Existujú skutočnosti, ktoré robia život krásnym a o ktorých možno povedať, že prinášajú rozkvet či vnútornú radosť?
Áno, a jednou z nich je práve dôvera.
Sme si vedomí toho, že v každom z nás sa buduje to najlepšie práve prostredníctvom dôvery? Aj dieťa to môže dosiahnuť.
Avšak mnohí ľudia rôzneho veku sú poznačení bolesťou, ľudskou osamelosťou či smrťou svojich blízkych. V súčasnej dobe veľké množstvo ľudí vníma svoju budúcnosť ako natoľko neistú, že sa z nich vytráca chuť žiť.
Dôvera pramení v Bohu: on je láska a odpustenie, prebýva v duši každého človeka.
Dôvera neignoruje utrpenie bezbranných na celom svete. Ich ťažké životné skúšky sú pre nás pohnútkou položiť si otázku: Ako byť jedným z tých, ktorí sa, posilnení životom s Bohom, snažia pričiniť o to, aby sa zem stala obývateľnejšou?
Ak dôverujeme, neunikáme pred zodpovednosťou, ale dokážeme stáť vzpriamene aj v takých situáciách, keď je spoločnosť otrasená. Dôvera nám dovoľuje napredovať aj napriek neúspechom, robí nás schopnými nezištne milovať.
Rozpoznáš cestu nádeje?
Nachádzajú sa v evanjeliu skutočnosti, ktoré robia život krásnym? Áno. Jednou z nich je nádej. Ona nám pomáha aj napriek rôznym znechuteniam napredovať, a dokonca znovu nájsť chuť do života.
Kde je zdroj tejto nádeje? Je v odvahe žiť v spoločenstve s Bohom. Boh nás miloval prvý. On nás neúnavne hľadá, aj keď si to neuvedomujeme.
Pokoj srdca je ďalšou evanjeliovou skutočnosťou, ktorá robí život krásnym. V človeku môžu byť vnútorné pohnútky, ktoré ho privádzajú až k násiliu. „Začnite najprv vo vašom vnútri dielo pokoja, a keď vy sami dosiahnete vnútorný pokoj, budete ho prinášať druhým.“ (Ambróz)
Áno, pokoj nášho srdca robí život krajším pre tých, ktorí žijú okolo nás.
Dôveru, nádej a pokoj srdca možno čerpať z tajomnej prítomnosti Krista. On je prítomný v každom človeku a pokojným hlasom sa pýta: „Rozpoznáš cestu nádeje, ktorá sa ti otvára?“
(Podľa brata Rogera z Taizé)