CESTA K VNÚTORNÉMU ŽIVOTU
(Tomáš Kempenský)
Obráť sa celým srdcom k Pánovi… zahĺb sa do svojho vnútra.
„Božie kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14,17)
Keď máš Krista, si bohatý.
Ľudia sa náhle menia a rýchlo môžu sklamať, ale Kristus… zotrvá s nami pevne až do konca.
Neskladaj príliš veľkú dôveru do krehkého a smrteľného človeka, hoci ti je užitočný a milý; ani sa veľmi nezarmucuj, keď ti niekedy odporuje a protirečí. Tí, čo sú dnes s tebou, môžu ísť zajtra proti tebe a naopak. Ľudia sa menia ako vietor. Zlož všetku svoju dôveru v Boha.
Tvoja modlitba nech smeruje bez prestania ku Kristovi.
Kto vie duchovne žiť a neprikladá veľkú váhu tomu, čo je mimo neho, ten nevyhľadáva osobitné miesta a nevyčkáva mimoriadne chvíle pre nábožné cvičenia.
Kto je vo svojom vnútri dobre založený a usporiadaný, nedbá na čudné a prevrátené počínanie ľudí.
Pozemské veci človekovi len toľko prekážajú a len natoľko ho mätú, nakoľko sa k nim pripútava.
Ak sa vzdáš vonkajšej útechy, môžeš… sa vždy radovať vo svojom vnútri.
Neklaď veľký dôraz na to, kto je s tebou alebo proti tebe, ale o to sa usiluj a staraj, aby vo všetkom, čo konáš, bol s tebou Boh.
Maj dobré svedomie, a Boh ťa ochráni.
Často je dobre, ak iní poznajú naše chyby a káravo nám ich vyčítajú; aspoň máme príležitosť prehĺbiť svoju pokoru.
Pokorný, i keď sa mu dostane zahanbenia, uchová si pokoj, lebo sa spolieha na Boha a nie na svet.
Zachovaj najprv pokoj vo svojom vnútri; potom budeš môcť aj iných privádzať k pokoju.
Dobrý, pokojamilovný človek mení všetko na dobré.
Kto je nespokojný a stále vzrušený, toho trápia všelijaké podozrenia; ani sám nemá pokoja, ani druhým ho nežičí… Hľadí na to, čo by mali robiť iní, a zanedbáva, čo by mal robiť sám.
Povzbudzuj najprv seba, a potom budeš môcť povzbudzovať svojho blížneho.
Dvoje krídiel povznáša človeka nad pozemské veci: úprimnosť a čistota. Úprimnosť zmýšľania a čistota srdca. Úprimnosťou hľadáme Boha, čistotou ho dosahujeme a zažívame.
Ak nemyslíš na nič a neusiluješ sa o nič iného, len čo sa páči Bohu a blížnemu je na osoh, budeš požívať vnútornú slobodu.
Aký je kto vo vnútri, tak súdi navonok.
Človek, ktorý sa celkom obracia k Bohu, stráca vlažnosť a mení sa v nového človeka. Keď človek začína vlažnieť, ľaká sa i najmenšej ťažkosti… Ale keď sa začne dokonale premáhať a odhodlane kráčať po ceste Božej, už si ani nevšimne to, čo mu predtým bolo také ťažké.
Nemôžeme si príliš dôverovať, lebo často nám chýba milosť a zdravý úsudok. Je v nás len málo svetla, a aj to rýchlo strácame pre svoju nedbalosť. Často ani nebadáme, že sme vnútorne takí slepí.
Keď budeš posudzovať vlastné chyby dobre a spravodlivo, nebudeš tak prísne súdiť iných.
Kto sa bedlivo stará o seba, tomu je ľahko mlčať o druhých. Nikdy nebudeš naozaj duchovným a nábožným človekom, ak nebudeš mlčať o druhých a všímať si najmä seba.
Keď sa budeš celkom zapodievať sebou a Bohom, málo ťa bude rozčuľovať iné, čo vidíš a počuješ.
Len… Boh je útechou duše a pravou radosťou srdca.
Maj dobré svedomie a budeš vždy veselý.
Dobré svedomie znesie veľmi mnoho, a aj v protivenstvách býva plné radosti.
Príjemne si odpočinieš, keď ti srdce nebude nič vyčítať.
Veľmi spokojné srdce má, kto sa nestará ani o chvály, ani o hany.
Ak budeš pozorovať, čo si vo svojom vnútri, nebudeš dbať na to, čo o tebe hovoria ľudia.
„Pán hľadí do srdca“ (1 Sam 16,7). Človek hľadí na skutky, ale Boh vidí úmysly.
Konať vždy dobre a mnoho o sebe nemyslieť, to je známkou pokornej duše.
V duchu vždy myslieť na Boha… takto si má počínať duchovný človek.
Aký vyschnutý a tvrdý si bez Ježiša! Aký nechápavý a jalový.
Buď pokojný a pokojamilovný a Ježiš bude s tebou.
Ak nebude Ježiš tvojím najlepším priateľom, budeš vždy len smutný a opustený.
Buď vnútorne čistý a slobodný.
Keď k človekovi zavíta milosť Božia, stáva sa silným voči všetkému.
Príjemne si ide ten, koho nesie milosť Božia.
Ťažko je človekovi celkom sa zriecť seba.
Ťažko a dlho musí človek so sebou bojovať, kým sa naučí nad sebou celkom víťaziť a všetku svoju lásku povznášať k Bohu.
Keď sa človek spolieha len na seba, ľahko sa kloní k ľudským útechám.
„Povedal som si: ,Už nikdy sa nezakolíšem’…“ (Ž 30,7).
„K tebe, Pane, volám, svojho Boha prosím o milosť…“ (Ž 30,9).
„Pane… zmiluj sa nado mnou…“ (Ž 30,11).
V čo máme teda dúfať, na čo sa spoliehať, ak nie vo veľké milosrdenstvo Božie?
Prečo vyhľadávaš odpočinok, keď si sa narodil pre prácu?
V Bohu založení a upevnení nemôžu byť pyšní.
Buď povďačný i za najmenšie dobrodenie a budeš hoden obsiahnuť aj väčšie.
Najmenší dar si váž tak ako najväčší.
Ježiš má teraz mnoho priateľov svojho nebeského kráľovstva, ale medzi nimi je málo takých, čo by radi niesli jeho kríž… Všetci sa chcú s ním radovať, ale máloktorí chcú pre neho trpieť… Mnohí nasledujú Ježiša až po lámanie chleba, ale máloktorí až tam, kde treba piť kalich utrpenia.
Čo všetko zmôže čistá láska k Ježišovi, neskalená nijakým vlastným prospechárstvom alebo samoľúbosťou!
Kde nájdeš človeka, ktorý by chcel slúžiť Bohu celkom nezištne?
„Keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: Sme neužitoční sluhovia.“ (Lk 17,10).
„Zapri sa, vezmi kríž a nasleduj Ježiša.“ (Mt 16,24; Lk 9,23). Čo sa teda bojíš vziať na seba kríž, keď je to cesta do Kráľovstva?
Choď, kade chceš, hľadaj, čo chceš, a nenájdeš krajšiu cestu hore a bezpečnejšiu tu dolu, ako cestu svätého kríža. Uprav si a zariaď všetko podľa svojej vôle a náhľadu, a uvidíš, že stále nám prichodí niečo trpieť, či sa ti to páči alebo nie. Vždy nájdeš kríž. Niekedy ťa opustí Boh, niekedy ťa potrápi tvoj blížny; a čo horšie – sám si budeš často na ťarchu. Obráť sa hore, obráť sa dolu, obráť sa von, obráť sa dnu, všade nájdeš kríž; a všade ti treba mať trpezlivosť, ak chceš mať vnútorný pokoj.
Keď budeš niesť kríž oddane, aj on ťa ponesie a privedie ťa k žiadanému cieľu… Ak ho nesieš nerád, robíš si ťarchu, a len väčšmi si priťažuješ; ale predsa ho musíš niesť. Keď odhodíš jeden kríž, iste nájdeš iný, a hádam ešte ťažší.
Celý tento smrteľný život je plný bied, všade označený samými krížmi. A čím vyššie kto pokročí v duchu, často tým ťažšie kríže nachádza; lebo trýzeň vlastného vyhnanstva je tým väčšia, čím väčšia je sama láska.
A čím viac telo slabne súžením, tým väčšmi silnie duch vnútornou milosťou.
Odhodlaj sa teda, ako dobrý a verný sluha Kristov, mužne niesť kríž svojho Pána, ktorý sa dal ukrižovať z lásky k tebe. Priprav sa v tomto biednom živote znášať mnohé protivenstvá a rozličné ťažkosti.
Útechu ponechaj Bohu; nech s ňou naloží, ako sa mu páči.
„Utrpenia tohoto času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ (Rim 8,18)
Pokiaľ ti je utrpenie nepríjemné, a hľadáš len, ako by si sa mu vyhol, dotiaľ bude s tebou zle a všade ťa bude prenasledovať trápna túžba uniknúť súženiu. Keď sa pripravíš na to, čomu nemožno vyhnúť, totiž na utrpenie a na smrť, hneď ti bude lepšie a nájdeš pokoj.
Kto čím viac umiera sebe, tým viac začína žiť Bohu.
„Kto chce ísť za mnou, nech sa zaprie a vezme svoj kríž a nech ma nasleduje.“ (Mt 16,24, Lk 9,23)
„Do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia.“ (Sk 14,21).