo… (ten, kto má veľa sa väčšinou bojí, že by stratil a preto sa zahrabe v lakomstve… ale človek, ktorý je vnútorne chudobný, dokáže vnímať potreby druhých, najmä tých najbiednejších a dokáže im pomáhať, byť im blízko, darovať sa pre nich…)
= mať určitú „svätú ľahostajnosť“, určitý odstup – od seba, od okolností, od ľudí – v zmysle že sa nenecháš úplne stresovať životom a tým, čo všetko musíš urobiť, dokázať, žiť… je to o vzťahu dôvery, o tom, že Boh sa stará… „Pozrite sa na poľné ľalie…“ (Mt 6,28) „Neboj sa… veď ja som s tebou…“ (Jer 1,8)
= byť vnútorne slobodný, nie závislý na svojom konaní (aj keď sa naplno angažuješ), neuspokojovať sa svojim vlastným bohatstvom (materiálnym, intelektuálnym či duchovným), dokázať prijať svoj stav (zdravotný, rodinný, finančný…) a tešiť sa z darov, ktoré môžeš využívať a rozhojniť, nezakladať si na svojom „statuse“ (máš taký titul, takú školu, také auto, takú funkciu, takú hodnosť… – ak si vyššie, môžeš viac slúžiť, pretože máš väčší dosah na ľudí a okolnosti)
= dokázať darovať… aj málo, aj veľa, byť otvorený na delenie sa so svojim časom, priestorom a prostriedkami (bohatí sú uzavretí a ustrašení o svoje bohatstvo, ale takisto aj skutočne materiálne chudobní môžu byť úplne uzavretí, pretože majú v srdci závisť…)
= necítiť sa „pánom a vlastníkom“, ale správcom tohto krásneho sveta – dostal si život, dostal si rodinu, dostal si určité materiálne zabezpečenie, dostal si dary a talenty, dostal si poslanie milovať, si vsadený do určitého času a miesta – a môžeš študovať, pracovať, slúžiť a darovať svoj život druhým – podľa vzoru JK
= nechávať v sebe priestor pre Božie kráľovstvo (nie si v srdci zahltený len svojimi vecami…)
Chudoba Ježiša:
= narodil sa v chudobe (v stajni/jaskynke)
= nemal moc (v zmysel svetskej moci) a ani „kde hlavu zložiť“ (spával na zemi… slúžil, obdarovával, uzdravoval…)
= jedával spolu s hriešnikmi a vyvrheľmi spoločnosti
= umieral nahý (a opustený aj ľuďmi pre ktorých žil) na kríži
= daroval celý svoj život pre teba…
= vstal zmŕtvych a ponúka ti odpustenie a večný život (ktorý začína už tu na zemi… už teraz žiješ večný život… už si na ceste…)
= svojou prítomnosťou napĺňa denne tvoje srdce (ak ho máš otvorené…)
Chápeš ten príklad a pozvanie k nasledovaniu? Nasledovanie – napodobňovanie Ježiša Krista znamená žiť tak, ako žil on, keď chodil po tejto zemi! Úplne obyčajne, úplne odvážne, úplne medzi ľuďmi, úplne s konaním dobra, úplne s láskou… ak ho budeš nasledovať, nevyhneš sa krížu (ťažkosti, sklamania, bolesť, zrada…), ale ak prežiješ život v darovaní seba samého druhým, naplno pochopíš, čo je skutočné šťastie, a… tiež potom „vstaneš zmŕtvych“…
Opakom chudoby v duchu je – pokrytectvo… A pokrytectvo je jedným z najhorších hriechov veriacich ľudí a Cirkvi. To je jasné aj z Ježišových slov (hľadaj v evanjeliách). Pokrytec si myslí, že sa spasí sám, že si zaslúži svojim konaním spásu a odmenu, nedokáže milovať druhých nezištne (s pochopením pre ich slabosti), z túžby po dobre blížneho, nedokáže sa pozrieť na Boha s postojom úbohého hriešnika, ktorého priťahuje Boží pohľad plný odpúšťajúcej lásky…
Ak máš istotu v Bohu, v Božej láske – že si vždy a za každých okolností milovaný/milovaná – tak pokojne dokážeš prijímať všetky neistoty života.
Základom duchovného života je pochopiť, že si Bohom milovaná osoba. Vždy! Aj vtedy, keď sa ti darí. Aj vtedy, keď vážne zlyhávaš. Aj vtedy, keď cítiš Božiu prítomnosť. Aj vtedy, keď sa cítiš opustený… Vždy si naplno milovaný/milovaná Bohom! On ti daroval svoj život, aby si sa mohol k nemu vrátiť. Bohu na tebe skutočne záleží a tvoje zlyhania nie sú prekážkou pre jeho lásku k tebe!!! Každé tvoje vážne zlyhanie (tvoje hriechy, slabosti, závislosti, pocity viny) len teba samého odďaľujú od vzťahu s Bohom, ale nie od Božej lásky. Boh je vždy verný!!! (2Tim 2,13) Vždy miluje, vždy odpúšťa, vždy čaká s otvorenou náručou… Len my sme často neverní, slabí, hlúpi, egoistickí, lakomí, slepí… Prečo sa tak často brániš stretnutiu… návratu… prijatiu odpustenia… a prijatiu pokoja a radosti do svojho srdca…? Čoho sa bojíš…?
„Som Bohom milovaná osoba… vždy a za každých okolností…“
To je krásne posolstvo evanjelia.
Na tejto pravde a identite kresťana môžeš začať budovať svoj vzťah s Ním.
Začni teraz…
DVA ZÁKLADNÉ VNÚTORNÉ POSTOJE „CHUDOBNÝCH V DUCHU“
…POKORA…
= vedomie vlastnej úbohosti („Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnikom…“), úprimný pohľad na seba… máš veľa darov, ale aj veľa slabostí… uznaj si svoju realitu a teš sa – On ťa miluje takého/takú, aký/aká si!
= bez osobnej pokory nedokážeš byť otvorený Bohu, požehnaný ani šťastný (bez pokory budeš sebec, túžiaci po ovládaní druhých a po prázdnej sláve – ak sa ale zbavíš pýchy, nebudeš už tvoriť „konkurenciu“ Bohu… nebudeš despotický k druhým ľuďom… budeš mierumilovná osoba, ktorá spočíva v Božej náruči (budeš cítiť materskú nehu aj otcovskú pevnosť neustále prijímajúceho a uzdravujúceho Božieho objatia…)
= pokorný človek dokáže prijať aj to posledné miesto… ale ak budeš poslaný na prvé miesto, prijmeš to ako službu, ako službu pokornej autority (a pokúsiš sa zmeniť svet…)
= dokážeš konať veľké veci bez toho, aby ťa museli ľudia oslavovať a chváliť, tešíš sa z toho, že môžeš „konať zázraky“ (aj malé skutky – ale s veľkou láskou, ktoré prinášajú ovocie) a vieš, že Boh vidí tvoju snahu a odmeňuje ťa pokojom a životnou radosťou
…MIERNOSŤ…
= miernosť ťa oslobodí od modloslužby zmyslov a vecí (všimni si, ako veľmi často sa „klaniaš“ svojim pudom, pocitom a svojim veciam, ktorým „dôveruješ„ viac, ako Bohu…)
= nechoď do extrému… v bohatstve ani v chudobe, v práci ani v odpočinku, v štúdiu, v jedle, v pití, vo využívaní internetu a mobilu, v angažovaní sa, vo vzťahoch…
„Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje…“ (Flp 4,12-13)
„Ostaňte v mojej láske…“ (Jn 15,9) Je to práve Duch Svätý (oživujúca Božia prítomnosť), kto ťa spraví schopným byť mierny, pokojný, čistého srdca, milosrdný… Tvoja námaha spočíva v prijatí pôsobenia Ducha Svätého v sebe. On ti daruje silu, vedenie, múdrosť, rozum, dobrú radu, zbožnosť a bázeň pre Bohom. A tak potom budeš schopný žiť blahoslavenstvá, žiť šťastie.
„Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj,
zhovievavosť, láskavosť, dobrota,
vernosť, miernosť, zdržanlivosť…
ak žijeme v Duchu…“
(Gal 5,22n)
MODLI SA A MILUJ
Nasledovanie (napodobňovanie) Krista
Žiť tak, ako žil JK tu na zemi (podľa rozprávania evanjelií).
„Nasleduj ma.“
(Mk 10,21)
1. Modli sa
= napĺňaj svoj život modlitbou (duchovným vzťahom lásky) – pretože to najdôležitejšie cvičenie na duchovnej ceste je modlitba…
2. Miluj
= staň sa telom, ktoré sa naplno daruje druhým, ži Eucharistiu (fyzický vzťah lásky) „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2,20)
Modlitba a činnosť. Preniknuté, neoddeliteľné.
Modlitba ako duša činnosti.
„Skôr, ako som sa vydal na cestu,
prosil som hlasitou modlitbou o múdrosť.“
(Sir 51,18)
O ČOM JE VLASTNE MODLITBA?
„Modlitba je spôsob, ako Božia láska vchádza do našich životov, aby premenila nás i druhých. Je to zároveň tá najdôležitejšia vec v našom živote. Nič nie je dôležitejšie než Božia láska, pretože len ona môže zásadne a trvalo zmeniť ľudskú bytosť k lepšiemu.“ (D.Torkington)
„Začiatkom všetkého nie je milovať Boha alebo prípadne druhých, ale dovoliť Božej láske, aby zaplavila náš život… Keď sa tento proces skutočne rozprúdi, začneme byť podstatne a radikálne premieňaní, získame schopnosť milovať Boha, vytvárať komunitu a vnoriť sa do druhých takou hĺbkou a takým spôsobom, aký sme si predtým nevedeli ani predstaviť. To všetko sa stane nie silou našej lásky, ale preto, že v nás žije – a s nami a cez nás miluje – iná Láska.“
„Pri modlitbe sa dostávame do kontaktu s Božou láskou a zakúšame jej príchod do nášho života. Kto zakúsil, že je milovaný, nemôže zostať rovnaký.“
„Božia láska sa v nás sama od seba rozvinie a porastie… a nakoniec vyplní všetky časti nášho bytia a úplne sa nás zmocní… ak pripravíme pôdu a odstránime všetky prekážky, ktoré bránia plnému rastu tejto lásky.“
Aké sú prekážky, ktorými zabraňuješ Bohu vstúpiť do tvojho života?
= „nemám čas sa modliť…“
(čas máš, ale nie je to asi tvojou prioritou…)
= „nechce sa mi teraz…“
(pre lenivcov a hnidy plazivé nie je pripravené Božie kráľovstvo…)
= „zabudol som…“
(a naobedovať si sa nezabudol… črevá sú dôležitejšie ako tvoje stretnutie s Bohom…)
= „necítim sa dnes na to…“
(na modlitbu sa nepotrebuješ cítiť, potrebuješ sa jej venovať…)
= „modlím sa počas cesty, v škole, v práci, nepotrebujem sa modliť v tichu…“
(ha ha, buď si už skúsený mystik, a naozaj to už vieš, alebo si pokrytec, ktorý klame sám seba a ospravedlňuje svoju neschopnosť nájsť si denne pravidelný čas na stretnutie s Bohom…)
= „som sebestačný a modlitba je neefektívna…“
(ak svoje srdce budeš plniť Božou silou a láskou, až potom uvidíš, čo je to efektívny život…)
Ježiš ti príkladom svojho života ukazuje, ako sa vystaviť vnútornej moci a sile, ktorá ti sama umožní milovať dokonale blížneho a Boha, ako On miluje nás… napodobňuj Ježiša vo vnútri, aby sa tvojej slabej ľudskej prirodzenosti stále viac zmocňoval život a láska Otca… ak budeš naplnený Duchom, bude skutočné kresťanské konanie nasledovať samo od seba, bude z teba vyvierať… ak sa skutočne modlíš, časom sa v tebe život Boha – Duch Svätý – do určitej miery stelesní, ty sa staneš obrazom Krista pre druhých… V modlitbe dokážeš prijať Božiu moc, ktorá v tebe pretvorí „starého človeka“ (sebeckého, ustrašeného, bezcieľneho, lenivého…) a privedie ťa k životu človeka nového (darujúceho sa, odvážneho, smerujúceho k náročným cieľom, aktívneho…).
„Naučiť sa modliť a otvoriť sa Bohu je umenie ako každé iné: vyžaduje to trpezlivosť a čas… a energiu… každý, kto to s čímkoľvek chce niekam dotiahnuť, musí na vec vynaložiť hodiny a hodiny času… Pre zvládnutie tohto Umenia s veľkým „U“ by sme mali horieť, my sa však okolo neho len neurčito presúšame, ako nedopečení amatéri…“
„Ak sme pripravení dať modlitbe denne taký istý čas, ktorý by bol potrebný k slušnému zvládnutiu hry na klavír, potom po určitej dobe prejde náš život dramatickou, nezvrátiteľnou zmenou… Pod vplyvom Božej lásky sa naša vnútorná skúsenosť obohatí o úplne novú dimenziu… keď modlitba vznikne a rozvinie sa vo zvlášť vyhradenom čase, potom by postupne mala preniknúť a zaplaviť celý zvyšok dňa a stať sa nakoniec súčasťou všetkého, čo robíme.“
Ak si myslíš, že sa môžeš – bez každodennej modlitby v tichu – modliť na ulici, vo vlaku, v škole, v práci alebo keď sa rozdávaš druhým, si na veľkom omyle. Samozrejme by si možno chcel mať slobodu modliť sa kedy chceš a kde chceš, ale sloboda vyžaduje disciplínu… pravidelné cvičenie… je ideálom mať schopnosť modliť sa, kdekoľvek sa ti zachce, kdekoľvek sa práve nachádzaš a čokoľvek robíš. Ale je to úplne nemožné, ak si sa najskôr nepodriadil určitému dennému poriadku, ak si sa nenaučil modliť v určitú dobu a za špecifických podmienok. Sloboda vždy vyžaduje disciplínu…
Modlitba je cesta púšťou, kde si človek postupne uvedomí svoju totálnu slabosť a neschopnosť a… úprimne sa dokáže obrátiť na Boha a prosiť o uzdravenie a naplnenie, o silu a schopnosť ŽIŤ – naplno, s radosťou a pokojom… a Boh ti dáva to najviac, čo môže dať… sám seba…
Základom modlitby je TÚŽBA stretnúť sa s Bohom.
„Dal som vám príklad,
aby ste aj vy robili ako… ja.“
(Jn 13,15)
Modli sa a miluj = ži spoločenstvo.
Naplň svoj život a staň sa darom pre druhých.
„Poď za mnou!“
(Jn 1,43)
Nasledovanie/napodobňovanie Ježiša Krista.
Vlastne len toto je kresťanský štýl života… Ako žil a ako žije v tebe JK?
Úplne podstatnou časťou cesty každého kresťana je rozjímanie nad Evanjeliom!!!
MODLI SA… A MILUJ…
(vnútorný život)
„Modlite sa…“ (Mk 13,18)
…žiješ svoj život v atmosfére modlitby, v Božej prítomnosti?
„Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“ (Mk 1,35)
…začínaš každý deň osobnou modlitbou v tichu a samote?
„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ (Mk 6,31)
…nachádzaš si každý týždeň, mesiac, rok… čas na skutočný oddych, načerpanie a dlhšiu modlitbu v tichu, v prírode?
„Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (Mk 14,38)
…nahrádzaš postupne svoju žiadostivosť (sexuálnu, materiálnu, vedomostnú, statusovú…) napĺňaním srdca modlitbou a pokorou?
„Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.“ (Mk 6,46)
…dokážeš sa po svojich aktivitách stiahnuť do ticha a modliť sa, ďakovať, prosiť o odpustenie, čerpať silu na ďalší deň?
„Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15)
…obraciaš sa neustále k Bohu, premieňaš modlitbou svoje srdce a veríš radostnej zvesti o Božej láske?
…dokážeš sa s pokorou pozrieť na svoj úbohý život a tešiť sa z Božieho odpustenia, z darov a talentov, ktoré si dostal, za možnosti, ktoré máš, za to, že môžeš byť šťastný, ak chceš…, že môžeš naplniť svoj život v láske a ukázať svojím životom druhým, že život je vo svojej náročnosti nádherný, dobrodružný a napĺňajúci?
…rozjímaš denne nad evanjeliom, aby si vedel, čomu vlastne veriť… ako žiť…?
MILUJ… A MODLI SA…
(vonkajší život)
„Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vašim služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10,43n)
„Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ (Mk 9,35)
…dokážeš slúžiť druhým, slúžiť z lásky, nezištne pomôcť, darovať sa?
„Prichádzali k nemu a on ich učil.“ (Mk 2,13)
…nachádzaš si čas na privádzanie druhých k múdrosti evanjelia?
„Ježiš… hlásal Božie evanjelium.“ (Mk 1,14)
…nebojíš sa rozprávať ľuďom o Božej láske a odpustení?
…nepomýlil si si radostnú zvesť o Božej láske so šírením strachu z hriechu a neodpustenia „ak si to niekto nezaslúži“…?
…pochopil si, že Evanjelium je radostná zvesť o Božom milosrdenstve „pre všetkých“, pre hriešnikov, a nie len pre VIP klub vyvolených „spravodlivých“?
„Učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.“ (Mk 1,22)
…si dôveryhodný, zhodujú sa tvoje myšlienky, reči a skutky?
…si zanietený tým, čo učíš druhých a máš s tým skutočnú osobnú skúsenosť?
…vedieš druhých s odvahou príkladom svojej úprimnej a činnej lásky?
„Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.“ (Mk 9,27)
…zaujímaš sa o ľudí, keď sú na dne, sklamaní, smutní, zranení?
…dokážeš im dodať nádej a povzbudenie, dokážeš ich objať?
„Vzal dieťa… objal ho… Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma.“ (Mk 9,36n)
„Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im… Potom ich objímal… a požehnával ich.“ (Mk 10,16)
…dokážeš prejaviť deťom a mladým nehu a láskavosť, aby cítili, že ich máš rád?
„Zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera.“ (Mk 6,34)
…dokážeš vidieť a pochopiť potreby druhých a viesť ich trpezlivo k dobru?
…ako konkrétne vedieš druhých k plnohodnotnému životu a k láske?
„Choďte, do celého sveta a hlásajte evanjelium…“ (Mk 16,15)
…všade, kde si, poukazuj svojím životom, že si uveril tomu, že Boh je láska a ty si jeho obrazom – (máš byť) zjavením Božej milosrdnej lásky vo svete…
„Ži tak, aby si na základe tvojho spôsobu života ostatní mysleli,
že nie je možné, aby Boh neexistoval.“
(G.Gilbert)
Nebuď slepý, hluchý, ľahostajný, ustrašený, zbabelý
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba,
vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho,
ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium,
zachráni si ho.“
(Mk 8,34n)
„Nepochopili… ich srdce bolo otupené.“ (Mk 6,52)
„Čoho sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ (Mk 4,40)
„S hnevom si ich premeral… zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca…“ (Mk 3,5)
„Ich srdce je ďaleko odo mňa…“ (Mk 7,6)
„Vzchopte sa! … nebojte sa!“ (Mk 6,50)
„Vyčítal im neveru a tvrdosť srdca…“ (Mk 16,14)
„Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce?“ (Mk 8,17)
„Vtedy ho všetci opustili…“ (Mk 14,50)
Rozjímaj nad Evanjeliom…
„Nasleduj ma!“
(Mk 10,21)
„Rozsievač seje slovo… do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu.“ (Mk 4,14n)
…rozjímaš denne nad Evanjeliom?
…pochopil si už, že žiť Evanjelium znamená radostne, pokojne, trpezlivo a odpúšťajúco milovať konaním dobra a darovaním svojho života druhým?
…alebo si to ešte nepochopil, pretože tvoje egoistické srdce je samá skala a Božie slovo nenájde ani kúsok zeme, aby prinieslo úrodu?
Môžeš svoj život založiť na láske a odvahe, alebo na ľahostajnosti a strachu… Čo si si vybral? Nie teoreticky, ale reálne! Čo žiješ? Odvážnu a náročnú cestu lásky? Alebo ustrašenú a zbabelú cestu ľahostajnosti?
Modli sa, rozjímaj nad Evanjeliom, pozoruj život Ježiša, jeho prístup, konanie, inšpiruj sa… A prejdi už konečne zo svojej ľahostajnej a pohodlnej zaslepenosti – k múdrosti srdca, ktoré koná…
Aké je ovocie tvojej viery a lásky?
Tvoje poslanie je stať sa lídrom…
… a viesť sám seba…
…a viesť druhých
(príkladom, alebo aj priamym vedením)
1. Staň sa lídrom, vodcom seba samého
Potrebuješ sa začať viesť – aby si nezostal obmedzeným a nevyzretým človekom, aby si dokázal prekročiť cestu, na ktorú ťa možno tlačia iní ľudia a okolnosti, aby si si vedel vybrať svoju vlastnú cestu (svoj životný scenár), aby si dokázal nájsť a žiť svoje povolanie a svoj život. (Ak to nedokážeš, budeš celý život len ovca, ktorá pôjde bez vlastného rozhodovania sa za inými, a budeš chcieť, aby ti druhí neustále hovorili, čo máš robiť… Nenaplníš svoj život, zakopeš svoje talenty…)
Tu sú 4 kroky na ceste tvojho vedenia seba samého k plnohodnotnému životu:
Vízia, sen, túžba.
Svedomie, modlitba, rozjímanie.
Nadšenie, odhodlanie, rozhodnutie.
Disciplína, vytrvalosť, vernosť.
Naplniť svoje poslanie znamená vybrať si náročnú cestu!
Ak chceš viesť seba samého, potrebuješ byť aj sám vedený – nájdi si niekoho, komu dôveruješ a raď sa s ním o dôležitých veciach života. Múdry duchovný sprievodca ti nebude hovoriť stále, čo máš robiť, ale pomôže ti nájsť tvoju vlastnú cestu. A v prvom rade – nasmeruje ťa k tomu, aby si sa nechal viesť Bohom. Ak budeš napĺňať svoje srdce Božou láskou v modlitbe a v prijímaní Eucharistie (Eucharistia – ako posila na ceste… a nie ako odmena pre „dokonalých a čistých“…), stále viac budeš chápať, aká je tvoja cesta, čo máš robiť, komu máš darovať svoj život… A pomôže ti to obmedziť aj tvoj sklon k sebectvu, pomôže ti to prekonať tvoj skrytý strach, ktorý si nechceš priznať, pozrieš sa na seba pravdivo, na svoje silné stránky osobnosti, ale aj na svoje slabosti, neschopnosť, zbabelosť, ľahostajnosť, obmedzenosť, strach… Prijmeš Božie milosrdenstvo a s radosťou začneš žiť naplno ŽIVOT!
2. Staň sa lídrom, vodcom druhých
Ako veriaci človek máš povolanie viesť druhých ľudí! Nie každý samozrejme má schopnosti na to, aby priamo viedol skupiny ľudí ako vodca/animátor, aj keď sa to väčšinou dá naučiť = treba neustále budovať svoj charakter, a učiť sa umeniu vodcovstva.
Ale každý môže viesť ľudí svojim príkladom – tým, ako žiješ, čo hovoríš, aké máš priority, aký máš prístup k druhým ľuďom. Ak vnímaš, že máš schopnosti a túžbu viesť druhých ľudí aj priamo (viesť nejaké spoločenstvo, skupinu, stretko…), tak je to veľká výzva, aj zodpovednosť. A musíš potom ešte viac pracovať na svojom osobnom raste, lebo ak nemáš, tak neodovzdáš… Musíš byť oveľa ďalej, ako sú tí, ktorých chceš viesť! – inakšie ich nebudeš viesť dopredu, ale budeš ich brzdiť v rozvoji (budete všetci len prešľapovať na mieste). A ak chceš viesť, alebo už vedieš, nejakú skupinu, tak si potrebuješ dosť úprimne zodpovedať na otázku: PREČO ich vediem? Akú mám motiváciu? Je to skutočne preto, že chcem tých druhých ľudí inšpirovať, pomôcť im rozvíjať sa, nakopnúť ich život? A robím to dobre? Prináša to ovocie?
PROBLÉMY dnešných „INTERNETOVÝCH animátorov“
(možno sa to týka aj teba, a ak si myslíš, že nie, tak si to ešte premysli)
= máš skvelé nápady, cit pre dobro a spravodlivosť, si tolerantnejší k rozdielnosti, si slušnejší a poriadnejší, máš veľa možností, ale…
= často si nudný suchár bez odvahy riskovať…
= žiješ vo virtuálnej realite a (aj keď si to možno nepriznáš…) bojíš sa vložiť do skutočného života a skutočných (náročných) vzťahov a činnosti (bez pohľadu do očí, počutia smiechu, čítania výrazu tváre a ľudského dotyku šťastný nikdy nebudeš… pocit nenaplnenia a osamelosť je cena, ktorá sa platí, keď technológie nahradia ľudí… a tiež sa ti nechce pracovať a niečo reálne tvoriť…)
= žiješ často len v myšlienkach a snoch a nevieš to riešiť „fyzicky“ (nevieš sa rozhodnúť, vybrať si, rozhýbať sa…)
= nemáš skoro žiadnu vôľu…!!!!!! (je to taká zvláštna forma lenivosti…)
= nie si zvyknutý na sebe pracovať, niečo si odopierať… (a tak ani nič naozaj veľké nemôžeš v živote dokázať…) a svoje dobré ideály tak nie si schopný zrealizovať…
= si zvyknutý na silné podnety, ak niečo nie je „extáza“, tak je to nuda…
= nedokážeš sa tešiť z obyčajných maličkostí, z obyčajných vecí, užiť si obyčajnosť, si strašne zážitkovo prieberčivý…
= nedokážeš dlhodobo vytrvať a byť verný… bojíš sa rozhodnúť pre životné povolanie „navždy“…
= si často kompletne nepripravený na dospelosť (zodpovednosť, vytrvalosť, vernosť, budovanie vzťahov, riešenie problémov)…
= bývaš často osamelý, smutný, nevidíš zmysel svojho života (stále sa zvyšuje počet úzkostí, depresií, porúch sústredenia, neuróz, a pesimizmu u detí a mladých)…
= si stále virtuálne napojený, ale často odpojený od skutočných vzťahov, od prírody, od reálnej krásy a náročnosti fyzického sveta
= aj keď si v spoločnosti iných mladých ľudí (sedíte vedľa seba a rozprávate sa – aj keď často úplne „o ničom“ a každý v ruke svoj mobil a svoj virtuálny svet), tak nevieš tvoriť spoločenstvo – budovať silné väzby založené na skutočných dlhotrvajúcich vzťahoch, na láske a odpúšťaní… (moderné štúdie dokazujú, že facebook a virtuálna komunikácia spôsobuje depresiu – práve pre virtuálne vzťahy, facebookové „priateľstvá“, sms-ky a rýchle odpovede whatsappu, ktoré človeka jednoducho nemôžu nikdy naplniť – a tiež túžba po „lajkoch“, ktorými si mladý človek potvrdzuje svoju hodnotu a hodnotu toho, čo robí…), je to pseudo-blízkosť a pseudo-uznanie, nie je to reálna blízkosť ani reálne uznanie od človeka, ktorý ťa má skutočne rád…
= máš obrovskú dávku neistoty, hlad po ocenení a potvrdení svojej hodnoty (tvoju hodnotu ti mal potvrdiť tvoj otec a tvoja mama… facebook to nespraví…! A ak to náhodou tvoji rodičia nezvládli, tak ti to hovorím ja – máš skutočne veľkú hodnotu a si jedinečný/jedinečná… a môžeš sa stať darom pre druhých… ak budeš chcieť…)
= cítiš sa byť stále v strese – nestíhaš svoje povinnosti ani záľuby – a pritom často skutočne zabíjaš svoj čas mobilnou komunikáciou (sms-ky, maily, whats-app, facebook, telefonovanie, kecanie o ničom…), nevieš si určiť priority
= túžiš po niekom, kto by ťa skutočne viedol a pomohol ti zorientovať sa v tom chaose, v ktorom často žiješ…
Našiel si sa, našla si sa tu? V poriadku. Je dobré, ak si vieš pomenovať svoju reálnu situáciu. Máš na to, aby si spravil/a kroky k plnohodnotnému životu. Ale to vyžaduje odvahu, rozhodnutia, schopnosť riskovať, niečoho sa vzdať, odvážiť sa vstúpiť do vzťahov, do spoločenstva, viac sa modliť a žiť naplno skutočný život. Môžeme si vzájomne k tomu pomôcť. Ak chceš…
Na ceste ku kvalitnému životu žiadne skratky neexistujú!
…Venuj čas a život tomu najdôležitejšiemu…
Čo je pre teba v živote to najdôležitejšie?
Čo robíš a prečo to robíš? Kam smeruješ svoj život?
…MODLI SA a ROZJÍMAJ DENNE NAD EVANJELIOM/SV.PÍSMOM…
Kedy a ako sa modlíš v tichu
a rozjímaš nad Evanjeliom/Sv.Písmom?
„Keď sa prehrešíš proti láske, nebude to preto, že máš zlý charakter,
ale preto, že máš úbohý vnútorný život…“
(J.Escrivá)
…VENUJ SA VEDOME SVOJMU OSOBNÉMU RASTU…
Aké (aspoň malé) kroky robíš denne vo fyzickej, mentálnej, duchovnej a spoločensko-citovej dimenzii svojej osobnosti?
Sette giorni = vedomý osobný rozvoj… budovanie svojho potenciálu…
aby si bol pripravený, keď príde čas… aby si dokázal žiť svoje sny…
…MILUJ KONKRÉTNE…
Ako konkrétne niekoho miluješ (nie len pocitom, ale skutkami)?
Ako konkrétne sa angažuješ pre rozvoj druhých?
Bez služby, konkrétnej činnej lásky, nemôžeš naplniť svoj život…
…BUĎ NAPLNO TAM, KDE SI…
Vieš sa naplno vložiť do konkrétneho okamihu?
Vieš si užiť naplno práve prebiehajúce dianie?
Nebuď „všade“, vyberaj si! A ak si tu, buď tu… naplno!
…NECHAJ KONKRÉTNE SKÚSENOSTI DOZNIEŤ…
Silné zážitky, silné skúsenosti, silné stretnutia… nechaj to doznieť! Hudba končí až prvou sekundou ticha! Tam pochopíš, o čo šlo, tam to citovo a umelecky doznie, tam precitneš, pochopíš, uchopíš pointu. A tak je to aj v živote – ak sa neustále naháňaš, chceš byť všade, chceš zažiť všetko, chceš využiť všetky možnosti, ktoré sa ti ponúkajú (a tých možností dnes je strašne veľa) a ty len prestupuješ z vlaku do vlaku „za jazdy“ – jeden ešte ani nezastaví a druhý sa už rozbieha, a ty len preskočíš z jedného vlaku do iného, ktorý ide zase iným smerom…), neoddychuješ, nespracuješ si zážitky, nezvnútorníš si krásne aj náročné skúsenosti života, nestihneš poďakovať za možnosti rastu Bohu ani ľuďom, ktorí ti to umožnili, neprehodnotíš si svoju ďalšiu cestu, nemáš čas zvážiť, či vôbec ideš dobrým smerom (!), či je práve toto správne, neprehodnotíš si v pokoji, či máš na to, aby si si „kúpil lístok na ďalší vlak“ a čo ťa to bude stáť (financií, energie, času, vnútornej rovnováhy) si v stálom strese, nemáš čas prehodnotiť svoj život, miešajú sa v tebe rôzne zážitky, akcie, priateľstvá – bez toho, aby sa usadili a zvnútornili… Nebuď všade…! Nechaj veci doznieť…! Nechávaj si čas na zastavenie sa a nadýchnutie sa pokoja…! „Pokoj a radosť…“ (Rim 14,17) Nebuď štvancom svojho vlastného života… Ži naplno… Pracuj naplno…! Oddychuj naplno…! Buď celým svojím srdcom, telom, mysľou v konkrétnom okamihu života na tom konkrétnom mieste… Miluj naplno…! Aj tých, čo ti lezú na nervy… Odpúšťaj naplno…! A usmievaj sa naplno… (aspoň teraz… sa usmej 😉
„Každý deň nám Boh spolu so slnečným jasom ponúka okamih, keď môžeme zmeniť všetko, čo nás robí nešťastnými. Magický okamih je ten, keď obyčajné „áno“ či „nie“ môže zmeniť celú našu existenciu. Každý deň skúšame predstierať, že sme si ten okamih nevšimli, že neexistuje, že dnešok je rovnaký ako včerajšok a zajtra to bude opäť tak. Ale každý, kto sa na svoj deň poriadne sústredí, môže ten magický okamih objaviť. Môže sa skrývať vo chvíli, keď ráno vkladáme do zámky kľúč, alebo vo chvíli ticha poobede, v tisíc a jednej maličkosti, ktoré sa nám zdajú rovnaké. Ten okamih existuje, je to chvíľa, keď nami prúdi všetka sila hviezd a umožňuje nám robiť zázraky.“ (P.Coelho)
Svet je v rukách tých, čo majú odvahu snívať,
dokážu prijať riziko a žiť svoje sny
– každý podľa vlastných schopností.
K ďalšiemu kroku potrebuješ trochu bláznovstva…