Život túžby, hľadania, pohybu, dynamiky, nadšenia… pretože láska má zmysel…

Chcem byť stále na ceste, v pohybe, hľadať pravdu a žiť lásku… nezablokovať sa v „istote“, že som pochopil, že som našiel, že som došiel do cieľa… láska je nádherná, vzrušujúca, náročná i jednoduchá, a má nekonečné množstvo vyjadrení a podnetov. Chcem byť neustálym hľadačom – to, čo som doteraz pochopil a našiel, za to ďakujem… to, čo ešte pochopím a nájdem, na to sa teším… Pane, daj mi odvahu, aby som sa nebál neustále kráčať po ceste spoznanej pravdy s láskou v srdci a úsmevom na perách, daj mi silu nezablokovať sa v nejakej pochybnej „istote“, daj mi chuť hľadať stále lepšie pochopenie a vyjadrenie lásky. Daj mi silu a schopnosť rásť v poznaní. Daj mi schopnosť dôverovať ti, aj keď ťa nedokážem úplne spoznať a pochopiť. Pane, pomôž mi rozvíjať moju pokoru a zapáľ vo mne silnú túžbu po živote a po darovaní sa tým ľuďom, ktorí ma budú najviac potrebovať. Vďaka 😉 

Neistota ti necháva priestor pre vieru…

…pre vieru, ktorá sa mení na dôveru

a je to živá viera, ktorá sa prejavuje láskou…

V živote nemôžeš mať nikdy absolútnu istotu…

= pretože život je o láske (a to je riziko!),

= život je o vzťahoch (a to je riziko!),

= život je o viere (práve tá nám dáva nádej!).

Aké sú tvoje „istoty“? Nie si „zablokovaný“?

Istota „pochopil som to“…?

Istota „som silný“…?

Istota „žijem lásku“…?

Istota „Boh existuje“…?

Istota „budem spasený“…?

Istota „Cirkev je neomylná“…?

Istota „rozhodol som sa správne“…?

Istota „budem verný svojmu rozhodnutiu“…?

Istota „tento človek ma nikdy nezradí“…?

Istota „náš vzťah sa nerozpadne“…?

Istota „tvoje slová ´milujem ťa´ sú pravdivé“…?

Istota „chápem ťa“…?

Istota „moje prežívanie kresťanstva je v poriadku“…?

Istota „pochopil som Sväté písmo“…?

Istota „zasvätenie ma uchráni od hriechu“…?

Istota „sviatosť manželstva nás ochráni pred zlyhaním“…?

Istota „toto životné povolanie je pre mňa“…?

Istota „mám veľa vedomostí, čiže som múdry“…?

Pribúda hľadačov, „ľudí na ceste“. Viera… nie je zastávanie určitých názorov a „istôt“, ale odvaha vkročiť do priestoru tajomstva. Nebojme sa závrate pri pohľade do hĺbky Neznámeho. Nebojme sa pokorného priznania „nevieme“… Ježišov učeník sa nesmie báť kráčať po vode. Nesmie sa báť priepasti otázok, cez ktoré nevedú pevné mosty definitívnych odpovedí. Aby sme obmedzili ríšu „náboženských istôt“ a uvoľnili tým priestor pre vieru ako odvážne, riskantné duchovné dobrodružstvo. Viera (ale i ateizmus) sú vyzvané vyjsť z domu istôt, v ktorom sa zabývali, vydať sa znovu na cestu hľadania. V kresťanstve nejde primárne o vieru v Boha, ale o lásku = lásku k Bohu (a k blížnemu). Viera neznamená „uveriť v Božiu existenciu“, ale „uveriť v Božiu lásku“. Kde je skutočná láska, tam prebýva Boh. Boh sa deje tam, kde milujeme. K Bohu nedôjdeme vierou bez lásky… Božie bytie neobsiahneme svojimi názormi a predstavami, ale objímeme ho jedine svojou láskou a túžbou. Boha milujeme tak, že milujeme „v Bohu“, milujeme v ňom ľudí a svet… Každý krok na ceste skutočnej lásky je v podstate krokom k Bohu. “Existuje Boh?“ A „má láska zmysel?“ Kladnú odpoveď na túto dvoj-otázku nie je možné dokázať, ale len ukázať, poukázať na ňu svojím vlastným životom – dosvedčiť ju… Viera… musí byť oživovaná túžbou lásky.