Kresťanská viera vždy pobáda pravého muža k spoločenskej angažovanosti.
Existujú 3 typy mužov:
SLABÝ MUŽ = „PASIVITA“
= je pasívnym mužom, nekoná len prípadne na niečo reaguje (potrebuje popud zvonka – povzbudenie, potlačenie, odmenu…)
= nemá žiadnu funkciu, nevyvíja skoro žiadnu iniciatívu
= nevzbudzuje dojem muža, ktorý berie život do svojich rúk a má nejaký cieľ…
= je neschopný rozhodnúť sa, pre čo/koho chce žiť a kým chce v skutočnosti byť
= a takýchto slabých mužov je veľa (asi väčšina, bohužiaľ), pretože je veľmi málo výrazných mužských osobností (pravých duchovných osobností, skutočných vodcov, majstrov, prorokov…)
= si takýto aj ty?
ZÁKONNÍK = „ISTOTA“
= berie vážne náboženstvo aj svoju prácu, ale je úplne inštitucionalizovaný (je závislý na inštitúcii, ktorá mu ponúka – často falošnú – istotu, a ktorá mu hovorí, čo a ako má robiť a čo je správne)
= je zajatcom svojho myšlienkového sveta, je neschopný zanechať svoju ideológiu („je to na 100% takto“, „je to dogma“, „môj názor je taký, aký je /momentálny/ názor Cirkvi, spoločnosti“ atď.)
= bojí sa hľadať niečo nové, lebo by to mohlo narušiť jeho „istotu“, bojí sa vybočiť z radu (čo by povedali ľudia, predstavení, rodičia…?)
= neangažuje sa, pozoruje z bezpečnej vzdialenosti, kritizuje a hodnotí z odstupu, snaží sa obhajovať „istoty“ svojho presvedčenia
= ide mu o pozície, moc, istotu (aj keď si to samozrejme neprizná…)
= je zajatcom svojho strachu (z nového, iného, neistého)
= funguje len v skupine (partii, inštitúcii, Cirkvi), myslí ako „sa“ myslí, chýba mu vlastné vedomie individuálneho svedomia, nie je to osobnosť s vlastným názorom a postojom, nedokáže riskovať hľadaním nových pohľadov na skutočnosť
= je si istý svojim bezúhonným životom (?), je poslušný inštitúcii
= si takýto aj ty?
SILNÝ MUŽ = „BOJ ZA NIEČO/ANGAŽOVANIE SA + LÁSKA“
= je angažovaný, aktívny, bojuje za vyššie ciele (ide, učí, vidí, spoznáva, čelí obvineniam, pozerá sa do očí ľuďom aj problémom, dáva pokyny, rozhoduje, vie si priznať chybu…)
= vie čo chce, je rozhodný, má vnútornú autoritu
= rozvíja svoj duchovný život modlitbou a meditovaním evanjelia
= nebojí sa riskovať, a keď padne – vstane a ide ďalej, nevzdáva sa
= nebojí sa povedať pravdu, aj keď to nie je pohodlné alebo „vhodné“ (láskavo alebo aj ostro, podľa situácie)
= si takýto aj ty?
AKÝ SI TY MUŽ?
Čo je príčinou problému,
prečo často nie sú muži silní a angažovaní?
Keďže mnoho mužov nespoznalo pravých mužov
(chýbal im možno skutočný otec, ktorému by dôverovali),
v ich dušiach sa vytvorilo vákuum…
a usídlila sa tam nedôvera voči vlastnej mužskosti,
nedôvera voči otcovi (aj voči Bohu…),
nedôvera voči autorite,
strach pred vlastnou sexualitou.
Jednoducho nedostali od skutočného muža
skutočnú mužskú energiu.
Takáto energia sa musí bezprostredne zažiť!
A tak – chýba im sloboda byť skutočnými mužmi.
DVE NEVYHNUTNÉ CESTY K PRAVEJ MUŽSKOSTI
(len pre mužov s odvahou, ktorí majú šancu stať sa pravými mužmi)
Pred začiatkom cesty…
…tu musí skutočný muž (nie žena!)
povedať/dokázať tomu mužovi na začiatku cesty (tebe?),
že „si muž“ a „máš na to“!
„Neboj sa stať sa pravým mužom!“
Len skutočný muž odovzdáva mužskú energiu mužovi na začiatku cesty.
Na začiatku cesty…
…stojí tu „normálny“ muž (ty?), ktorý robí a žije to,
čo „sa očakáva“ (spoločensky) od muža.
Ale (len) toto muža určite nenapĺňa,
pretože byť priemerným a nenápadným človekom
nie je poslaním pravého muža.
Slepá ulička na začiatku…
…muž sa stane „mačom“, „frajerom“, „šéfom“, narcisom,
mužom s falošnou sebaistotou,
hrá formu, má veľké reči (ale len navonok…)
vnútri je nevyspelý, ustráchaný, zakomplexovaný, človek bez sebavedomia a vytrvalosti.
Prvá cesta… CESTA SRDCA A CITU
…cesta k slabosti
= VZŤAH, SPOLOČENSTVO, BLÍZKOSŤ =
(jemnosť, citlivosť, zraniteľnosť, „ženskosť“)
= ak chceš dozrieť v skutočného muža, nemôžeš túto cestu obísť!
= dokážeš si pripustiť slabosť lásky a svoju zraniteľnosť
= dokážeš prejaviť túžbu po žene a nežnosti
= dokážeš byť milý a jemný voči ženám a trpiacim ľuďom
= dokážeš byť láskavý, a vieš sa venovať deťom
Vyzrieť na tejto ceste môže muž len pomocou skutočných vzťahov (k žene, k deťom, k trpiacim ľuďom, k Bohu…)
Tu sa však (na ceste k slabosti) ako muž nemôžeš zastaviť!!! Nemôžeš tu zostať… musíš ísť ďalej, si ešte len na polceste!
(Ak sa tu muž udomácni – a veľa je takých bohužiaľ – ostane muž (?) len milým a poslušným domácim zvieratkom, milým a poslušným (a „neplodným“) otcom, kňazom, manželom, milým a poslušným kresťankom – cirkevníčkom – modlitebníčkom – pasívníčkom – ženským pupočníčkom… (ženy samozrejme túžia po mužoch, ktorí sú aj citliví a nežní, ale ak je chlap len citlivý a nežný, a nie ja rázny, rozhodný a akčný, tak ho ženy časom vlastne začnú ľutovať… a prevezmú „mužskú rolu“ v rodine alebo v Cirkvi. A to nie je zdravé.)
„Mäkké čnosti“ prvej cesty – „cesty srdca, vzťahu“ sú: pokora, poslušnosť, dôvera, otvorenosť, odpustenie, citlivosť, nežnosť…
Druhá cesta… CESTA SEBAVEDOMIA A BOJOVNOSTI
…cesta k sile a rozhodnosti
= SAMOTA, NEZÁVISLOSŤ, ODVAHA BYŤ PRAVDIVÝ =
(po ceste do „slabosti“ sa musíme (!) znovu vydať
na cestu do „hlbokej mužskosti“
– a to bez toho, aby sme sa vzdali vecí,
ktorým sme sa na predchádzajúcej ceste naučili)
= je to osamelá cesta, cesta „divého muža“ (svätého muža)
= núti muža, aby sa vyrovnal so svojou mužskou energiou
= na tejto ceste prijímaš svoju divokosť, vášeň, bojovnosť, silu
= dokážeš sa skutočne angažovať a bojovať za lásku, pravdu a spravodlivosť (práve aj pre predchádzajúcu skúsenosť so slabosťou a zraniteľnosťou…)
„Tvrdé čnosti“ druhej cesty – „cesty mužského sebavedomia“ sú:
Zdravé sebavedomie
= veríš si, dôveruješ Bohu a vieš sa jasne rozhodnúť !!!
= konáš (nielen reaguješ), vieš kto si a čo chceš
= si schopný – s jasnosťou, vnútornou autoritou a schopnosťou rozlišovať – spoznať pravdu, vysloviť ju a konať podľa nej citlivo a rozhodne (nie dogmaticky a ideologicky)
= dokážeš povedať „takto má vyzerať môj život“, „viem, kde sa chcem dostať za 10 rokov a robím už dnes prvé kroky“
Vlastná zodpovednosť
= máš dostatok tvorivosti a iniciatívy
= ty riadiš svoj život a nenecháš sa riadiť (inštitúciou, Cirkvou…)
= robíš jednoducho to, čo hovorí Evanjelium (nepotrebuješ povolenie z Ríma, aby si hovoril pravdu, bojoval proti nespravodlivosti a miloval druhých…)
= prijímaš zodpovednosť za svoje rozhodnutia (aj za tie dobré, ale aj za tie chybné)
Pravdivosť
= bez strachu nazývaš veci pravými menami
= dokážeš ísť aj sám, ak ťa druhí opustia na ceste (k pravde, k cieľu) pretože majú strach, nevládzu, nechce sa im, alebo neveria tvojej vízii alebo tvojmu poslaniu
= tvoje vnútorné presvedčenie a slová sa zhodujú s činmi
Rozhodnosť
= si schopný prijímať rozhodnutia (aj keď často budeš kvôli tomu u niektorých ľudí neobľúbený…)
= stojíš si za svojimi rozhodnutiami (ak ich stále vidíš ako správne a dôležité) a nemeníš ich pod tlakom okolia a okolností
Tvrdá láska
= si schopný „vyhodiť mladého orla z hniezda“ (aby sa naučil lietať), dáš mladému človeku príležitosť tvrdou skúsenosťou dospieť
= dokážeš zaspatých „kopnúť do zadku“, aby sa zobudili
= dokážeš „pritlačiť“, určiť hranice, vyžadovať dodržiavanie dohodnutých pravidiel bez kompromisov, ak je to dôležité pre dobro a rast druhého človeka
Rozum a jasnosť
= dokážeš rozumne (logicky) a jasne rozmýšľať (nie ideologicky ani v zaslepenosti svojho uzatvoreného myšlienkového sveta…), aj vtedy, keď si pod tlakom, alebo sa ťa snažia druhí ľudia manipulovať
= máš istý druh duševnej vyspelosti, ktorý dosahuješ hľadaním, čítaním, pozorovaním a najmä vlastnou skúsenosťou
Cieľom prvej a druhej cesty je dozrieť v Pravého muža.
Pravý muž nie je dokonalý muž.
Má svoje chyby, aj svoje slabosti.
Ale neustále na sebe pracuje.
Je to muž, ktorý prijíma aj svoju zraniteľnosť, aj svoju silu,
a dokáže sa vložiť do niečoho veľkého, čo ho presahuje.
Je to výzva k slobodnému rozhodnutiu sa pre boj za niečo/niekoho
= za svoju rodinu, za ženu, za spoločenstvo,
za vieru, za pravdu, za lásku…
Znakom pravého muža je schopnosť rozhodovať sa
a byť verný svojim rozhodnutiam.
Život pravého muža je výzva!
Mužská energia má niečo spoločné s autoritou – tou milosrdnou autoritou. Pravý muž je autoritatívny a zároveň citlivý. Je „krotký“ a zároveň cieľavedomý. Je direktívny a zároveň schopný rozlíšiť dôležitosť vecí. Je požadovačný a zároveň odpúšťajúci.
Má vnútornú autoritu, ktorá zároveň pôsobí výrazne na vonkajší svet. Mužská energia je kreatívna, a zároveň pripravená čosi vydržať… je rázna, odhodlaná, vecná, pripravená k službe, pripravená pracovať. Má schopnosť vydržať a zasadiť sa za spoločenstvo. Je zodpovedná, podstupuje riziká, má stvoriteľskú silu – pretože skutočný muž je obrazom Boha a koná a tvorí zo seba, nepotrebuje sa klaňať nejakému ľudskému systému. Pritom u pravého muža ide vždy o viac ako len o vlastný okruh (len moja rodina, len môj dom). Pravý muž chápe, že je len jedna cesta, ktorou zachráni svoju rodinu – spočíva v tom, že bude ochraňovať celú ľudskú rodinu… Mužská energia je „sloboda k“ – k činu, k láske, k zodpovednosti. Za čo zasadzuješ ty svoju slobodu?
Mužská energia súvisí so samotou a samostatnosťou. Potrebuješ slobodu, aby si mohol zostať sám. Ak budeš – ako farizeji a zákonníci – neustále potrebovať okolo seba skupinu rovnako zmýšľajúcich ľudí, ak budeš musieť súhlasiť s panujúcim názorom, ak nebudeš nikdy iný a nebudeš môcť ostať sám, aby si sa vyrovnal s vlastnými myšlienkami, strachmi a samotou, určite sa nestaneš pravým mužom! Pravý muž dáva jednoznačné a jasné odpovede – a nie len reakcie. Mužská energia je aktívna. Po každom utiahnutí sa do samoty, ktoré si dopraješ, by mal nasledovať krok dopredu, konfrontácia, aktívne zasadenie sa za niečo. A potom budeš vidieť zmysel aj silnú potrebu čerpať od pravého zdroja sily, od Boha.
„Ak ale naozaj začneme brať Ježiša a evanjelium doslovne, bude nás to natrvalo znepokojovať a posúvať dopredu… Mužská energia ´hryzie´, je útočná. Preto hovoríme o ´divom mužovi´. Mužská energia uprednostňuje konanie pred obyčajným bytím… nechce sa uspokojiť s náboženskými teóriami, jej ide o prax. Čo sa deje vo svete? Musíme sa vyrovnať s faktami a realitou a pýtať sa: Čo znamená Evanjelium zoči-voči realite sveta?… Musíme konečne prestať začínať stále v nebi, definovať princípy a z nich odvodzovať skutočnosť. Namiesto toho musíme začať vidieť a rozumieť znameniam času… Musíme sa naučiť čítať realitu, naše vlastné srdce, našu vlastnú skúsenosť. A musíme sa naučiť tomuto všetkému dôverovať… Mužskosť potrebuje čin.“ (R. Rohr)
Za čo si sa v poslednom čase naozaj skutočne zasadil?
Do čoho si vložil naozaj veľa svojej mužskej energie a sily?
Čo je vidno za tvojím konaním?
Ukáž mi svoje konanie, svoje činy
a ja ti poviem, či si pravý muž.