Vzťah – je to cesta cez púšť s niekým, koho mám rád, a je to vždy cesta z jednej oázy do ďalšej = väčšej a krajšej. Smutné na tejto pravde by mohlo byť snáď len to, že do ďalšej oázy je potrebné prejsť cez nehostinnú púšť. S tým sa však už nedá nič urobiť, na púšti to už tak chodí. Každá cesta cez púšť je spojená s rizikom, je to cesta len pre odvážnych a pripravených.

Každý vzťah, ktorý sa má rozvinúť, musí prejsť určitú cestu. Zastať na mieste a to najmä medzi oázami, vždy značí najskôr vyčerpanie zásob vody a jedla, a potom prichádza koniec. V prípade cestovateľov po púšti je to koniec života, v prípade cestovateľov v láske je to koniec vzťahu.

Je potrebné dobre sa pripraviť a vziať si na cestu ťavy, ktoré sú dobre „natehlované“. Nevieš, čo je to „natehlovaná ťava“? Tento výraz je z jedného vtipu: Skupina turistov sa chystá na cestu cez púšť. Táto cesta im má trvať tri týždne. Idú preto do požičovne tiav a objednajú si ťavy. Vedúci požičovne im hovorí: „Tieto ťavy vydržia obvykle dva týždne bez vody, ak chcete, aby vám vydržali tri týždne, musíte ich dobre napojiť a aj natehlovať. Turisti nevedia, čo je to natehlovať a keďže sa hanbia opýtať, vydajú sa na cestu. Po dvoch týždňoch im ťavy na ceste podochnú a oni si horko – ťažko zachránia holé životy… Vrátia sa do požičovne tiav a idú ich reklamovať: „Ako je možné, že vydržali iba dva týždne, keď mali vydržať tri?“ – „A natehlovali ste ich?“ – „Keď my nevieme, čo je to natehlovať…“ – „To sa robí takto. Napájate ťavu, a keď vidíte, že už prestáva piť, zoberite dve tehly a z obidvoch strán ju tresnete po hlave. Ťava sa tak zľakne, že od strachu urobí hup-hup-hup, nasaje viac vody, a takto natehlovaná vydrží aj tri týždne.“ Keby sa turisti nehanbili opýtať, boli by so správne „natehlovanými ťavami“ prešli celou púšťou až do najkrajšej oázy na druhej strane.

Vo vzťahu s druhým človekom je potrebné prejsť cez tri oázy.

Tú prvú, oázu zaľúbených, môžeme nazvať – „oázou ružových okuliarov“…

Prvá oáza = „OÁZA RUŽOVÝCH OKULIAROV“

Zo všetkých oáz je na prvý pohľad najkrajšia. Tí, ktorí boli, alebo sú zaľúbení, vedia o čom hovorím. Je to krásne spoznať človeka, ktorému spomedzi toľkých ľudí na svete, začnem byť najdrahšou bytosťou. Tento pocit, pocit, že niekomu takto patrím, dokáže človeka tak naplniť, že mnohé veci predtým veľmi dôležité, sa dostanú až na druhé miesto. Je krásne spoznať, že niekomu na mne tak veľmi záleží. Je to pocit, ktorý je úžasný a zároveň veľmi opojný. Nasadí mi ružové okuliare a tieto mi na milovanom človeku pomáhajú objavovať jedinečnú a neopakovateľnú krásu. Krásu vnímateľnú vonkajším zrakom a vzápätí krásu uchopiteľnú iba srdcom. Počiatočné obavy typu: „O čom sa s ním, s ňou, budem len rozprávať?“ – veľmi rýchlo upadnú do zabudnutia.

Na začiatku v mnohých prípadoch sa jedná iba o zaľúbenosť do vonkajšku toho druhého. Vnútorné, charakterové hodnoty, ktoré sú pre budovanie vzťahu dôležitejšie, sa začnú vnímať neskôr. Toto obdobie by sme mohli nazvať obdobím vzájomnej sympatie, kedy dvaja mladí ľudia začínajú spolu chodiť a objavovať vlastnosti, ktorými ich ten druhý človek priťahuje. Je to obdobie vzájomného obdivu. Je krásne niekoho blízkeho obdivovať, je krásne byť obdivovaný. Zamilovaná osoba v tomto období obdivuje aj tie vlastnosti, ktoré ten druhý nepovažuje za dôležité. Všimne si najmenší odtieň, najjemnejší ťah štetcom, obdivuje milovaného tak, ako sa obdivuje diamant, ktorý je z každého uhla pohľadu inak krásny.

Je to obdobie veľmi pekné a možno sa nasledujúce vyjadrenie bude zdať trošku tvrdé, ale je veľmi dôležité, aby toto obdobie skončilo – šťastným zánikom. Nie je možné zotrvať v tejto prvej oáze, lebo aj keď je veľmi pekná, je najmenšia zo všetkých. Je to oáza čarokrásnych kvetov plných opojnej vône, je to oáza zaľúbených, ale nie je oázou milujúcich sa. Byť do niekoho zaľúbený ešte neznamená milovať ho. Milovať niekoho totiž znamená poznať. Hebrejčina má na výraz milovať a poznať iba jeden výraz. Hovorí sa, že jedine Boh nás miluje dokonale, lebo iba on nás dokonale pozná. A poznať druhého cez ružové okuliare nie je možné. Cez tieto okuliare totiž nevidieť chyby druhého človeka, alebo vidieť ich iba veľmi skreslene. A tu je vlastne základný rozdiel medzi zaľúbenosťou a láskou. Keď sa hovorí, že láska je slepá, v skutočnosti sa myslí na zaľúbenosť – tá slepá je. V tomto období si veľmi vážim druhého človeka, je pre mňa taký úžasný a ja som úžasný pre neho, že ho nechám v tomto omyle. Nechcem ho zaťažovať svojimi chybami a tak sa pred ním spočiatku aspoň trošku pretvarujem. Nikto sa však nevydrží pretvarovať donekonečna. Aj keď vzťah veľa mojich zlých vlastností naozaj zmení, chyby postupne vychádzajú navonok. Prichádza čas skúšky, prvá kríza, kedy je potrebné sa rozhodnúť. Obyčajne to býva pol roka po začatí vzťahu. Je to cesta púšťou – „kríza čiernych okuliarov“. Obyčajne to dôjde až k otázkam typu: „Sme nejakí iní, že máme krízu? Ideme ďalej? Máme si dať pauzu, alebo sa rozídeme?“ Ak máte krízu, znamená to iba to, že ste normálni a že vzťah sa zdravo vyvíja. Kríza do vzťahu totiž patrí. Kde je kríza, tam je rast…

Prvá cesta púšťou = „KRÍZA ČIERNYCH OKULIAROV“

Prvá vážnejšia kríza – po pol roku vzťahu. Väčšinou naozaj prichádza v tomto období. Nie s úplne matematickou presnosťou, ale skoro nevyhnutne. Život ide ďalej, vzťah ide ďalej a dvoch mladých ľudí vytiahne z oázy zaľúbenia na cestu púšťou. Ešte si neuvedomujú, že je to cesta k lepšej oáze. Vnímajú iba to, že boli vyhostení z krásnej krajiny, kde museli zanechať ružové okuliare. Prichádza o to väčšie sklamanie, že namiesto ružových okuliarov majú dočasne nasadené čierne.

Odrazu je na druhom vidieť toľko chýb! Kde sú tie jeho obdivované vlastnosti? Stane sa to väčšinou akoby nečakane. Človek sa pýta, kde urobil chybu a najťažšie zo všetkého je pochopiť, že nikde! Na vine nie som ja a ani ten druhý, ktorý si to väčšinou odskáče. Je veľmi ťažké vtedy pochopiť, že takto to malo byť a kríza nie je nič iné ako výzva na prehĺbenie, výzva nezastať, ale ísť vo vzťahu ďalej. Ak v tomto období vzťah zastane, prichádza rozchod. Nie je rozumné v tomto období robiť rozhodnutia. Nie je rozumné v tomto období všetku vinu zvaľovať iba na toho druhého a myslieť si, že s iným človekom by to dopadlo inak. Možno by sa to vyvíjalo trošku inak, ale po období zaľúbenia by celkom určite prišla kríza, možno menšia, možno väčšia.

Koľko trvá cesta cez púšť k druhej oáze? To býva veľmi rozdielne. Môže to byť niekoľko dní a môže to byť aj niekoľko mesiacov. Záleží na tom, ako otvorene dokážu spolu komunikovať, záleží na schopnosti odpúšťať a prijímať druhého takého aký je. Ďalšiu oázu je možné objaviť iba vtedy, keď si človek zosadí čierne okuliare. Keď si uvedomí, že ten druhý má chyby, ale že to je úplne normálne, veď predsa každý má chyby! Keď si uvedomí, že ten druhý nestratil všetky dobré vlastnosti, iba ich na chvíľku nie je vidieť. Vždy je možné sa rozhodnúť: 1.) Zosadiť čierne okuliare a objaviť druhú oázu… 2.) Vrátiť sa do prvej oázy, nechať si nasadiť ružové okuliare a skúsiť to znovu s niekým iným… Ani s tým druhým sa však nevyhneš tomu, že raz budeš musieť opustiť oázu zaľúbených. Túto oázu sa oplatí opustiť, pretože druhá oáza je krajšia. Je to oáza, ktorá prehĺbi vzájomný vzťah. Okrem vonkajšej krásy má v sebe viac tej vnútornej. Je to „oáza otvorených očí“.

Druhá oáza = „OÁZA OTVORENÝCH OČÍ“

Je to veľké vyslobodenie zosadiť si čierne okuliare. Mladí, ktorí to dokážu, môžu pokračovať na ceste svojho vzťahu. Na tejto ceste ich víta druhá oáza ich vzťahu, oáza otvorených očí. Začína krása vzájomného hlbšieho spoznávania. Nanovo sa ukazujú dobré vlastnosti toho druhého a neprichádzajú osamotene, ale cestou cez púšť sa rozrástli o nové, doposiaľ nepoznané charakterové vlastnosti. Prichádza vytriezvenie z vlastností, ktoré neboli dôležité, alebo možno iba predstierané. Začína skutočné prehlbovanie vzťahu. Rastie počet spoločných priateľov, pribúdajú situácie, v ktorých je možné toho druhého čoraz zreteľnejšie spoznať. Je to obdobie, v ktorom mladí ľudia obyčajne spoznávajú aj rodinné zázemie toho druhého. Spoznávajú jeho reakcie voči najbližším, voči tým, s ktorými žije, medzi ktorými pracuje. Títo ho lepšie poznajú, pretože s nimi žije už roky. Poznajú síce viac jeho chýb, ale poznajú aj viac jeho dobrých vlastností. Milovaná osoba ho spoznáva z rozhovorov s blízkymi, priateľmi, objavuje doposiaľ nepoznané. Je to obdobie väčšieho vzájomného obohacovania sa, pretože ubudlo postojov, ktoré boli z rôznych dôvodov skrývané.

Spoločné prekonanie prvej vzájomnej krízy – krízy čiernych okuliarov – je také dôležité, že by sme sa v žiadnom prípade nemali pokúšať založiť si rodinu, ak sme aspoň touto prvou krízou neprešli. (Táto kríza nemusí prísť po pol roku. Obyčajne, ak sa títo dvaja stretávajú menej často, a menej často spolu komunikujú, kríza príde trošku neskôr.) Táto druhá oáza je krajšia ako prvá, no existuje tretia – „oáza lásky práve preto“ – ktorá je najkrajšia. Ide sa do nej cez púšť nazvanú „ručičky váh“.

Druhá cesta púšťou = „RUČIČKY VÁH“

Druhá rozhodujúca kríza – po roku vzťahu. Po prekonaní prvej krízy nastáva obdobie relatívneho pokoja. Je to intenzívne obdobie prehlbovania vzájomného vzťahu. Nadobúdame čoraz realistickejší obraz o tom druhom človeku. Do toho však prichádza kríza – „ručičky váh“. Zvykneme vážiť, čoho má môj milovaný viac. Dobrých, či zlých vlastností? Dokázal by som s ním, s ňou prežiť celý život? Po roku vzťahu ma už na poznaní toho druhého človeka máločo dokáže veľmi prekvapiť a ak je medzi nami dostatok vzájomnej komunikácie, toto poznanie neustále narastá zrýchleným tempom. Začína pribúdať počet vzájomných priateľov, vzájomných tajomstiev, vzájomných plánov. Narastá uvedomovanie si toho, čoho sa budem musieť slobodne zriecť, aby to neobmedzovalo slobodu toho druhého. Živo sa prežíva pravda, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého človeka.

Problémom v tejto kríze je to, že rozhodnutie o ďalšom pokračovaní vzťahu sa nevyvíja rovnako u obidvoch. Jeden to zvykne mať viac jasné a druhý viac zahmlené. Toto rozhodnutie sa týka obidvoch, a ten kto je o krôčik vpredu, pozýva toho druhého k tomu istému kroku, na ktorý však pre neho ešte nedozrel čas.

Určite sa nájde v tomto období veľa dôvodov pre rozchod. Ak však existuje rovnako veľa dôvodov prečo rozchod nie, je múdrejšie toto zlé obdobie prečkať a rozhodnúť sa až potom. Až po prekonaní tejto druhej vážnejšej krízy prichádza skutočná láska. Cesta týmto úsekom púšte stojí za to, pretože vo vzťahu ich čaká zatiaľ vnútorne najkrajšia oáza – „oáza lásky práve preto“.

Tretia oáza = „OÁZA LÁSKY PRÁVE PRETO“

Váhy sa naklonili správnym smerom. Dobrých vlastností je viac ako chýb a to rozhodlo. Si taký, aký si a práve preto ťa mám rada, si taká aká si a práve preto ťa mám rád. Je to láska, ktorú zvykneme nazývať „láska práve preto“. Celé obdobie vzájomného spoznávania a komunikovania viedlo k tejto úžasnej chvíli. Je to chvíľa uvedomenia si, že v celom vesmíre sa nájde iba jeden jediný takýto „exemplár“ – unikát – človek, ktorý mi patrí a ktorému patrím ja. Viem o jeho chybách, uvedomujem si, že úplne ho nebudem nikdy poznať, začnem ho mať rád s jeho chybami, s jeho vrtochmi. Viem, že vo svojom živote stretnem krajších, múdrejších, vtipnejších… Prichádza veľmi silné uvedomenie si toho, že s nikým som neprežil to, čo s týmto človekom. Je krásne, keď to príde až do takého stupňa, že tomu druhému dokážem povedať: „Nemeň sa, bolo by škoda, keby vo vesmíre zmizol taký nádherný originál!“

Vyrásť vo vzájomnom vzťahu na takúto úroveň je pravdepodobne nemožné skôr ako za rok. Až po roku vzájomného vzťahu môžeme tvrdiť, že svojho partnera ako-tak poznáme. Samozrejme záleží od toho, ako často sa stretávame a koľko vzájomne komunikujeme. Počet kríz až do obdobia, kedy sa dvaja mladí ľudia rozhodnú založiť si rodinu, je oveľa viac. A celkom normálne a bežne prídu aj v manželstve. Je potrebné naučiť sa ich vnímať ako niečo, čo patrí k životu a využiť ich na to, aby vzájomný vzťah vždy posunuli o krok vpred.

VŠETKO ŽIVÉ RASTIE SVOJIM TEMPOM

Vo vzťahu nič nie je možné urýchliť bez toho, že by to ublížilo vzťahu. Je to podobne, ako keby sme chceli rastlinku povytiahnuť zo zeme, aby rástla rýchlejšie. Jednoducho to nejde. To, že vzťahy nie je možné urýchliť, najlepšie vidno na problémoch mladých ľudí, ktorí po krátkej známosti začali bez manželstva žiť v spoločnej domácnosti. Aj do ich vzťahu prišli krízy v podobných intervaloch. Oni však mali jednu veľkú nevýhodu. Keď sa pohádali, nemali kde odísť, aby sa upokojili, ako je to v prípade mladých, ktorí spolu iba chodia, ale ešte spolu nežijú. Hádky medzi tými, ktorí spolu žijú pred manželstvom, prebiehajú oveľa ostrejšie najmä z toho dôvodu, že majú medzi sebou ešte málo toho vzájomného. Akoby chceli preskočiť určitý vývojový stupeň vzťahu, čo však nie je možné. Podobný problém prežívajú dvojice, kde príliš skoro do ich vzťahu prichádzajú telesné, intímne prejavy. Na prijímanie takýchto prejavov jednoducho vzťah musí byť vyzretý. Pokiaľ sa jedná iba o bozky, ktoré sú prejavom priateľstva a hlbokej sympatie a netvoria zásadnú časť vzájomnej komunikácie, môžu vzťah posúvať dopredu, ak prídu v správny čas. Ak je bozkov priveľa, môžu byť na úkor vzájomnej komunikácie a môžu vzájomný vzťah brzdiť. Ak to však zájde tak ďaleko, že prídu prejavy lásky, ktoré patria až medzi manželov, môže dôjsť k veľmi závažnému narušeniu vzájomného vzťahu, najmä ak tento prejav príde do vzťahu veľmi skoro. Netreba zabúdať, že sexualita je veľký dar a je vyjadrením najhlbšieho sebadarovania – „patrím ti celý, patrím ti celá…“ Toto vyjadrenie je však pravdivé až vtedy, keď si navzájom vyjadria svoje áno, ktoré celkom určite nechcú vziať späť. Jedná sa o veľký dar a veľké dary sa dávajú pri veľkých príležitostiach. Vzájomné úplné odovzdanie sa jeden druhému má preto svoje miesto až vtedy, keď sa dva životy premenia na jeden spoločný život. Je to vtedy, keď sa cez hory a prekážky prestávajú budovať dve cesty, ale spoločne sa začne budovať jedna – spoločná…

(Upravený materiál od Jozefa Červeňa)