Moderný človek, ktorý uvažuje, cíti nepokoj, ba až úzkosť pri pohľade na svet. Hoci si ho vie čoraz viacej vysvetliť, hoci ho ovláda a s vervou si ho podmaňuje, predsa nie je schopný dať mu nejaký zmysel. Kresťan vierou odhaľuje tajomstvo sveta.

Mnohí „veriaci“ však vieru redukujú na vieru ľudskú: pre „rozumných“ je súborom dobrých zásad, pre čnostných kódexom správneho mravného života, pre zbožných ľudí vykonávaním náboženských úkonov. Pre koľkých je však viera svetlom, ktoré osvecuje celý život a usmerňuje ho aj v najmenších podrobnostiach?

Kde vidíš iba kvapku vody, vedec vidí pomocou mikroskopu celý svet živých a pohybujúcich sa bytostí. Kde ty vidíš iba „čosi“, tam básnik umelec vidí znamenie väčšej a krajšej skutočnosti. Kde človek vidí len živé osoby a náhodné udalosti, tam kresťan vidí Božie deti, ktoré rastú, a Otcovo kráľovstvo, ktoré sa buduje.

Od vtelenia nebo preniklo zem a každá vec, každá udalosť, každá osoba má dve tváre: pozemskú a nebeskú. Len kresťan môže vidieť vesmír a ľudstvo v celej jeho pravde, pretože len on má vieru, onen „dvojaký pohľad“, ktorý mu umožňuje odhaliť za vonkajším javom svet v jeho CELOSTI. A tak tvoja viera nie je obmedzením, ale znamená rozvoj; ňou zamieňaš svoj krátkozraký pohľad za pohľad samého Boha.

Tvoje zmysly ti umožňujú telesný pohľad. Tvoja inteligencia ti umožňuje pohľad rozumu. Tvoja viera ti dáva Kristov pohľad. Jeho pohľadom vštepeným do tvojho môžeš poznať Boha, vesmír, ľudí a seba samého, ako ich on pozná.

Medzi ľuďmi, ktorí sa nazývajú veriacimi, sú takí, čo sa nazdávajú, že veria: Mám „svoju“ vieru; som „rozumný človek“, vštepujem svojim deťom „dobré zásady“; viera „pomáha v živote“, najmä v skúškach, mám „svoje svedomie“, som veriaci: modlím sa, chodím na omšu, vykonávam si veľkonočnú spoveď a v piatok zachovávam pôst.

Sú aj takí, čo si myslia, že už neveria, alebo že ich viera ochabla: Už neverím tak ako predtým, to mi už nič nehovorí, necítim nič, moja viera upadá, mám pochybnosti vo viere, stratil som vieru.

Jedni i druhí mrzačia vieru, chradnú v pochybnosti a priemernosti, alebo žijú v ilúzii a blude. Nevedia, čo viera je. Viera nie je: dojem alebo pocit, určitá forma optimizmu v pomere k životu, uspokojenie potreby mať istotu. Viera nie je ani: mienka, pravidlo pre mravný život, presvedčenie založené na rozumovej úvahe, vedecká zrejmosť, sociologický návyk, ovocie výchovy.

Viera je predovšetkým milosť (získaná v zárodku pri krste), Boží dar. Nekonečné bohatstvo viery nemôžeš získať svojimi silami. Táto milosť nám pomáha stretnúť živú osobu, Ježiša Krista, umožňuje nám získať istotu, že hovoril pravdu, že jeho svedectvo – slovo a život – je správne. Viera, posilňovaná touto istotou, potom spočíva v prijatí jeho pohľadu na nás, na iných, na veci, na ľudstvo, dejiny, vesmír, na Boha samého, a v angažovaní sa v službe tohto pohľadu.

Pravda pre kresťana je najprv Osobou, až potom náukou: „Ja som pravda.“ Na tomto svete znakom nášho prilipnutia k tejto Osobe je naše prilipnutie k Cirkvi, pretože Cirkev je pokračovaním Krista.

Rozum ti umožňuje vykonať kúsok cesty smerom k viere, ale vieru ti dať nemôže. Veru, hoci je rozumné veriť, nijaký rozumový úsudok nedospeje k vteleniu Boha v Kristovi, k jednote božskej prirodzenosti v troch osobách, k uznaniu Afričana alebo Indiána za Božie dieťa, k pokračovaniu tajomstva stvorenia v konštrukcii tohto mosta, v narodení tohto dieťaťa, k pokračovaniu tajomstva vykúpenia v tomto chorom v nemocnici.

Fantázia a citovosť sú ešte neschopnejšie v tebe vzbudiť alebo rozmnožiť vieru. Netráp sa, že nič necítiš. Naopak, len ak budeš ochotný chápať všetko už nie z ľudského stanoviska, ak budeš ochotný už nič necítiť, len vtedy vstúpiš naozaj do viery. Ak chceš chápať a vidieť ako Boh, musíš ochotne zomierať ako človek.

Propaganda chce predať radšej Omo ako Persil alebo radšej Persil ako Omo, ale propaganda nemôže dať vieru. Propaganda závisí od techniky; viera, keďže je Božím darom, závisí od modlitby. Propaganda robí nátlak na slobodu; viera, keďže je osobnou odpoveďou človeka Bohu, vyžaduje úplnú slobodu.

Ak chceš pomôcť svojmu bratovi, nemusíš mu nič dokazovať, ale musíš ho milovať a modliť sa. Netreba ho presviedčať, ale sprostredkovať mu Slovo a vydávať svedectvo.

Ak chceš byť šťastný a ak si želáš, aby bol tvoj život úspešný, nesmieš sa uspokojiť s ľudskou krátkozrakosťou. Choď a stretni sa s Kristom, spoj sa s ním a uč sa rozmýšľať ako on, reagovať ako on, „vidieť“ ako on, žiť ako on. Kristus ti dá svoj pohľad, spoznáš pravý zmysel života a sveta a neskoršie budeš s ním a v ňom večne VIDIACIM.

(Michael Quist)