1.) Stávaj sa kvalitným, hlbokým, veselým, pekným človekom, ktorý dokáže milovať a slúžiť druhým, pretože tvoj budúci partner/partnerka práve takého človeka hľadá! A takto aj objaví, nájde a ponúkne spoločnú budúcnosť.
2.) Nebuď ťuťmák/mrochňa a nemysli si, že ten pravý/tá pravá jednoducho spadne z neba pred teba, bez toho, aby si niečo pre to spravil/a… to je úplná naivita… (možno pred teba niekto spadne, ale asi len ďalší ťuťmák, alebo klamár, ktorý ťa chce len „na chvíľu“…) Pre nadviazanie vzťahu potrebuješ tiež aj ty niečo spraviť, niečo do toho vložiť (usmiať sa, naznačiť, odprevadiť, pozvať, povedať, chytiť za ruku, objať, pobozkať… požiadať o ruku… odovzdať sa v manželstve…)
RADY PRED HĽADANÍM = „manželstvo alebo niečo iné?“
1.) Zvažuj, či túžiš po tom, aby si urobil šťastnou jednu ženu (jedného muža), či túžiš mať a vychovávať svoje vlastné deti, zasvätiť svoj život starostlivosti o svoju rodinu a manželku/manžela (veľká časť tvojich myšlienok, túžob, radostí, starostí, trápení, nadšenia… bude o tom). Či ťa to bude napĺňať a či práve tam dokážeš najlepšie rozdávať lásku a seba, a prekonávať svoj egoizmus.
2.) Zvažuj, či túžiš po tom, aby si zasvätil/a svoj život starostlivosti o iných ľudí, o nejakú komunitu, o mladých, deti, starých, opustených, na okraji, hľadajúcich, blúdiacich… (veľká časť tvojich myšlienok, túžob, radostí, starostí, trápení, nadšenia… bude o tom). Či ťa to bude napĺňať a či práve tam dokážeš najlepšie rozdávať lásku, seba a prekonávať svoj egoizmus.
Rozmýšľať o manželstve alebo inom povolaní nie je o tom, či túžiš alebo netúžiš po žene/mužovi!!! Pretože:
Každý normálny chlap (pokiaľ nie je impotentný, totálne bojazlivý ťuťmák alebo nereálny svätuškár) veľmi túži po žene, po blízkosti, po napĺňaní svojich citových a sexuálnych túžob, po objatí, nehe, radosti z dopĺňania sa… Manželstvo je prirodzený a najvlastnejší spôsob života človeka.
Každá normálna žena (pokiaľ nie je frigidná, totálne feministicky namyslená mrochňa alebo nereálna svätuškárka) veľmi túži po mužovi, po blízkosti, po napĺňaní svojich citových a sexuálnych túžob, po objatí, nehe, radosti z dopĺňania sa… Manželstvo je prirodzený a najvlastnejší spôsob života človeka.
Ale… Niektorí ľudia „cítia volanie“ k životu, ktorý bude viac otvorený pre „tých druhých“ a dokážu na toto volanie odpovedať svojim životom (ako šťastní a radostní rehoľníci a rehoľníčky, kňazi, zasvätení a zasvätené, slobodní a slobodné…) ktorí/ktoré prežívajú to svoje otcovstvo/materstvo naplno v inej forme, pre ktorú sa rozhodli, resp. pre ktorú dokázali povedať „áno – budem žiť naplno pre týchto ľudí“, aj keď vedia, že časť srdca a tela, ktorá túži po naplnení v druhom človeku (žene/mužovi) sa bude musieť (niekedy aj s určitou bolesťou) transformovať na silnú lásku ku všetkým. Ale toto dokáže len skutočne veriaci človek, ktorý čerpá z Prameňa…
Šťastný/šťastná budeš len vtedy, ak naplno zasvätíš svoj život niekomu a nejakému silnému poslaniu, čo ťa presahuje!
Ísť do manželstva len preto, aby si mal s kým spávať, je somarina (rozpadne sa to…). Ísť do manželstva len preto, aby si neostala sama „veď čo by druhí povedali“, je somarina (nebudeš šťastná…). Ísť do rehole alebo za kňaza len preto, aby bolo o teba postarané a nemusel si si tvrdo zarábať na živobytie, je somarina (budeš frustrovaný, trapný a neplodný „rehoľník“/“rehoľníčka“/“kňaz“…) Zostať slobodný len preto, že chceš mať pokoj od ženy/muža a venovať sa len svojim záujmom je somarina (prežiješ nenaplnený život v smútku a egoizme…)
Hľadaj svoje životné poslanie, povolanie, naplnenie. Zvažuj svoje túžby, talenty, sny. Každý deň si nachádzaj čas na silnú osobnú modlitbu, na hľadanie smeru pre svoj život a pre svoju budúcnosť. A keď zistíš, akou cestou „ťa to ťahá“, neboj sa po nej ísť s odvahou a radosťou a pokorou. A sprav zo svojho života niečo pekné a úplné. A uži si naplno svoj život. V sebadarovaní.
„Viera… znamená súhlas, ktorý postupne dozrieva na neustálej ceste… napĺňa sa v priebehu života… nadobúda špecifické formy… podľa osobného povolania každého človeka… Viera je ako pomalé putovanie, ktoré na každom kroku odhaľuje dačo nové a azda aj nepredvídané. Je to skúsenosť s Bohom, ktorá sa každý deň obohacuje a zároveň je vystavená skúške a až do posledného dňa musí bojovať, aby bola silnejšia… Je teda nevyhnutné kráčať každý deň po tejto vzrušujúcej a namáhavej ceste, zameranej na cieľ, ktorý nás v každom smere presahuje a neustále nás otvára pre vzťah.“ (A.Cencini)
„…v mojom Bohu rastie moja sila…“
(1Sam 2,1)
„Na zrkadlo nad umývadlo
som si pripevnil lístoček so slovami:
Pozeráš sa do tváre človeka,
ktorý je zodpovedný
za tvoje šťastie…“
(J.Powell)