Ako pochopiť Evanjelium?

„Počúvajte!“

(Mk 4,3)

„Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh
a nevráti sa ta, ale opojí zem,
zúrodní ju, dá jej klíčiť
a dá semä na siatie a chlieb na jedlo:

tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst,
nevráti sa ku mne naprázdno,
ale urobí, čo som si želal,
a vykoná, na čo som ho poslal.

(Iz 55,10-11)

Modli sa a denne rozjímaj nad múdrosťou Evanjelia, aby si pochopil/a, ako žiť… Proces vstrebávania Božieho slova vyžaduje čas. Je to postupný rast. Tento proces zvnútornenia a stelesnenia Evanjelia v tvojom živote sa odohráva tajomne a v nedotknutej svätyni tvojho svedomia a tvojej slobody.

„Hľa stojím pri dverách a klopem.

Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere,

k tomu vojdem…“

(Zjv 3,20)

„Človek je zrelý vtedy, ak v ňom zasiate slovo spôsobí,

že je pripravený darovať sa (vydávať sa) ako Ježiš

a že ako on sa stáva chlebom pre ostatných.“

(A.Maggi)

Celé posolstvo Evanjelia je orientované na Boha, ktorý sa dáva do služby človekovi. A kto odoláva Ježišovmu posolstvu a nie je ho schopný prijať? Ten, kto túži po moci, kto vykonáva moc nad druhými, ako aj ten, kto sa dobrovoľne podriaďuje moci, a tak zamieňa vlastnú slobodu za bezpečnosť.

Ježišovo posolstvo… je to slovo, ktoré keď človek prijme, premieňa ho zvnútra, až kým s ním úplne nesplynie a nestane sa jeho vlastným slovom… „Skrze ich slovo uveria vo mňa.“ (Jn 17,20). Ježišovo slovo a človek sú povolaní navzájom splynúť, aby sa tak stali jedno. „A slovo sa telom stalo.“ (Jn 1,14)

Nasledovať Ježiša neznamená obetovať svoj život, ale naplno ho realizovať. „Kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8,35)

HLBOKÁ ĽUDSKOSŤ

Veľké nepochopenie medzi JK a učeníkmi má korene v nepochopení jeho posolstva. Učiteľ rozpráva o službe a učeníci myslia na nadvládu. „Oni… sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.“ (Mk 9,34) Ježiš hovorí o kráľovstve Otcovej lásky, kde Boh neriadi ľudí a nenastoľuje im zákony, ktoré majú dodržiavať, ale odovzdáva im svoju vlastnú silu lásky. Ide tu o službu, nie o moc. „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vašim služobníkom.“ (Mk 10, 43) Božie kráľovstvo nie je moc a bohatstvo. Božie kráľovstvo je skromná realita (ako obyčajný krík horčice v záhrade, obraz použitý v evanjeliu), ktorá sa ale rozšíri na každé miesto. A pokoj zabezpečený Kráľovstvom bude ovocím lásky a služby, a nie moci a nadvlády.

„V Ježišovi sa Boh stal človekom, aby mohol ísť v ústrety potrebám ľudí a zmierniť ich utrpenie… Kto je hlboko ľudský, stretá Boha vo svojom živote, pretože Boh sa v Ježišovi naplno poľudštil. Preto tí, čo sa namiesto poľudšťovania zduchovňujú, čo sa svojimi náboženskými praktikami a životným štýlom vzďaľujú od ostatných ľudí, nikdy nestretnú Pána a ich Boh je skôr imaginárny než reálny.“ (A.Maggi)

„Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ (Mt 25,34n) Získanie večného života nezávisí od toho, či sme sa správali nábožne, ale či sme sa správali ľudsky!!!

MENTALITA ODMENY A TRESTU

Mnohí kresťania sa zasekli na mentalite Starého zákona. Nemôžu tak pochopiť Evanjelium. Sú hluchí a slepí. (Nie je to aj tvoj prípad?) V tradícii Starého zákona bolo potrebné zaslúžiť si Božiu lásku ako odmenu za vlastné úsilie. Ľudia boli presvedčení, že Boh odmeňuje spravodlivých a trestá hriešnikov (vinu otcov trestá na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia… Ex 34,7, Nm 14,18). Je tu hlboko zakorenený pojem zásluhy – zaslúžiť si spásu. Lenže spása je nezaslúžený dar a nie odmena za dodržiavanie Zákona… Ešte aj namyslený apoštol Peter, ktorý bol úplne blízko Ježišovi sa ho pýta „A čo z toho teda budeme mať?“ (Mt 19,27)

Nasledovať Ježiša znamená stať sa nezaslúženým darom pre druhých. Čiže nie preto, že si to zaslúžia. Ale preto, že chceme milovať láskou, akou miluje Boh… „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“ (Mt 5, 44-45)

Peter a skupina učeníkov si nárokujú výnimočné zaobchádzanie. Ale Ježiš im odpovedá podobenstvom o robotníkoch na vinici, kde si nikto nemôže nárokovať na výnimočné zaobchádzanie (Mt 20,1-16), pretože Božia láska sa rozlieva na všetkých rovnako, nezávisle od ich zásluh. „Ja chcem dať aj tomu poslednému toľko, koľko tebe.“ (Mt 20,14) Božia láska nie je udeľovaná za zásluhy ľudí, ale z Otcovej veľkodušnosti. V Novej zmluve Zákon je nahradený nezištnou láskou. Boh nekoná na základe čností ľudí, ale na základe ich potrieb! Tí ktorí si myslia, že pre svoje úsilie a zásluhy majú viac, odrazu vidia, že ich predbehli práve tí, o ktorých si mysleli, že sú z Pánovej lásky vylúčení… „Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva…“ (Mt 21,31)

V mentalite Starého zákona musel človek – hriešny červ – neustále prosiť Boha o odpustenie za svoje viny a ponúknuť obety za svoje hriechy. Ježiš nevyzýval nikdy ľudí, aby žiadali Boha o odpustenie, ale aby oni odpúšťali viny tým, ktorí sa previnili voči nim (je to úplný mentálny obrat!). „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“ (Mt 6,14-15) Boh ti odpúšťa ešte skôr, ako ho o to požiadaš – pretože on miluje vždy. On ťa miluje aj vtedy, keď ty ešte hrešíš… (Rim 5,8) To je ťažko pochopiteľné, lebo my to nedokážeme… (asi tu bude určitý rozdiel medzi Bohom a človekom…) My nedokážeme byť stále verní láske, ale môžeme sa tomu učiť.

Aj v našom spoločenstve je potrebné naučiť sa láske a odpúšťaniu. Podľa JK máme vždy odpúšťať… A ak je náhodou niekto úplne zatvrdnutý a nechce sa zmieriť, má byť pre nás „ako pohan a mýtnik“ (Mt 18,17) – to znamená, že nemá byť vylúčený z lásky spoločenstva, ale že táto láska bude len jednostranná, že od neho netreba nič očakávať – pretože tu sa nedá hovoriť o vzájomnej láske („Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“ Jn 13,34). Vinného brata/sestru treba milovať ako nepriateľa a modliť sa za neho ako za prenasledovateľa (Mt 5,44), rovnako ako Ježiš, ktorý zo svojej lásky nevyčleňuje ani hriešnikov, ani mýtnikov, ale stoluje s nimi (Mt 9,10-11).

POCHOP BOŽIE SLOVO A PRINÁŠAJ ÚRODU

„Božie slovo a človek sú stvorení jeden pre druhého podobne ako zrno a pôda… človek potrebuje Ježišovo posolstvo, aby sa realizoval… Pánovo slovo potrebuje človeka, aby sa zjavilo. Ak jeden z týchto prvkov nenájde ten druhý… človek nerastie a slovo zostane nevyjadrené.“ (A.Maggi)

„Zjavenie plnosti života… má byť naplno viditeľné

prostredníctvom darovania seba samých.“

(A.Maggi)

„Ja som vás splodil skrze evanjelium…

napodobňujte ma!“

(1Kor 4,15-16)