Žena je stvorená na Boží obraz. (Boh stvoril človeka „ako muža a ženu“.)
Žena vo svojom najhlbšom srdci túži po troch veciach: byť milovaná, mať nenahraditeľnú úlohu vo veľkolepom dobrodružstve a odhaľovať svoju krásu. Toto zistenie dokáže prebudiť ženu k životu.
A prečo? Lebo ju Boh takto stvoril = s takýmito ženskými túžbami (aj keď tieto môžu byť potláčané, zabudnuté, zle usmernené…).
Boh vložil do ženského vnútra ženskosť, ktorá je mocná a jemná, divoká a príťažlivá. Často bola nepochopená a zneužívaná. Ale stále je tam. Žena je očarujúca.
„Veľmi si stráž svoje srdce,
lebo z neho vyvierajú žriedla života.“
(Prís 4,23)
„Zbadal, že Fatimine oči sú plné sĺz. ´Plačeš?´
´Som žena púšte,´ povedala, odvrátiac tvár.
´Ale predovšetkým som žena.´“
(P.Coelho)
Boh stvoril ženské srdce, vložil ho do vnútra každej ženy ako odraz samotného Božieho srdca – a tým jej ponúka: poď a ži podľa zámeru, s ktorým som ťa stvoril = ženská sexualita sa nachádza na úrovni duše, v hlbokých, večných miestach v našom vnútri. (Ženské a mužské srdce je veľmi odlišné, ale každé svojím spôsobom zjavuje svetu Božie srdce.)
Žena túži byť milovaná. Túži, aby ju niekto uvidel a zatúžil po nej, aby ju niekto hľadal a bojoval o ňu. Žena chce, aby jej muž dvoril, aby ju chcel získať ako ženu.
V srdci ženy sa nachádza čosi divoké – aj žena je bojovníčkou, a to jedinečným ženským spôsobom – zanietená, vášnivá a silná. Predtým, ako kvôli starostiam života začnú prevažovať pochybnosti, obvinenia a únava, žena túži byť súčasťou niečoho veľkolepého a dôležitého, a hrať nejakú dôležitú životnú rolu, kde bude potrebná.
Žena miluje dobrodružstvo každého druhu. Dobrodružstvo, ktoré je spoločné. Netúži po dobrodružstve iba preň samotné, ale aby v ňom bola nápomocná ostatným.
Netúži byť v ňom sama, chce byť s ostatnými. Žena je stvorená pre spolunažívanie s druhými – žije v nej túžba po spoločenstve, túžba po vzťahoch.
Žena túži byť krásnou a príťažlivou, odhaľovať svoju krásu. Preto sa aj často trápi pre „nie som dosť“ (pekná, štíhla, milá…) a „som príliš“ (tučná, zraniteľná, náročná, precitlivelá, komplikovaná…). Ženu často napádajú pocity zlyhania (má sklon k sebaobviňovaniu).
„Túžim byť krásnou,
aby si ostal v úžase.
Pozri sa do môjho srdca
a budeš ohromený.
Túžim počuť, ako hovoríš,
že niečo znamenám.
Túžim byť hodná lásky
a byť krásnou.“
(B.Dillonová)
„Si nádherná“, „si krásna“, „aké úžasné šaty“ = uznanie, ak žena dokáže odhaliť svoju krásu (krása ženy môže byť aj ohováraná, využívaná, zneužívaná alebo nebezpečná…). Boh do srdca každej ženy zasial túžbu byť krásnou – a muži to vedia oceniť (aj keď to niekedy nevedia povedať…).
Byť krásnou – to nie je len túžba po vonkajšej kráse, ale aj túžba byť očarujúco krásna v hĺbkach svojho bytia.
Žena túži byť videnou a pokladanou za podmanivo krásnu, túži vlastniť krásu, o ktorú je hodno sa usilovať a zápasiť. Krásu, ktorá je podstatou toho, kým žena naozaj je. Žena túži po kráse, ktorá je viditeľná, ktorú možno cítiť, ktorá sa dotýka druhých.
Žena musí vedieť, že je nádherná, musí vedieť, že je hodná toho, aby sa o ňu bojovalo.
Túžby ženského a túžby mužského srdca do seba pekne zapadajú.
Žena v prítomnosti dobrého muža, skutočného muža, je šťastná, že je ženou. Sila muža umožňuje ženskému srdcu prekvitať. Jeho túžba získať si jej priazeň zároveň podnecuje aj jej krásu.
A muž je rád mužom v prítomnosti skutočnej ženy. Jej krása v ňom prebúdza muža, podnecuje jeho silu. Ona ho inšpiruje, aby sa stal hrdinom.
Je úžasné, ak stretne skutočná žena skutočného muža – potom sa môžu pekne dopĺňať a vzájomne sa inšpirovať na spoločnej životnej ceste 🙂