Chcem ti predstaviť pár myšlienok a úvah, ktoré sa týkajú životného postoja sv. Františka Saleského, ktorého nazývali svätcom láskavosti. Určite nezaškodí, ak si osvojíš nejaké jeho finty a pouvažuješ, či sa aj tvoj prístup k druhým nedá zmeniť k lepšiemu…
Módny oblek pre svätosť
Svätý František Saleský zhotovil pre svätosť módny oblek, oblek zdvorilosti a spoločenskej vychovanosti. Predstavil ju spôsobmi, gestami, slovami a tónom hlasu, ktoré vzbudzovali sympatiu. Tu je logika jeho postupu, ktorým sprístupnil a spríjemnil nábožný život pre všetkých ľudí:
„Keby som rozdal chudobným všetky svoje majetky, keby som vydal svoje telo na spálenie, a nemal by som lásky, nič by mi to neosožilo.“ (1Kor 13,3)
„Boh je láska. Kto zotrváva v láske, zotrváva v Bohu, a Boh prebýva v ňom.“ (1Jn 4,16)
Svätý František z toho uzatvára:
„Ak svätosť je dôverným postojom voči Bohu, táto dôvera žije a rastie iba z lásky. Tu teda hrá prím nie prísnosť, ale činorodá láska. Ja tiež by som mohol podstúpiť mučenícku smrť, ale ak by moje gestá neoživovala láska, boli by prázdne a červivé.“
Mierou a či meradlom svätosti nie je umŕtvovanie, ale láska. Kresťan sa natoľko posväcuje, nakoľko miluje, a čím viac miluje, tým ľahšie nesie kríž, ktorý ho posväcuje.
Ako sa prejaví láska k Bohu? Ak Boh Otec má na zemi svoje deti, najlepším spôsobom preukázať mu synovskú lásku je milovať jeho synov, s ktorými spolužijeme a spolucestujeme za spoločným a večným dobrom.
Láska má svoju štartovaciu a pristávaciu plochu: štartovacou plochou je milovať blížneho ako seba samého; a pristávacou plochou je milovať svojich spolucestujúcich, ako ich miloval Ježiš.
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily… Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ (Mk 12,30)
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Jn 13,34)
Ak môj brat má povinnosť ma milovať, ja mu môžem prejaviť svoju lásku iba tak, že mu uľahčím túto povinnosť. Pousilujem sa byť hodný milovania. Ja sa posväcujem podľa toho, ako sa z lásky k Bohu pričiňujem byť hodným lásky. Láska teda navonok prekvitá v zdvorilosti.
Aby sme sa iným páčili, aby sme boli obľúbení, treba nám zachovávať príjemným spôsobom pravidlá slušnosti. Svätosť má telo a dušu: telom je dobrá výchova a dušou je láska. Zdvorilosť bez lásky môže prinajlepšom vytvoriť gavaliera a láska bez zdvorilosti – nevľúdneho kresťana. Len zdvorilosť oživovaná láskou môže zrodiť svätca zrelej a teda príjemnej ľudskosti. Zrelá svätosť má príjemnú chuť, chuť kresťanskú a chuť domácku, ktorá pôsobí pôžitok.
„Pestujte nábožnosť nakoľko len môžete, ale dbajte, aby vaša nábožnosť bola príťažlivá.“
„Najtvrdším, ale aj najzáslužnejším kajúcim pásom bude váš vždy pohotový a radostný úsmev.“
„Rozvíjaj všetky dary, ktorými ťa Boh tak štedro vybavil do života. Pestuj svoje telo fyzickými cvičeniami, len aby tvoje telo bolo pevné, harmonické a predovšetkým poslušné duchu. Obohacuj svoju myseľ vedou, napĺňaj svoje srdce múdrosťou, aby tvoja obec bola útulná a tvoja spoločnosť milá.“
Svätosť uprostred sveta bola pre sv. Františka Saleského ideálom, ktorý hlásal s ozajstným umením a ponúkal s milou zdvorilosťou, a jasnými, priam hmatateľnými dôvodmi dokazoval, že nábožný život kresťana vo svete v ničom nezaostáva za nábožným životom kresťana v kláštore.
„Zdravá duša vie objaviť zdroje sladkej nábožnosti aj uprostred horkosti tohto sveta.“
Vštepoval do myslí presvedčenie, že svätosť závisí od poníženého a verného plnenia stavovských povinností.
„Všetky cesty sú dobré pre tých, ktorých Boh drží za ruku. Nenájdeme lepšie ruky, ktorým by sme sa mohli zveriť. Boh prispôsobí svoje kroky k našim, ako to robí dobrý otec so svojimi deťmi.“
Na prvom mieste láska
Láska to je duchovný oheň, a keď sa ten pekne rozhorí, zmení sa na nábožnosť. Pravá nábožnosť má byť príjemná.
„Nábožnosť je určitá duchovná zručnosť a pohotovosť, pomocou ktorých nás láska pohýna rýchlo, dôkladne a radostne vykonať, čo od nás Boh žiada.“
Ale pozor:
„Tak veľmi túžime sa stať anjelmi, že zabúdame stať sa najprv poriadnymi ľuďmi…“
Pravá nábožnosť sa nesnaží vyhladiť ľudské inštinkty, lebo aj ony pochádzajú od Boha. Náklonnosti netreba znemožňovať, ale usmerniť a vkanalizovať do čností. Nábožnosť a náboženskosť, ak je autentická, je konštruktívna, zošľachťuje človeka a zdokonaľuje svet, ktorý napĺňa pôvabnou melódiou.
„Bohu sa veru nepáčime pre veľkosť našich skutkov, ale pre lásku, s ktorou ich konáme.“
Jednotkou miery je tu vždy to isté: láska.
Celý život sv. Františka Saleského môžeme vyjadriť ako vzbĺknutie jedinej vášne: milovať Pána Boha a viesť aj iných, aby ho milovali.
V duchovnom živote pochádza životný princíp výlučne z lásky a všetko ostatné je druhoradé, lebo nepresahuje sféru pomôcky. Nech žijú školy asketiky s ich praktikami a dobrými pokynmi, len nech ostanú na stupni druhoradých príčin. Nech doprajú slobodu láske, aby sa rozhodovala podľa potreby. Láska neznesie nijaké putá, je slobodná. Plamene lásky šľahajú voľne, bez prvotného obmedzenia. Ale nakoniec sa spoja s plameňmi lásky milovaného, ktorý je v našom prípade Boh.
„Netreba milovať pod tlakom obavy, ale sa treba obávať pod tlakom lásky. Na galeji lásky k Bohu nie sú otroci, ale všetci vesliari sú dobrovoľníci.“
„Miluj a rob čo chceš.“ (sv. Augustín)
Láska k Bohu podnecuje lásku k blížnemu a láska k blížnemu svedčí o našej láske k Bohu.
„Ja spievam iba pieseň lásky; inakšiu pieseň nepoznám.“
Láska je východiskom, cestou a cieľom dokonalosti.
„Máme byť ohybní a poddajní Božiemu rozhodnutiu, ako by sme boli z vosku. Nepozastavujme sa nad ničím, nežiadajme si niečo chcieť, ale nechajme Pána Boha chcieť a konať miesto nás podľa jeho záľuby a zložme na neho všetky naše starosti. Teda máme prijať udalosti, ako ich on posiela, a privítať jeho rozhodnutia, lebo on sa stará o konečný dobrý výsledok našich podujatí. On totiž vždy chce iba to, čo je pre nás najlepšie.“
Láskavé splynutie ľudskej vôle s vôľou Božou – to je dušou duchovnosti sv. Františka Saleského.
Buďte, čím máte byť, a buďte ním z lásky
Máme byť tým, čím sme, a byť ním čo najvernejšie, aby sme robili česť umelcovi, ktorý nás vytvoril.
„Treba nenávidieť vlastné chyby, ale pokojnou a zdravou nenávisťou, bez pohŕdania a zatrpknutia.“
„Nafúkaná bezcitnosť tých, čo nechcú pripustiť, že sme ľudia, vždy sa mi zdala opravdivou úchylkou mozgu.“
„Maj trpezlivosť s burinou a nechaj ju, nech rastie, a znes aj únavu, že musíš stále plieť. Čo je lepšie: pripustiť v záhrade tŕne, pri ktorých rozkvitnú aj ruže, a či vôbec nepripustiť ruže, aby sa pri nich nevyskytli tŕne?“
Musíme sa prijať takí, akí sme, a s veľkým pokojom srdca máme prijať aj situácie, v ktorých sa ocitneme. Je veľkým bláznovstvom snívať o mučeníctve niekde v africkom pralese, a zanedbávať povinnosti dnešného dňa a vlastného stavu. Nesmieme utekať ani fantáziou z prostredia, ktoré nám Boh určil. Určite nie ideálne je to aj s dušami chorými na prehnanú a úzkostlivú snahu o dokonalosť: viac pozerajú do zrkadla, aby v ňom videli seba, než do vlastného srdca, aby tam videli Boha. Sú utrápené, že nie sú dokonalé, ale zo samolásky, a nie z lásky k Bohu. Natoľko sa mučia myšlienkou, ako čo vykonajú, že im neostáva čas, aby niečo vykonali.
„Spoľahnite sa na Boží úsudok o vás a nemyslite toľko na seba! Hej, má nám veľmi záležať na našej dokonalosti, no nemáme na ňu myslieť, ale zveriť ju Pánu Bohu.“
„Predovšetkým musí vládnuť svätá sloboda a veľkodušnosť srdca. Pre nás neexistuje iný zákon a iná nutnosť okrem lásky.“
„Ja netvrdím, že netreba si poslúžiť primeranými metódami, ale prízvukujem, že človek sa na ne nesmie naviazať.“
„Úbohí ľudkovia! Trápia sa a zháňajú sa za umením milovať Boha a nevedia, že tu jediným umením je milovať ho.“
Láska nikdy nič nekomplikuje. Skutočná láska nie je otrokyňou metód a obnovuje sa každé ráno ako zora.
Vzor hodný nasledovania
Na Ježiša môžeme, alebo skôr máme hľadieť ako na náš vzor, podľa ktorého máme deň čo deň stvárňovať svoj život. Svätý je ten, kto sa pod jeho vplyvom z lásky dáva k službe bratom. A užitoční sme vtedy, ak si svedomito a s láskou plníme svoje poslanie. Duchovná dokonalosť je priamo úmerná profesionálnej dokonalosti.
Ťažisko duchovnosti svätého Františka nespočíva natoľko v nasledovaní Krista, dokonca ani v jeho kontemplácii, ale skôr v úplnej, láskavej a dôveryplnej oddanosti jeho vplyvu, aby on žil, miloval a pôsobil v našom ja.
Láska k blížnemu sa rovná láske ku Kristovi a láska ku Kristovi sa rovná láske k Bohu.
Múdrosť srdca
Človek je dokonalosťou vesmíru; duch je dokonalosťou človeka; vnútorná láska je dokonalosťou ducha a vonkajšia láska je dokonalosťou vnútornej.
Svätý František Saleský pozná človeka dosť dobre, pretože ho vrúcne miluje. Nie je len svätcom láskavosti, ale aj géniom vynaliezavej lásky. Množstvo duší miloval mimoriadne a prejavoval rozličné stupne lásky. Miloval ich všetky dokonalou a čistou láskou, a každú odlišne. V každej rozoznával, čo v nej bolo pozoruhodnejšie, aby jej pridelil miesto vo svojej láske, podľa jej povinností a podľa miery milosti, ktorú vypozoroval.
Bohato obdarený vlastnosťami, ktoré Písmo volá „múdrosťou srdca“, náš svätec študoval každého človeka v samom sebe a v mnohých osobách, ktoré podmanené jeho dobrotou mu otvorili srdce. Bol silne presvedčený, že je v nás vrodená náklonnosť k Najvyššiemu Dobru.
„Medzi prepelicami sa často stáva, že jedna ukradne vajce od druhej, aby z neho vysedela mláďatá. Ale, hľa, čudná vec! Len čo sa prepelíča vyliahne pod krídlami cudzej prepelice a začuje hlas pravej matky, nechá zlodejku a beží k vlastnej rodičke. Podobne sa deje s naším srdcom: hoci sa vyliahlo, živilo a pestovalo v pominuteľnej hmote, povedali by sme, pod krídlami prírody, predsa pri prvom pohľade na Boha vrodená a prvotná náklonnosť milovať ho sa zobudí ako zo spánku a nepredvídane vyšľahne ako iskra spopod popola, dotkne sa vôle a podnieti ju k najvyššej láske, ktorú dlhujeme najvyššiemu Pánovi a Pôvodcovi všetkých vecí.“
V duši svätého Františka sa dokonale spájala dobrota, pravda a krása. Pre neho prejav nezdvorilosti nikdy nemôže byť čnostný a čnosť zasa nikdy nemôže byť nezdvorilá. Vrodený vkus a zmysel pre umenie mu vnukali ako vábivý ideál duchovnú rovnováhu, ktorú si mal nadobudnúť, lebo ju nedostal do daru od prírody. Od rána do večera húževnato a vytrvalo na sebe pracoval, aby si ju nadobudol. Keď niekto obdivoval jeho nenarušiteľný pokoj, ktorý sa uňho zdal druhou prirodzenosťou, úprimne povedal: „Čo, vari chcete, aby som za štvrť hodiny stratil tú trochu nežnosti, ktorú som si nadobúdal dvadsať rokov a ktorá ma stála toľko námahy?“
Celý život učiteľa kresťanskej dokonalosti vyzerá ako veľdielo, z ktorého vyžaruje ľúbeznosť a nežnosť, pôvab a jemnosť. František Saleský je ako svätý úsmev, jemné a srdečné porozumenie pre iných, pohotové odpustenie, láskavá rada, a to všetko bez siláctva, bez donucovacích prostriedkov, bez mimoriadnych zaťažení, všetko v pravidelnom behu práce, vo všednom zamestnaní, v každodennom životnom zhone. On žil svoj obyčajný život nebeským spôsobom.
Nežné násilie lásky
Svätosť spočíva v milovaní, čiže v prekvitajúcej a kvitnúcej láske. Tento kňaz, taký činný a podnikavý, vynikal v tom, že zasieval pokoj, kadekoľvek prešiel. Pri svojej prudkej povahe vlastnou vôľou a vnútornou silou si nadobudol rovnováhu, istotu a pokojnosť.
„Keby jestvovalo niečo lepšie ako láskavosť, Ježiš by nám to bol povedal. On nás chce naučiť dve veci: nežnosť povahy a pokoru srdca.“
„Poníženosť, ktorá nie je schopná veľkodušnosti a podnikavosti, je bezpochyby falošná. Lebo skutočná poníženosť síce povie: Ja nedokážem nič, ja som praobyčajná nula. Ale hneď prepustí miesto veľkodušnosti a podnikavosti Ducha Svätého, ktorý povie: Neexistuje a nemôže existovať nič, čo by si nedokázala, ak svoju dôveru vložíš do Pána Boha.“
„Vykonať dobro a vykonať ho veselo je dvojakým dobrom.“
„Pokoj je plodom lásky k Bohu, ktorý nás niekedy vystaví našej slabosti, aby sme sa silnejšie chytili jeho ruky.“
Svetlo k svetlu
František miloval vždy a každého.
U neho nachádzame veľkú bezúhonnosť života, spojenú s veľkou nežnosťou a dobrotivosťou. V dišputách nikdy nie je prudký; miluje bludárov, kým napráva ich bludy. Aj keď stanoviská sú rozdielne, on nezaujíma polemický postoj. Vie priblížiť svetlo k svetlu. Je vytrvalý v láske, v modlitbe, v poučovaní. Jeho trpezlivosť je takmer nevyčerpateľná. Vie postupne privádzať blúdiacich k plnej pravde. Pravda musí kráčať ruka v ruke s dobrotou.
„Aby sme účinne kázali, musíme opravdivo milovať.“
„Len srdce sa vie prihovoriť srdcu, kým jazyk sa prihovára iba ušiam.“
Náš kazateľ používa rodinný a hovorový štýl. Božiu pravdu tlmočí ľuďom presne, jemne a láskavo.
„Priveľká zhovievavosť a primalá zhovievavosť sú dva rovnako pomýlené postoje. Pre nás ľudí je ťažké zachovať zlatý stred, ale radšej sa chcem previniť priveľkou dobrotou než priveľkou prísnosťou.“
„Nie je vhodné napomínať iných, keď máme zlú náladu. Naše napomenutia musí diktovať a sprevádzať láska.“
Ľudskú vôľu netreba donucovať, ale nakláňať k dobru láskavým vnuknutím.
„Venujte všetkým dobré a nežné slovo, a pokračujte svojou cestou!“
Láska sa prejavuje zdvorilými gestami. Pritom je potrebné sebaovládanie, pokoj zoči-voči nespravodlivosti, vyrovnanosť povahy a nálady a stále uplatňovanie dobroty.
Pri styku s bludármi a zarytými obhájcami „svojej“ pravdy nám sv. František Saleský odporúča vždy zachovávať láskavosť. Túto čnosť pokladal za najpotrebnejšiu. Ak totiž oni zbadajú, že my chceme prevážiť, potom sa prichystajú nie prijať pravdu, ale ju napádať. Oduševnené protirečenia z našej strany zatvoria ich srdcia, kým láskavosť by ich bola otvorila. Bludárov treba získavať viac svojou nežnosťou ako učenosťou.
„Treba mať veľké strpenie s maličkými… Naliehaj príhodne i nepríhodne, so všetkou zhovievavosťou a učenosťou! – Trpezlivosť kladie na prvé miesto ako najdôležitejšiu podmienku, bez ktorej učenosť neslúži na nič. Len ďalej obrábajme svoje pole, lebo nejestvuje taká nevďačná zem, ktorá by láskavému roľníkovi nepriniesla úrodu.“
Svätý František Saleský nikdy nerozkazoval, ale vždy iba radil a prosil. A vždy sa vedel oduševniť a nadchnúť aj pri drobných úkonoch lásky.
Verný obraz života
Byť verným obrazom života svätého Františka Saleského, to znamená:
– veľká, zápalistá láska k Ježišovi a k jeho Cirkvi
– duchovná nenarušiteľná rovnováha, nežná prívetivosť voči blížnemu
– jemnosť, veselosť v styku s každým, prívetivosť a dobrá nálada, spojená so skromnosťou a patričnou vážnosťou
– láskavosť voči každému, zhovievavosť, zdvorilosť a trpezlivosť
– ísť do krajnosti v tichosti, nežnosti, jemnosti, láskavosti
– zdokonaľovať sa zo dňa na deň v evanjeliovej jednoduchosti, ktorá hľadá len Božiu záľubu a odmieta každú dvojtvárnosť a strojenosť
– uspokojiť sa s dobráctvom a s jednoduchosťou v citoch, v slovách a vo vzťahoch k iným
– byť „tichý a pokorný srdcom“ (je to vždy žiarivým a vznešeným svetlom, i napriek pohŕdaniu a posmechu)
Z čnosti svätých si máme vziať podstatu. Pri ich nasledovaní treba vsať do seba životnú miazgu ich čností a premeniť ju na našu krv a prispôsobiť na naše vlohy a na naše jednotlivé okolnosti. A byť naplno tým, čím sme.
A ako riešiť veľké ťažkosti? S veľkou trpezlivosťou, vnútorným pokojom a jemnosťou, ale predovšetkým svätou mlčanlivosťou. Táto mlčanlivosť má byť vľúdna a nie zaťatá – bude nám predmetom denného spytovania svedomia.
„Som ako vtáča, ktoré spieva aj v tŕnistom kroví. Teda nebudem sa zdôverovať nikomu s tým, čo mi pôsobí utrpenie… Radšej nech ma všemožne podceňujú, len aby za každú cenu zvíťazila láska. Aj keď po mne budú šliapať, chcem prejavovať dobrotu a trpezlivosť až po hrdinstvo…“ (Ján XXIII.)
„Radšej chcem byť výhrevňou ako chladničkou.“ (Ján XXIII.)
„Moje pery musia byť vždy pohotové k spokojnému, prívetivému a srdečnému úsmevu.“ (Ján XXIII.)
NIČ VIAC AKO DVE SLOVÁ
„Čo si myslíte, čo by som si želal vidieť hlboko vštepené do vašich sŕdc a svedomite uskutočňované vo vašom každodennom živote? Nič viac ako tie dve slová, ktoré som vám tak často kládol na srdce: nič nežiadať, nič neodmietať. V týchto málo slovách som vyslovil všetko… Nedožadujte sa ničoho od Pána Boha a nič neodoprite svojmu bratovi. Spoľahnite sa na Otca, ktorý je na nebesiach, a vedzte sa obetovať za jeho deti, ktoré žijú okolo vás na zemi. Obetujte sa Bohu, aby vás premenil na dar určený jeho deťom!“
S pozdravom svätý František Saleský, in memoriam 🙂