ÚVOD

Je ťažké si predstaviť napredovanie a rast bez vnútornej sebadisciplíny a bez zmysluplnej cieľavedomej vernosti každodenným maličkostiam. Z malých vecí sa postupne stávajú veľké. Víťazstvo nad sebou, ktorého odmenou je pokoj, radosť i sila, je vytúženou métou mnohých mladých ľudí. Oplatí sa oň usilovať. Vybrané state z diela Joshuu Harrisa „Ani Ň“ chcú byť pomôckou na ceste všetkým, ktorí sa úprimne snažia o väčšiu intimitu s Bohom a o víťazstvo nad všetkým, čo „ťahá dolu“. Spolupráca s milosťou Božou zahŕňa aj naše úsilie a autor nám svojím neoblomným radikalizmom pomáha urobiť naplno všetko to, čo sme povinní priniesť ako vklad do procesu rastu. Nech tieto podnety slúžia na rozšíreniu obzoru a pochopeniu vynaliezavosti pre to, aby sme spoznali, ako sa veci dajú docieliť, a nehľadali skôr výhovorky, že sa to nedá. Veľa optimizmu, chuti a síl nielen pri čítaní, ale aj pri realizácii týchto podnetných myšlienok.

(páter Ján Štefanec, SVD, správca Univerzitného pastoračného centra v Bratislave)

1. Nechápem, prečo nedokážem zvíťaziť nad chtíčom…

Čo je chtíč? Chtíč znamená sexuálne dychtiť po niečom, čo Boh zakázal. Keď prehrávame bitku so zmyselnou žiadostivosťou, býva to často tým, že sa mýlime v troch kľúčových oblastiach. Máme… zlé meradlo pre svätosť, nesprávny zdroj sily k tomu, aby sme sa mohli zmeniť a nesprávny motív pre boj s hriechom. Preto, keď sa chceme vytrhnúť z bludného kruhu neustálych porážok, je kľúčové, aby sme prijali Božie meradlo pre svätosť, Boží zdroj sily pre zmenu a Boží motív pre boj s hriechom. Sexuálna žiadostivosť a nečistota nás lákajú, chytajú nás do osídiel a prenasledujú nás ako lovecké psy, a to i vtedy, keď sme sa tisíci raz zaprisahali, že s nimi skoncujeme. Na názve „Ani ň“ je pekné, že zreteľne poukazuje na niečo, čo môže v tvojom i mojom živote spôsobiť iba Boh. Božie meradlo „ani ň“ ma rýchlo privádza na koniec vlastných schopností a úsilí. Pripomína mi, že Božia latka je o toľko vyššia ako latka, ktorú si pre seba kladiem ja, že iba víťazstvo získané Kristovou smrťou a vzkriesením mi môže dať pravú silu a pravý motív, ktoré sú potrebné k tomu, aby som sa zmenil. Pevná vôľa nezaberá. Jedine moc kríža dokáže zlomiť moc hriechu, ktorý nás drží v začarovanom kruhu. Ani zúfalstvo, ani pýcha na to, ako som sa zmenil, nebude fungovať. Jedine motív milosti, teda viera v nezaslúženú Božiu láskavosť, nás môže viesť k tomu, aby sme hľadali svätosť bez strachu a pocitu hanby.

Niektorí ľudia majú nesprávny dojem, že Boh je proti sexu. Ale On sa vyjadruje celkom zreteľne pre sex! Vymyslel ho. Je to úžasná myšlienka – sex plný vášne bol Boží nápad. Sex neuvádza Boha do rozpakov. Musíme si neustále pripomínať, že našim cieľom je zachrániť sexualitu pred zmyselným chtíčom, aby sme ju mohli prežívať tak, ako to mal Boh v úmysle. Boh chce, aby sme si nad množstvom našich vlastných síl zúfali a neostalo nám nič iného, než sa obrátiť o pomoc k Jeho milosti. V tom je tajomstvo Jeho plánu. Božiu silu nájdeš vo svojej slabosti. Keď už si sám v sebe zúfaš, nájdeš nádej v ňom. A keď odmietneš chtíč, zistíš, že skutočnú slasť ti môže dať jedine Boh.

2. Je to biologická záležitosť alebo hriech?

Boh nám dal túžby preto, aby nás k niečomu tiahli. Naša sexualita a náš pohlavný pud sú navzájom zviazané s našou vnútornou ľudskou túžbou po pokračovaní života na tejto víriacej sa planéte. Pravda je taká, že Ježiš nás neprišiel zachrániť z nášho človečenstva. Vstúpil do nášho človečenstva preto, aby nás vyslobodil z našej hriešnosti. Neprišiel nás vymaniť zo stavu, v ktorom sme sexuálne tvory, ale stal sa jedným z nás, aby nás zachránil od vlády hriechu a chtíču, ktorý ničí našu sexualitu. Preto je dôležité pochopiť, že náš sexuálny pud nie je to isté, čo chtíč. Tak napríklad: Nie je chtíčom cítiť, že nás niekto priťahuje, alebo si všimnúť, že on je pekný alebo
ona pôvabná. Nie je chtíčom cítiť silnú túžbu po sexuálnom styku. Nie je chtíčom očakávať, že budem v manželstve sexuálne žiť a pociťovať nad touto skutočnosťou vzrušenie. Nie je chtíčom, keď sa muž, či žena sexuálne vzruší bez toho, aby sa predtým vedome k tomu rozhodli. Nie je chtíčom prežívať sexuálne pokušenie. Nasledujúce dva prístupy sú však tragické omyly. Na jednej strane môžeš dopadnúť tak, že sa budeš vyhovárať, že hriešne myšlienky a konanie „proste patria k tomu ako som bol stvorený“, čo vôbec nie je pravda. Na druhej strane zasa môžeš skončiť tak, že sa budeš za svoju sexuálnu túžbu hanbiť, čo Boh nemal nikdy v úmysle. Človek, ktorý sa neprimerane hanbí za to, že je sexuálna bytosť so sexuálnymi túžbami, sa v tom všetkom čoskoro utopí a bude sa cítiť bezmocný vzhľadom k tomu, že sa snaží o viac než zvíťaziť nad zmyselných chtíčom – snaží sa prestať byť ľudskou bytosťou! Jedným spôsobom, ako sa zbaviť nesprávneho ostychu, je hovoriť o svojich sexuálnych pocitoch s Bohom. Pozvi Jeho Ducha, aby ti deň za dňom, chvíľu za chvíľou pomáhal podriaďovať svoju sexuálnu túžbu Jeho vôli. Pamätaj na to, že Boh chce iba to, aby sme si pestovali nenávisť ku chtíču. Chce taktiež, aby sme rozvíjali vďačnosť a ocenenie za dar sexuálnej túžby. Veď ju do nás vložil On.

Chtíč je sexuálna túžba mínus úcta a svätosť. Chtíčom, teda vlastne očami, srdcom, predstavivosťou alebo telom dychtivo siahame po tom, o čom Boh povedal „nie“. Až vtedy, keď skutočne rozpoznáme, že zdrojom zmyselných túžob sme my sami, dokážeme na seba vziať zodpovednosť a niečo s tým robiť. Keď sa rozhodneme pre chtíč, aktívne tým odmietame Boha: „Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha.“ (1 Sol 4, 7-8) Keď rozumieme, že samotnou podstatou chtíča je vzoprenie sa Bohu, uvedomíme si závažnosť a nebezpečnú podstatu hriechu. Aj keď chtíč túži po niečom, nestáva sa tento objekt v konečnom dôsledku jeho cieľom, ale je ním samotný akt túžby. Boh trvá na požiadavke „ani ň“, pretože nie je možné poddávať sa žiadostiam chtíča a dúfať, že sa tým utíši. Vždy vzrastie, a tým ťa oberie o schopnosť prežívať pravú – Božiu slasť. Nebojujeme už proti svojej sexualite, ale za ňu. Zachraňujeme ju, aby ju zmyselná žiadosť nezničila.

3. Kde mám nájsť silu sa zmeniť?

Potrebuješ Božiu milosť. A nielen vtedy, keď máš zlý deň. Božiu milosť potrebuješ denne. Zákonníctvo znamená, že uplatňuješ akékoľvek pravidlá – zlé i dobré, dokonca aj Božie zákony – nesprávnym spôsobom. Zákonníctvo sa prejavuje tak, že sa snažíš k tomu, čo Ježiš urobil, keď zomrel a vstal z mŕtvych, niečo pridať. Zákonníctvo je, keď sa snažím o vzťah s Bohom na základe svojich skutkov, nie na základe skutku toho, ktorý nás zastúpil, Ježiša Krista. Nezakladaj prosím svoj boj proti zmyselnej žiadostivosti na zákonníctve. Mnohí ľudia sa domnievajú, že ich zachraňuje to, keď pracujú na tom, aby sa stali svätými, a keď bojujú so žiadostivosťou. Tak to nie je! Postupné posväcovanie je výsledkom toho, že sme boli ospravodlivení. Nič z toho, čo vo svojom úsilí o svätosť podnikneme, naše ospravodlivenie nevylepší. Nepochybuj o svojom odpustení. Keď sa cítiš odsúdený a oddelený od Boha, rastie pravdepodobnosť, že sa obrátiš k zmyselnej žiadostivosti, aby si dosiahol útechu. Boh určite nechce, aby si tak konal. Nenechaj sa ničím odviesť od skalopevnej skutočnosti, že keď ti Boh odpustí, je ti naozaj odpustené. Evanjelium nás oslobodzuje, aby sme konali to, k čomu sme boli pôvodne stvorení – aby sme sa radovali v Bohu a celým svojim životom ho oslavovali. Bez Božieho ducha sa náš život vyznačuje nevypočítateľným nutkaním. Jeden deň sa zaviažeme dodržiavať zmluvu plnú prísnych pravidiel a ďalší deň sa horúčkovito napchávame hriechom. Snažiť sa žiť kresťanským životom a nechať sa pritom viesť našou padlou ľudskou prirodzenosťou je beznádejné. Obvykle sa to skladá z toho, že jednu chvíľu podnikáme márny pokus z vlastnej sily poslúchnuť Boha a v nasledujúcom okamihu to úplne vzdáme a uháňame za hriechom. Boh nás zachraňuje pre život v láske, radosti, pokoji, trpezlivosti, dobrote a sebaovládaní. Bezpečná cesta milosti a kresťanskej slobody sa uberá medzi zradnými hlbinami zákonníctva na jednej strane a holdovaním hriechu na druhej strane. Podobne je možné zneužiť i tento text. Niekto by mohol používať praktické príklady a rady, ktoré obsahuje k tomu, aby usmrcoval hriech zákonníckym spôsobom. Niekto iný by zasa mohol využiť jeho dôraz na milosť a odpustenie ako výhovorky pre to, aby sa oddával hriechu.

4. Kde mám najväčšie slabiny? Čo mám robiť?

Mnoho ľudí si dokáže priznať, že zmyselná žiadostivosť je v ich živote zásadným hriechom a vravia, že sa chcú zmeniť, no nikdy si nedali tú námahu popremýšľať nad tým, ako sa u nich pokušenie rozvíja. Nemôže existovať žiadny univerzálny prístup pre boj proti chtíču už len preto, že by bolo chybou porovnávať sa s druhými a tak hodnotiť ako si na tom v tejto oblasti. Keď u človeka prepukne hriech vo väčšej miere, je obvykle vyvolaný menšími hriechmi, proti ktorým nebol dostatočne ostražitý. Týkajú sa toho, čo budem sledovať v televízii, čo budem čítať alebo počúvať, na čom dovolím očiam spočinúť a o čom svojej mysli dovolím, aby premýšľala. Nesmiem chtíč vo svojom srdci rozmaznávať, ani mu chystať čo i len malé občerstvenie, aby sa posilnil. Obliehaj a vyhladuj svoje hriechy tak, že im budeš odopierať potravu a palivo, ktoré ich posilňuje a živí. Konkrétne rady – multimédiá: Pred spaním medituj nad Písmom, pomôže ti to zamerať myšlienky na duchovné
veci a zníži sa tým pravdepodobnosť, že sa budeš zaoberať hriešnymi predstavami (akéhokoľvek druhu). V slabých chvíľach sa modli a počúvaj hudbu chvál. Obmedz dobu svojho pobytu na konkrétnych miestach pokušenia (napr. kúpalisko, diskotéky, centrum mesta – bulvár a i.) alebo tam úplne prestaň chodiť. A keď už do takéhoto prostredia musíš zavítať, rozhodne tam nechoď bez modlitieb. Je dôležité pozerať sa na televíziu „s prstom na tlačidle ovládača“ a byť s presnosťou na stotinu sekundy pripravený zmeniť kanál, zlikvidovať reklamu, alebo to proste vypnúť. Veľké množstvo dnešnej hudby, bez ohľadu na žáner, oslavuje chtíč. Nedopusť, aby si si počúvanie hudby, ktorá líči hriech ako dobrý, ospravedlňoval skvelým rytmom alebo chytľavou melódiou. Nepripájaj sa na internet sám neskoro v noci alebo kedykoľvek, keď sa cítiš slabý. Pomôckou tvojej kontroly môže byť aj softvér, ktorý automaticky posiela emailom zoznam navštívených stránok človekovi, ktorému sa zdôveruješ. Človek by nemal dovoliť, aby si začal krásu definovať sám. Vyzývavo oblečení muži a ženy búdu okolo nás vždy, preto sa musíme rozhodnúť, že svojimi očami budeme ctiť Boha a nie si niekoho zmyselne prehliadať. Preto môžeš odvrátiť pohľad, nemusíš sa tam pozerať druhý krát a nemusíš sa na niekom pásť pohľadom. Pripomínaj si, že tvoje oči aktívne poslúchajú tvoje srdce, nemajú vlastnú vôľu!

Plán pre boj proti chtíču: 1. Zapíš si svoje tri  najsilnejšie spúšťače. Ako sa im môžeš vyhnúť? 2. V ktorej časti dňa alebo týždňa ťa zmyselná žiadostivosť láka najviac? Ako sa môžeš na takéto chvíle pripraviť? 3. Na ktorých miestach si v najväčšom pokušení? Ako by sa dala obmedziť doba pobytu na týchto miestach? 4. V ktorých piatich malých bitkách by si mal bojovať vernejšie? Podrobne popíš, aké to je, keď v nich bojuješ a aké je, keď v nich víťazíš. Informácie budeš musieť neustále aktualizovať. Spôsoby boja proti chtíču sa budú meniť. Môže nastať obdobie, keď sa z niečoho, čo ťa predtým nikdy nezvádzalo, môže stať vážny problém. Buď na takúto možnosť pripravený a rýchlo reaguj. Musíš byť ochotný konkrétne začať a rázne jednať …, zatočiť, … vyhodiť… Kvôli svätosti buď radikálny! Je pravda, že sa nemôžeme vysporiadať so všetkým naraz, preto si vyber jednu oblasť a začni na nej pracovať. Potom sa snaž byť vo zvolenej oblasti dôsledný, ber to vážne. Modli sa za to. Utekaj pred pokušením. Ako ti Boh bude v tvojej oblasti dávať milosť ku zmene, budeš môcť prejsť k niečomu inému. Rob vždy jeden krok. Boh sa raduje aj z toho najmenšieho aktu poslušnosti. Rovnako tak, ako sa sčítavajú kompromisy s hriechom, rastie aj to, čo s vernosťou investuješ do svätosti.

5. Čím sa líšime a ako si môžeme vzájomne pomáhať?

„Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On nedovolí, aby ste boli skúšaní nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť vytrvať.“ (1 Kor 10,13) Pravda je taká, že mužský chtíč je zjavnejší, nemusí však byť nutne hriešnejší. Chlapci sú spravidla viacej zameraní vizuálne, výsledkom čoho je, že ich žiadostivosť je viditeľnejšia. A keďže Boh stvoril mužov tak, aby boli iniciatívni a uchádzali sa o ženy, ich prejavy zmyselnej žiadostivosti bývajú často agresívnejšie a krikľavejšie. Nikto z nás by si nemal pripadať v bezpečí iba preto, že jeho prejavy chtíča sú po kultúrnej stránke prijateľné alebo civilizované. Ide o to, že akýkoľvek chtíč je zlý. Keby v nás nepracovala Božia milosť a nepremieňala nás, všetci by sme boli zvieratami. Bez ohľadu na to, kto ako sa chtíč prejavuje, je táto žiadostivosť motivovaná hriešnou túžbou po zakázaných veciach. Chtíč je vždy založený na rovnakej lži – že nájdeme uspokojenie mimo Boha.

Rozdiely medzi mužmi a ženami: Mužská sexuálna túžba je často telesnejšia, zatiaľ čo ženská túžba je častejšie zakorenená v emocionálnych túžbach. Muž je obvykle nastavený do pozície sexuálneho iniciátora a je podnecovaný vizuálne; žena je väčšinou nastavená tak, že reaguje na sexuálne podnety a dotyk ju povzbudzuje. Muž je stvorený pre dobývanie, čo samé ho aj podnecuje. Žena je stvorená tak, že
chce byť dobývaná a to ju aj podnecuje. Boh stvoril muža zameraného vizuálne, a tak sú ženy krásne. Stvoril ho ako iniciátora, preto
ženy teší, keď sa o ne muži uchádzajú. Naopak, Boh vkladá od útleho veku do srdca dievčaťa túžbu, aby sa páčila. To všetko je súčasťou Božieho nádherného zámeru. Zmyselná žiadostivosť pravú mužskosť a ženskosť škodlivo zakaľuje a pokrivuje. Vďaka nej dobrá mužova túžba v úsilí o ženu vypadá ako číry „lov“ a „zneužívanie“ a dobrá túžba ženy byť krásnou sa zredukuje na „zvádzanie“ a „manipuláciu“. Mužov zvádza slasť, ktorú chtíč ponúka, kým ženy zvádza moc, ktorú sľubuje. V jadre mužovho pokušenia oddať sa zmyselnej žiadostivosti je často túžba po zmyslovom a telesnom pôžitku. Rozhodujúcim faktorom žiadostivosti u muža je, že mu bude príjemná. Zmyselná žiadostivosť vedie muža k tomu, aby oddelil telo ženy od jej duše, mysle, od nej ako osoby a použil ho k svojmu sebeckému potešeniu. Pornografia podčiarkuje lož, že ženy sú sexuálne hračky určené pre mužovo potešenie, že ženy nechcú, aby ich muži milovali a s láskou sa o ne starali, ale aby ich využívali. Niektorí muži radšej masturbujú nad pornografiou, akoby nadviazali skutočný vzťah so ženou, pretože im to umožňuje žiť v predstavách, že najdôležitejšie je ich vlastné fyzické potešenie. Zmyselná žiadostivosť ponúka mužom potešenie zo sexu bez toho, aby museli tvrdo pracovať na dôvernom vzťahu so ženou. Ženám poskytuje moc získať, čo chcú dosiahnuť, pokiaľ svoju sexualitu použijú k tomu, aby muža zviedli. Ženy vedia, že keď sa určitým spôsobom obliekajú a správajú, dokážu muža prinútiť, aby vykonal, čo chcú.

Odporúča sa, aby spolu muž a žena, pokiaľ nie sú zasnúbení alebo manželia, o chtíči nehovorili. Naše srdce nás „klame“, a keď o tom hovoríme s osobou opačného pohlavia, často to môže viesť k pokušeniu. Slobodní muži môžu pomáhať svojim slobodným sestrám, keď sú im aktívne bratmi. Pomáhať im strážiť ich čistotu neznamená vyhýbať sa im, ale starať sa o ne a prehlbovať skutočné priateľstvá. Nájdi si čas a modli sa, aby im Boh pomohol milovať svätosť a vyhýbať sa prevrátenému pohľadu na ženskosť, ktorý im svet neustále ponúka. Modli sa, aby im Boh pomáhal rozvíjať čnosť, nie zvodnosť. Tvoje modlitby a priateľstvo dosiahnuť viac, ako si dokážeš predstaviť. Je smutné, keď i mnohé dvojice zistili, že chtíč neskončí ani vtedy, keď „vyskúšajú všetko“. Pri chtíči nič také ako „všetko“ nefunguje. Veď chtíču v konečnom dôsledku nejde o sex. Túži po zakázanom, a keď vyhovieš jeho najnovšej požiadavke, je ochotný ťa sťahovať stále hlbšie do zvrátenosti. Ak ho sýtiš, porastie. Bude chcieť viac. Nedopúšťaj sa pred manželstvom kompromisov! Sexuálne uvoľnenie nie je liekom na chtíč! Zmyselná žiadostivosť sa snaží použiť to, o čom vieme, že je slabou stránkou opačného pohlavia, k tomu, aby sme druhým manipulovali. Je ale úžasné, že ako bratia a sestry v Kristovi môžeme použiť rovnaké informácie k tomu, aby sme si vzájomne pomáhali usilovať sa o svätosť. Nesnažme sa jeden od druhého niečo získať. Sme povolaný k tomu, aby sme dávali, aby sme milovali, a aby sme sa o seba navzájom starali. Nie je to iba povinnosť, ale taktiež úžasná výsadu a máme sa dokonca jeden za druhého obetovať a hoci aj život za seba položiť. O to v skutočnosti láske ide. Vieš si predstaviť akú prinesieme Bohu slávu, keď sa prestaneme navzájom zvádzať a zneužívať a začneme druhých chrániť?

6. Ako sa mám vysporiadať s masturbáciou?

Je chybou spraviť z aktu masturbácie meradlo nášho vzťahu s Bohom, či hlavný „barometer“ nášho duchovného života. Keď závažnosť tohto činu príliš nafúkneme, stane sa, že buď prehliadneme mnoho dôkazov o tom, že v nás Boh koná svoje dielo, alebo prestaneme vnímať závažnejšie prejavy iných hriechov, ktorými Boh chce, aby sme sa zaoberali. Boh sa vášnivo zaujíma o to, aby naše srdce celé patrilo Jemu. (porov. Dt 6,5) Masturbácia nie je odpudivý zlozvyk, ktorý ľudí znečisťuje. Len odhaľuje špinu, ktorá už v našom srdci je. Poukazuje na to, že živíme nesprávne túžby. Preto sú problémy so zmyselnými skutkami príznaky hlbších problémov, ktoré máme v srdci. Aj keď žiadna prirodzená funkcia nášho tela nie je pôvodom hriešna, musíme si byť vedomí toho, že prirodzené túžby sa môžu ľahko obrátiť na hriešnu žiadostivosť. Existujú kresťania, ktorí tvrdia, že môžu masturbovať bez chtíča. Vravia, že pri tom nemyslia na sex a robia to čisto pre uvoľnenie. Nie je nám dané súdiť srdcia týchto ľudí. Keď poviem, že silne o tom, pochybujem, môžem to povedať iba z vlastnej skúsenosti.
Masturbácia sa zakladá na egocentrickom pohľade na sex. Je to prirodzená tendencia hriechu. Izoluje ťa od ostatných a pri rozkoši sa zameriava na seba samotného. Preto musíš prijať nesebecký postoj k sexu, ktorý má vo svojom strede Boha. On stvoril našu sexualitu a
je jediný, kto má autoritu určovať, ako by sa mal sex prejavovať. Sex je pre Neho. Všetko, čo ako sexuálne tvory konáme, by malo byť prejavom našej úcty a lásky k Nemu a našou bázňou pred Ním. „Manželstvo nech majú všetci v úcte …“ (Hebr 13,4) Mať niečo v úcte znamená, mať o tom vysokú mienku, vážiť si to. Boh nám hovorí, že predtým, ako môžeme správne vidieť sex, musíme brať vážne manželstvo. Manželstvo je prepojenie muža a ženy na každej úrovni – nielen sexuálne, ale taktiež citovo, duchovne a vo všetkých ostatných ohľadoch. Keď sa pokúšame prežívať sex oddelene od tohto zväzku, znevažujeme a zneucťujeme manželstvo. Pokiaľ si doprajem sex sám so sebou, nemusím sám seba investovať do druhého človeka. Ľudia, ktorí sú „závislí“ na pornografii, nie sú ani tak závislí na odporných materiáloch ako na sústredenie sa na seba samého. Sú oddaní službe sebe samým. Keď Boh vraví niečomu nie, je to preto, že vraví áno niečomu lepšiemu. Boh chce, aby sme žili v radosti a slobode! So žiadnym hriechom nemôžeš úspešne bojovať, keď nemáš na pamäti Božiu milosť. Rovnako maj na pamäti, že slávnostné sľuby na Boha veľký dojem nespravia. (viď Kaz 5,1-6) Chce, aby si bol na Ňom s pokorou závislý a čerpal silu od Neho. Prestaň sa pozerať (a siahať) na seba a usiluj sa o nesebeckosť, obetavosť, zodpovednosť a lásku, ktoré oslavujú
Boha.

7. Ako sa vyrovnať s pokušením z médií?

Vo chvíli, keď dôjde na voľbu zábavy nám robí väčšiu starosť to, čo by si o nás mohli pomyslieť druhí, ako to, čo si o nás myslí Boh. Pri filme sa držím stratégie, že dám na odporúčanie iného kresťana, a než si film pustím, ešte si overím jeho obsah na internete. Nezdravá mediálna „výživa“ totiž sýti tvoj chtíč a negatívne ovplyvňuje tvoj duchovný život. Dnešné médiá, zvlášť televízia, sa nám snažia určovať realitu. Chcú nám nahovoriť, aký máme mať názor na sex, manželstvo, svoje túžby a hriech. Vytvoria napríklad pôsobivý príbeh, prostredníctvom ktorého nám potom hriešny čin cudzoložstva pripadá sympatický. Televízia a film v nás roznecujú pocity a emócie, ktoré obchádzajú našu myseľ a mieria priamo k nášmu citovému rozpoloženiu. Médiá majú neuveriteľnú moc – dokážu vylíčiť zlo ako niečo dobré alebo zábavné bez toho, aby poskytli čo len jeden poriadny argument! Je dôležité hodnotiť celkový dopad svojho televízneho „stravovania“. Zlé veci, ktoré „občas
zhliadneme“ sa nám môžu zdať ako hŕstka navzájom spolu nesúvisiacich incidentov, ktoré predsa nášmu duchovnému zdraviu toľko neuškodia. Tie incidenty ale spolu súvisia. Všetky tie polovičné dávky jedu sa sčítajú a kolujú nám v krvi. Mali by sme si tiež uvedomiť, či ten
neutíchajúci príval zdanlivo neškodnej zábavy hriech nebagatelizuje. Pokiaľ chceme výberom zábavy ctiť Boha, musíme byť ochotní starostlivo zvažovať ako to, na čo sa dívame, ovplyvňuje našu lásku k Bohu. Musíme byť ochotní sa zapodievať určovaním správnej miery a často odmietnuť sledovať niečo, čo ostatní považujú za prijateľné. Nezáleží na tom, v akej kategórii sa niečo nachádza, nakoľko je to populárne alebo ako zdanlivo nevinne to pôsobí. Pokiaľ ti to zatvrdzuje srdce voči Bohu, zatemňuje tvoje vedomie odpornosti hriechu a svätosti Boha, ak to uberá na sile tvojmu duchovnému hladu, potom je to hriech. Je jedno, že máš v obľube určitý druh „kalórií“. Akonáhle ti tie kalórie vniknú do tela, budú mať na teba vplyv! Pokiaľ naša rozlišovacia schopnosť nevedie k priamemu činu – vyhnúť sa alebo zostať pri určitej veci – je to nanič. Bez ohľadu na to, akou skvelou réžiou alebo hereckými výkonmi sa môže film pochváliť alebo aké pravdivé poučenie príbeh poskytuje, pokiaľ niečo robí reklamu zlu alebo používa metódy zla, tak by sa mal skutočne rozlišujúci kresťan tomu vyhnúť! Je tragédia, keď záhaľčivo vysedávam pri filme a televíznych programoch a sledujem práve ten hriech, pre ktorý Kristus musel zomrieť, a ktorému sa ľudia smejú, dokonca ho oslavujú. Aj keby si bol jediným človekom na svete, ktorý neuvidí najnovší trhák tohto leta, nič sa ti kvôli tomu nestane. Jediná vec, na ktorej skutočne záleží je, aby sme putovali s Bohom a spôsobovali mu radosť.

8. Prečo je zdôverovanie sa také dôležité?

Náš nepriateľ útočí na ľudí, ktorí sa izolovali od iných kresťanov. Samotári sú ľahkými obeťami. Nie je nič dôležitejšie, ako byť spojený s miestnou cirkvou – spoločenstvom veriacich – a môcť sa niekomu zdôverovať. Pokiaľ chceš zažiť dlhodobé víťazstvo nad zmyselnou žiadostivosťou, musíš sa zomknúť s ostatnými veriacimi. V boji proti chtíču platí, že osamelý bojovník skončí ako mŕtvy bojovník. Kresťanský život je niečo, čo žijeme spoločne. Keď sme uprostred pokušenia, potrebujeme, aby sa za nás ostatní modlili. Potrebujeme priateľov, ktorí s nami vytrvajú, až budeme mať chuť to vzdať. Potrebujeme priateľov, ktorí nám budú namietať, a dokonca nás i pokarhajú, keď budeme podliehať hriechu. Ak nepatríš do žiadneho spoločenstva, daj si to ako úlohu číslo jeden, aj keď trebárs študuješ mimo domova. Popros Boha o to, aby ti pomohol nájsť silné spoločenstvo, ktoré vyučuje (a žije) sv. Písmo, a kde môžeš budovať vzťahy, slúžiť a prijímať výzvu k rastu. Sám sa ponúkni pre nejakú službu, snaž sa budovať opravdivé vzťahy. Nečakaj, kým za tebou prídu druhí. Sprav prvý krok. Všetci potrebujeme jedného alebo viacerých blízkych priateľov, ktorých môžeme zapojiť do svojho boja proti chtíču. Popros Boha, aby ti dal zbožného muža (ženu), ktorý berie Jeho slovo vážne. Nájdi si niekoho, s kým ti, čo sa hriechu týka, nebude veľmi príjemne, napríklad aj rodičov, ktorých ti Boh dal, aby ťa chránili a duchovne sa o teba starali. Je taktiež dôležité, aby osoba, ktorej sa zdôveruješ nebola príslušníkom opačného pohlavia, a aby tvoje zdôverovanie sa malo nejakú štruktúru a bolo dôsledné. Keď sa totižto ľudia oddelia od
spoločenstva a možnosti sa niekomu zdôverovať, začnú byť voči pokušeniu jedine zraniteľnejší. „…Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5,5) V oblasti sexuálnej žiadostivosti je dôležité byť veľmi konkrétny. Pokiaľ pred ľuďmi, ktorým sa zdôverujem, zatajím podrobnosti, môj hriech mi nepripadá taký závažný a moji priatelia mi takto nemôžu príliš pomôcť. Povedz svojej skupine (dôverníkovi), na čo sa ťa majú (má) pri budúcom stretnutí konkrétne pýtať. Pokánie znamená zmenu v srdci a rozhodnutie odvrátiť sa od hriechu. Prejaví sa časom a znamená rozhodovanie umŕtvovať hriech. Pritom nepotrebujeme, aby nás niekto ohľadom nášho hriechu utešoval. My ho potrebujeme zabiť! Keď budeme mať na pamäti, že Boh nám náš hriech kvôli Ježišovi Kristovi odpustil, budeme môcť dospieť k rozhodnutiu ďalej bojovať s hriechom. Znamená to, že sa budeme vzájomne povzbudzovať vo svetle úžasnej skutočnosti, že Ježiš zomrel práve za tie hriechy, s ktorými sa stretávame. Každé stretnutie zakonči modlitbou, ktorá bude obsahovať vďakyvzdanie za to, čo pre nás Ježiš urobil.

9. Ako mi môže pravda pomôcť zvíťaziť nad lžou?

Sv. Písmo je silná zbraň, ktorá môže úspešne odraziť chtíč. Sv. Písmo preniká zmätkom a zahmlenými polopravdami, ktorým náš hriech dáva vznikať. Odhaľuje naše nesprávne túžby. Karhá našu apatiu. Napravuje naše sebecké ľudské myslenie. Ukazuje pravú tvár podvodného hriechu. Keď máme sto chutí zabúdať na Božiu dobrotu a vernosť, obracia k nim našu pozornosť. Cvičí nás v spravodlivosti. Božími pravdivými sľubmi odpovedá útokom na falošné sľuby chtíča. S chtíčom sa nemôžem dohadovať alebo sa s ním prieť pomocou vlastných názorov. Nemôžem si zapchať uši a dúfať, že to jeho lži umlčí. A rozhodne nedokážem dlho odolávať, keď jediné, čo viem namietnuť, je „to nesmiem robiť“. Potrebujem väčšiu autoritu, než je moja. Potrebujem samotné Božie slová. Proti chtíču nefunguje boj muža proti mužovi,
potrebujeme meč Ducha. Zmyselná žiadostivosť môže na teba zaútočiť v akejkoľvek chvíli alebo na ktoromkoľvek mieste, preto by si mal byť pripravený jej kedykoľvek čeliť sv. Písmom. Nauč sa naspamäť verše (zo sv. Písma) súvisiace s týmto bojom (napr. v 9. kap. tejto
knihy). Kľúčom ku svätosti je uspokojenie v Bohu – viera, že On je hodný väčšej túžby než čokoľvek, čo môže tento svet ponúknuť. Nech už je predmet môjho chtíča akýkoľvek, nahovárať si napríklad, že mi bude nepríjemný, nezaberie. Nepopieram teda, že zmyselná žiadostivosť ponúka potešenie, ale na druhej strane môžem jasať nad sľubom v žalme 16,11: „Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.“ Pôvodca všetkého dobrého potešenia má pre teba i pre mňa pripravené večné potešenia, ktoré si nedokážeme ani predstaviť, ani vytušiť. Všetky radostné zážitky, ktoré sme doposiaľ v živote poznali sú len nezreteľnými ozvenami toho, čo má Boh pre nás v budúcnosti pripravené.

10. Ako môžem zasievať pre Ducha?

„Čo človek zaseje, to bude aj žať.“ (Gal 6,7) V našom duchovnom živote platí rovnaká duchovná zásada. To, čo dnes vidíš vo svojom
duchovnom živote, je priamym výsledkom toho, čo si v uplynulých obdobiach vložil do pôdy svojho života. Vieš prečo niektorí kresťania postupujú vo svojom putovaní s Bohom veľkými krokmi, zatiaľ čo iní stoja na mieste? Nepýtal si sa niekedy seba, či sa niektorí ľudia náhodou nerodia s génom zbožnosti? Žiadny taký gén samozrejme neexistuje. Rozdiel medzi človekom, ktorý rastie vo svätosti a človekom, ktorý v nej nerastie, nie je záležitosťou osobnosti, výchovy alebo talentu. Rozdiel je v tom, čo každý z nich zasadil do pôdy svojho srdca a duše. Svätosť teda nie je nejaký mystický duchovný stav, ktorý môže dosiahnuť len niekoľko vyvolených. Je to niečo viac ako emócia, rozhodnutie alebo udalosť. Svätosť je žatva. Semienka môžeme zasievať do dvoch polí: „Duch a život“ a „telo“. V ktorýkoľvek deň
alebo chvíľu môžeme prejsť z jedného poľa na to druhé a zasievať… Naše hriešne myšlienky a skutky sú v skutočnosti semienka, ktoré zapadnú do pôdy nášho tela. Akonáhle tam raz spadnú, nikam sa nevytratia. Zakorenia sa, vyrastú a nakoniec je z nich veľká žatva v podobe duchovnej smrti. My však chceme prestať zasievať semená pre telo. Chceme zasievať semená na poli spravodlivosti. V raste vo svätosti nejde o to, čomu všetkému sa máme vyhnúť. Ide o to, aké úžasné veci miesto toho môžeme a máme vykonať. Nemôžeme odčiniť svoje rozhodnutia z minulosti, ani nemôžeme uniknúť ich následkom, ale začínajúc dneškom – začínajúc týmto okamihom – sa môžeme rozhodnúť, že budeme
zasievať tak, aby sme potešili Ducha Svätého. Každá voľba, každá myšlienka, každý rozhovor, každý skutok vykonaný k Božej oslave povedie k žatve večného života. „Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život.“ (Gal 6,8) Pre Ducha zasievame vtedy, keď… si spravíme čas na to, aby sme denne čítali a študovali Písmo, keď sa schádzame vo svojej miestnej cirkvi so spoluveriacimi, uctievame s nimi Boha a necháme sa poučovať z Božieho slova, keď slúžime v miestnej cirkvi, keď hľadáme Boha v modlitbe, keď sa s kresťanským priateľom rozprávame o Božom charaktere a Jeho vernosti, keď sa učíme naspamäť texty z Božieho slova a premýšľame nad Božími zasľúbeniami, keď čítame kresťanskú knihu, ktorá nás povzbudzuje k tomu, aby sme Boha viac milovali, keď počúvame kresťanské piesne, ktoré posilňujú našu vieru.

Chceš rásť vo svätosti? Chceš zažiť, ako moc chtíča v tvojom živote slabne? Potom postav chvíle strávené každý deň s Bohom na prvé miesto vo svojom živote. Čítaj sv. Písmo so zápalom ducha! Buď vytrvalý v modlitbe. Najväčšou výsadou je, že môžeš nadväzovať vzťah so Stvoriteľom vesmíru, že s Ním komunikuješ, a že Ho poznávaš. Pretože Ježiš zomrel za tvoje hriechy, môžeš k Bohu prichádzať. On ťa v skutočnosti pozýva, aby si sa k nemu modlil, poznával ho a uctieval. Neexistuje nič úžasnejšieho. A v našom boji proti chtíču nie je nič dôležitejšieho. Ako môžeme očakávať, že budeme mať silu odolávať pokušeniu a odvracať sa od lží zmyselnej žiadostivosti, keď nečerpáme silu z Božej prítomnosti a naše srdce sa neoživuje Jeho Duchom zo skúmania Jeho slova? Prostredníctvom osobných chvíľ s Bohom zasievaj každý deň pre Ducha. Pestuj s Ním dôvernú blízkosť. 1) Rozhodni sa, že to pre teba bude každý deň záležitosť číslo jeden. 2) Naplánuj si, čo budeš počas chvíľ s Bohom robiť. Keby záležalo len na tebe, neprečítal by si celú túto knihu (resp. toto resumé). To, že si sa dostal až sem, je dôkazom toho, že v tvojom živote pôsobí Boží Duch. Keď budeš zasievať pre potešenie Ducha, úroda spravodlivosti začne skoro rásť. Nebude to zrejme cez noc a občas ti bude pripadať, že sa vôbec nemeníš. Ale budeš sa meniť. Nezabudni na to, že tvoja nádej na zmenu sa opiera o Božiu milosť. Pretože Ježiš za tvoje hriechy zomrel na kríži, môžeš stáť pred Bohom ospravodlivený a vedieť, že On ťa deň za dňom povedie ku svätosti. Môžeš napnúť sily smerom k Božej požiadavke „ani ň“ sexuálnej nemorálnosti s neochvejnou dôverou, že skrze vieru v Krista stojíš pred Bohom a nie je na tebe ani kvapka viny. Pamätaj, že ťa Boh nevolá k obeti pre obeť samotnú. Volá ťa skrze ňu. Na druhej strane
obeti čaká nevýslovná krása a neopísateľná radosť. Nie je to ľahké, ale stojí to za to. A tak vitaj vo vytrvalostnom boji. Vitaj v tajomstve toho, ako zomrieť sám sebe a nájsť skutočný život. Vitaj v radosti a slobode, ktorú dáva svätosť.

(Článok je prebratý z UPC v Bratislave)

(„Joshua Harris – Ani Ň“  = výber a preklad z knihy: Not Even A Hint /Sex is not the Problem – Lust Is)