Každý z nás môže prežiť pekný život, ktorým obohatí tento svet.
Šťastie a povolanie môžeš nájsť len na svojej vlastnej ceste! Rodičia ti povolanie nemôžu nájsť ani vybrať, môžu ti len pomôcť dobre sa pripraviť na slobodu zodpovedného rozhodovania sa. Odpovede na svoje otázky si musíš nájsť jednoducho sám… (Aj keď rodičia, dobré spoločenstvo alebo múdri priatelia ti v tom môžu veľmi pomôcť. Nevyberú ti cestu, ale pomôžu ti nasmerovať tvoje hľadanie…)
„Nech každý zostane v tom stave, v ktorom bol povolaný.“
(1Kor 7,20)
Ako nájsť a pochopiť svoje povolanie,
svoju originálnu úlohu v tomto svete?
Ako nájdem svoje povolanie, v ktorom budem šťastný?
„Každý človek má na tomto svete svoje POVOLANIE a aj dostatočnú výbavu na jeho splnenie. Áno, Boh nás povoláva do spolupráce na jeho obrovskom diele… Nie je jednoduché objaviť svoje povolanie. Okolo nás je toľko kriku a rôznych podnetov, ktoré nás ustavične rozrušujú a poháňajú do ďalších aktivít. Zamestnaní sme rôznymi činnosťami, nemáme čas sa zastaviť a stíšiť… Nepochádza toto zamestnanie zo zlého prameňa? Nie sme iba otrokmi množstva činností a zážitkov, v ktorých sa nám stráca to podstatné?… Sme zamestnaní a nepočujeme to tiché volanie v nás, ktoré nás POVOLÁVA k tomu, prečo sme tu a teraz na tomto svete.“ (J.Košturiak)
Chápeš ten „drobný“ rozdiel medzi „byť zamestnaný činnosťou“ a medzi „byť povolaný k činnosti“? Výsledok môže byť teoreticky ten istý, ale pravdepodobne nebude… Pretože Boh nás pravdepodobne nepovoláva do neustáleho stresu a striedania rôznych činností a stretnutí, jedno cez druhé, a aktivít, ktoré sa často prekrývajú, ktoré nestíhame dotiahnuť a nechať doznieť, kedy nestíhame viesť svoj vnútorný život, nestíhame alebo nevládzeme sa modliť, nestíhame alebo nevládzeme čítať dobré knihy, počúvať dobrú hudbu, stretávať sa na pive s priateľmi, ísť sa prejsť do lesa, riadne si precvičiť svoje telo, sadnúť si ticho v kaplnke a ďakovať za život… Nevládzeme, sme nervózni, narúšajú sa nám vzťahy, strácame vnútorný pokoj a radosť z maličkostí, strácame úžas nad obyčajnosťou života – len riešime a plánujeme, ale nevyriešime a nedoplánujeme…
Len študujeme kvôli štúdiu a nie kvôli nadobudnutiu múdrosti (to vyžaduje chápanie súvislostí a na to treba čas a schopnosť počúvať, vnímať, v pokoji rozjímať nad vecami života…), nestíhame a tak nenecháme dozrieť myšlienky a riešenia, konáme s pocitom, že musíme rýchlo vyriešiť toto a tamto… musíme byť zapojení do takéhoto projektu a ešte takéhoto, a prísť na takéto stretnutie a potom ešte na toto druhé… a skončíme znechutení a unavení, pretože nejako vnútorne cítime, že toto asi nie je ten pravý život – ten môj pravý život, v ktorom sa v pokoji a radosti môžem učiť, rozvíjať sa, rásť vo vzťahoch a milovať druhých… môj pravý život, ktorým obohatím životy druhých ľudí… môj život, v ktorom vykonám s pokorou a odvahou veľké veci…
SEBAPOZNÁVANIE ti pomôže odkryť tvoje dobré návyky a zlozvyky, svetlé aj temné stránky, povolanie a cestu. A cez seba potom dokážeš meniť aj svet okolo seba. Aj keď my sami radi analyzujeme správanie druhých a navrhujeme zmeny, ktoré by tí druhí mali vykonať, je tu problém, že to väčšinou vôbec nefunguje… druhých ľudí nedokážeme meniť zvonka.. (niektorých možno dokážeme motivovať k zmene, dať impulz, ale to je tak všetko…) Ale my sami dokážeme seba meniť zvnútra! Sebauvedomenie a sebapoznanie sú pritom kľúčové. Potrebujeme byť viac sami so sebou, využiť ticho a samotu, aby sme nazreli hlbšie do seba… a pochopili… Čo je mojím povolaním? Čo je teraz to podstatné, čo mám robiť? Kde môžem najviac využiť svoj osobný potenciál, svoje dary? Kde začať? Ako vytrvať na ceste, ktorá je náročná, ak je správna?
„Urobiť krásnu sochu je vraj jednoduché. Stačí z kameňa odstrániť všetko nadbytočné. So životom a s naším povolaním je to podobné – nájsť podstatu a zbaviť sa zbytočného. Jednoduché veci sú však vo svojej podstate veľmi zložité…“ (J.Košturiak)
Tri stupne zmeny na ceste k múdrosti:
1. Zmením svet!
2. Zmením aspoň svoje okolie!
3. Zmením seba…
(A svojím príkladom môžem meniť ľudí okolo seba, aj celý svet…)
V ktorej etape zmeny sa nachádzaš?
Ako zmeníš seba?
Existuje len jediný reálny spôsob:
vytrvalosť v maličkostiach…
Sette giorni
(každý deň sa aspoň o kúsok posunúť a vytrvalo rásť)
= starostlivosť a malé výzvy na TELO…
(cvičiť, oddychovať, dobre jesť, dopriať si kvalitný spánok…)
= starostlivosť a malé výzvy na MYSEĽ…
(čítať, písať, počúvať… tvoriť… kvalitne plánovať a pripravovať veci…)
= starostlivosť a malé výzvy na DUCHA…
(modliť sa, čítať duchovnú literatúru, rozjímať nad Písmom, pristupovať k Eucharistii, vyhľadávať ticho… tráviť čas sám v prírode…)
= starostlivosť a malé výzvy na VZŤAHY…
(porozumieť svojim emóciám a mať ich pod kontrolou… byť schopný budovať a rozvíjať zdravé vzťahy… dokázať byť skutočným priateľom…)
„Nepotrebujeme hrať divadlo pred svetom,
skrývať svoje nedostatky
a preberať úlohy, ktoré nám nesedia.
Najlepšie je byť takí, akí sme
– autentickí a pravdiví.“
(J.Košturiak)
„Sloboda… spočíva v hľadaní a nachádzaní pravdy.
Cesta hľadania pravdy
sa začína úprimnou cestou do samého seba.
Tam objavíme výbavu, ktorú sme dostali na cestu,
o ktorej ešte možno ani netušíme.
Pochopenie a prijatie seba,
súlad našich hodnôt, schopností a poslania
je základ šťastného a poctivého života.
Začnime od seba.
Máme na to 24 hodín.“
(J.Košturiak)
Čo považuješ vo svojom živote za dôležité, v čom nachádzaš zmysel?
Čo by si robil/a, keby si nemusel/a chodiť do školy/práce?
Aký život by si chcel/a žiť?
Žiješ teraz život po akom túžiš?
Ak nie, prečo nie…?
„Poznať samého seba je začiatkom všetkej múdrosti.“
(Aristoteles)
„Každé ráno som sa pozeral do zrkadla a pýtal sa:
‘Ak by bol dnešný deň mojím posledným,
robil by som to, čo dnes budem robiť?‘
A keď odpoveď ´nie´ nasledovala príliš často po sebe,
vedel som, že niečo musím zmeniť… “
(S.Jobs)
„Najprv sa musíme stratiť, aby sme sa mohli nájsť.“
(J.Silva)
„Život nie je o hľadaní samého seba.
Je o tvorení samého seba.“
(G.Shaw)
„Všetci sa rodíme ako umelci.
Problém je ostať umelcom, keď vyrastieme…“
(Picasso)
„Život plný chýb je viac hodný uznania
ako život, v ktorom ste nič neurobili.“
(G.Shaw)
„Vždy to vyzerá ako nemožné,
až pokým to niekto nespraví.“
(N.Mandela)
PS:
„Vždy, keď sa na niekoho usmievaš, je to skutok lásky.
Je obdarovaním niekoho iného nádhernou vecou.“
(Matka Tereza)