Čo chceš od druhých?
Čo chceš od rodičov?
Čo chceš od seba?
Čo chceš od života (dostať)?
Čo chceš v živote dosiahnuť?
Čo chceš žiť?
Neunikaj do abstraktného, do neurčitých tvarov.
Hovor narovinu a úprimne, jasne a jednoducho… a stručne…
ALENKA V RÍŠI DIVOV
Alenka sa objavila v neznámom svete ríše divov. Ako tak kráčala, stretla múdreho kocúra. Opýtala sa ho:
„Kocúr, kadiaľ mám ísť?“
Kocúr jej odpovedal otázkou: „A kam sa chceš dostať?“
Po chvíľke premýšľania Alenka odpovedala: „Je mi to jedno. Neviem…“
Na to jej povedal: „Tak potom je jedno kadiaľ pôjdeš…“
Už teraz pracuješ na tom, ako bude vyzerať tvoj život. Už teraz staviaš základy pre dom, v ktorom budeš žiť svoj život a v ktorom ťa aj pochovajú (alebo v ktorom budeš žiť naveky). To, ako žiješ, čomu sa venuješ, ako tráviš svoj čas určuje (do určitej miery – „nie celkom“, ale ani „vôbec nie“), ako budeš žiť o pár rokov, ako sa budeš správať k ostatným o pár rokov (k sebe, ku svojim kolegom v práci, k manželovi/manželke, deťom, bratom či sestrám v komunite, k ostatným ľudom…). To, čo teraz varíš, budeš o pár rokov jesť…
Nejde len o to, čo robíš, ale ide aj o to, ako to robíš, čo je za tým, s akým srdcom a úmyslom to robíš.
== Nie v zmysle „teraz chodím do školy – aj v budúcnosti budem…“
Ale v zmysle „teraz školu flákam – aj v budúcnosti budem svoje povinnosti flákať…“, alebo „teraz investujem do svojho vzdelania rád a dobrovoľne – aj v budúcnosti budem investovať do svojho vzdelania rád a dobrovoľne…“
== Nie v zmysle „teraz trávim veľa času pozeraním telky – aj v budúcnosti budem…“
Ale v zmysle „teraz žijem konzumný život a neviem si aktívne nájsť zmysluplnú činnosť realizácie a vytvárania hodnôt – aj v budúcnosti budem konzumentom a nie tvorcom…“
== Nie v zmysle „teraz sa vyvyšujem nad druhých – aj v budúcnosti sa budem vyvyšovať…“
Ale v zmysle „teraz sa nesnažím mať rád druhých – ani v budúcnosti sa nebudem snažiť…“
== Nie v zmysle „teraz nemám okolo seba priateľov…“
Ale v zmysle „teraz nie som priateľom, teraz nevychádzam zo seba k druhým, ani potom nebudem…“
== Nie v zmysle „tu a teraz som nespokojný, nepáči sa mi tu, nechcem tu byť, toto robiť…
Ale v zmysle „všade budem nespokojný, lebo moja nespokojnosť nepramení z vonkajšej situácie, ale môjho prístupu…“
Postoj srdca (úmysel) a konkrétny prejav postoja srdca (skutok) – to je to, čo môžeš vždy ovplyvniť a zmeniť. Vonkajšie podmienky (škola, ľudia okolo, povinnosti,…) ovplyvniť nemôžeš vôbec, alebo len málo. Ale svoj postoj k nim ovplyvniť môžeš…
Čo stojí za tým, ako žiješ? Čo je motívom tvojich činov a postojov? Je to pohodlnosť? Zloba? Namyslenosť? Vlastné zranenie? Hlúposť? Zvyk? Pohodlie? Povaha? Láska…? Vždy bude niečo škrípať, ak nebude motívom tvojich činov láska. Zdravá a pravá láska. Láska k Bohu, k druhým a k sebe. Láska.
(Spracoval Rado Bros)