Ak máš niekoho rád, túžiš, aby bol šťastný. Ak máš niekoho rád, dokážeš mu to prejaviť, aby cítil, že ho miluješ. No niekedy sa stane, že osobu, na ktorej ti záleží, nejako zraníš alebo nahneváš. A vtedy je načase dokázať sa úprimne ospravedlniť.

Avšak často sa ospravedlniť bojíš, alebo ti je to trápne, myslíš si mylne, že je to prejav slabosti, alebo si nahováraš, že „veď to nebola moja chyba…“, alebo si pomyslíš „ale veď to nebolo také hrozné…“ (len podľa teba…), alebo sa aj ospravedlníš, ale len formálne, neúprimne alebo nevhodným spôsobom a to tak, že ten druhý človek to vôbec ako ospravedlnenie nezoberie… Treba si dať pozor na to, že aj malé ale sústavné a „nevyliečené“ zranenia môžu postupne úplne zničiť aj pekný vzťah. Bohužiaľ sa to stáva až príliš často…

Keď má človek pocit, že sa mu stala krivda, tak sa nahnevá. Cíti, že mu bolo ublížené a hnevá sa na toho, kto sklamal jeho dôveru. Takéto zranenie je ako múr, ktorý vyrástol medzi dvoma ľuďmi. Ich vzťah je narušený. A aj keby chceli, nemôžu sa tváriť, že sa nič nestalo. Zranenie potrebuje byť uzdravené. U človeka, ktorý je zranený, sa objavuje túžba po spravodlivosti. Ale spravodlivosť ako taká, nevedie k uzdraveniu vzťahu. Uzdravenie prináša až zmierenie. Teda na jednej strane prejav ľútosti a na druhej strane odpustenie. Túžba po zmierení je pritom silnejšia, než túžba po spravodlivosti. A čím je vzťah hlbší, tým viac túžime po zmierení, pretože viac, než po zadosťučinení, túžime po láske. A tak čím viac milujeme, tým viac túžime po láske. (Ak nepríde k ospravedlneniu, potom v zranenej osobe rastie hnev a silnie v nej túžba po spravodlivosti a ak nepríde ani k zadosťučineniu, potom hnev nás privedie k tomu, že vezmeme všetko do svojich rúk a začneme sa snažiť o pomstu. Potlačený hnev tak prerastie v násilie, v agresiu a v brutalitu…)

Za napätím vo vzťahoch je často neochota ospravedlniť sa. Často sú obaja partneri zranení, obidvaja sú na seba naštvaní, obidvaja urobili chybu, ale ani jeden z nich nie je ochotný sa ospravedlniť. Radšej vyhlásia vojnu, ktorá môže trvať veľmi dlho… (a často končí rozchodom, rozvodom, odídením zo spoločenstva…) Skutočné odpustenie a zmierenie odstraňuje bariéru, ktorú zranenie spôsobilo a pomáha obnoviť dôveru. Keď sa ospravedlníš, tak prijímaš zodpovednosť za svoje správanie a snažíš sa o zadosťučinenie. Úprimné ospravedlnenie vedie k odpusteniu a k zmiereniu. A tak vytvára vhodné podmienky k tomu, aby sme mohli pokračovať v budovaní vzťahu. Znakom dobrých vzťahov je ochota ospravedlniť sa, odpustiť a zmieriť sa…

Prvý krok = VYJADRENIE ĽÚTOSTI

Druhý krok = PRIZNANIE CHYBY

Tretí krok = PROSBA O ODPUSTENIE

„Miláčik, je mi to naozaj ľúto, že som ťa zranil…“, „Priateľu, úprimne ma mrzí, že som ťa nahneval/sklamal…“ Vyjadrenie ľútosti je emocionálnym prvkom ospravedlnenia a je nevyhnutným prvkom každého dobrého vzťahu. Vyjadríš tak, že si pochopil ako a prečo si svojmu partnerovi/priateľovi ublížil, že si sa na to pozrel jeho očami a že ti to je naozaj ľúto a myslíš to vážne. Ospravedlnenie je účinnejšie, ak je konkrétne (pomenuješ za čo sa vlastne ospravedlňuješ). Ak pomenuješ konkrétne zranenia, je veľká šanca, že sa ich podarí uzdraviť a že nabudúce budeš citlivejší, lebo vieš, ktoré slová a prejavy by tvojho partnera/priateľa zranili… Dôležitý je pri tom aj neverbálny prejav = pohľad, dotyk, plač, objatie, bozk… Takto je ospravedlnenie veľmi silné.

Za slovami ospravedlnenia už nesmie byť žiadne „ale…“! Neospravedlňuj pri ospravedlňovaní svoje konanie. Tak len spravíš svoje ospravedlnenie neúčinným… Pred ospravedlnením sa úprimne spolu porozprávajte a snažte sa pozrieť na problém očami toho druhého a vysvetlite si okolnosti (často zistíte, že vám ten druhý ublížiť nechcel a myslel si, že robí to najlepšie…).

Ospravedlň sa z toho dôvodu, že druhého máš rád a zranil si ho. Pre nič iné. Aj keď máš pocit, že si „zraneného“ nezranil, ospravedlň sa, ak cítiš, že ten druhý to vníma inakšie… (V tomto prípade však ospravedlnenie vôbec nie je ľahké, ale je dôležité.)

A ak dokážeš lepšie formulovať myšlienky „na papier“ (napr. mail, list), môžeš sa ospravedlniť aj písomne. Ale dôležitý je potom následne aj osobný kontakt, kde sa vidíte, cítite, dotýkate a pochopíte aj veci písané medzi riadkami alebo nejasne sformulované.

Veľa ľudí má problém ospravedlniť sa, pretože majú problém si priznať chybu. No práve znakom zrelosti a veľkej osobnosti je, ak si dokážeš priznať chybu… Dobré vzťahy nevznikajú na základe dokonalosti, ale schopnosti uznať svoju chybu a ospravedlniť sa…

Keď niekoho zraníš, vzniká emocionálna bariéra. Pokým ju neodstrániš, vzťah je tým poznačený. Ak dokážeš požiadať o odpustenie, tak kladieš budúcnosť vzťahu do rúk toho, komu si ublížil. A ten človek stojí pred rozhodnutím, či ti odpustí, alebo nie. Budúcnosť vzťahu stojí a padá na jeho rozhodnutí.

Prosiť o odpustenie je ťažké, predovšetkým pre silné osobnosti, ktoré majú sklon ovládať iných. Niekedy je nám ťažké prosiť o odpustenie, pretože sa bojíme, že naša prosba bude odmietnutá (a aj môže byť…) Odpustenie je rozhodnutím upustiť od „trestu“ a vpustiť druhého človeka, znovu do nášho života. Keď odpúšťame, akoby sme hovorili, že nám záleží na tom vzťahu a preto sme sa rozhodli, že prijímame ospravedlnenie. Odpustenie je dar. Ak mi ten druhý odpustí, jeho prejavy sú znakom milosrdenstva, lásky a milosti. Pretože takáto osoba sa zrieka svojej bolesti, hnevu, pocitu zatrpknutia a zahanbenia, musí sa vzdať pocitu odmietnutia a zrady, niekedy musí žiť s dôsledkami, ktoré len tak nevyprchajú, či už ide o emocionálne, alebo psychické zranenia. Človek, ktorému si ublížil, musí s tým všetkým žiť a nie je ľahké sa s tým vyrovnať… Ak niekoho prosíš o odpustenie, naozaj sa uchádzaš o niečo veľké, čo bolí. Ak ti odpustí, je to obeta lásky… Nezabúdaj na to!

Aby ti zranená osoba odpustila, stojí ju to veľa síl. Možno bude potrebovať čas, aby to spracovala. Môžeš tomu napomôcť tak, že ju zahrnieš láskou, viac, než inokedy…

Štvrtý krok = VYJADRENIE LÁSKY

Piaty krok = SNAHA O ZMENU

Naše priateľstvá, rodinné a partnerské vzťahy, sú založené na láske. Vo vzťahu ide predovšetkým o uzdravenie zranenia, ktoré sa dotýka lásky… A tak tá osoba, ktorú si zranil potrebuje uistenie, že ju máš stále rád. Preto si polož otázku: čo môžem urobiť preto, aby druhá osoba pochopila a cítila, že ju stále milujem? Takéto prejavy a dôkazy lásky sú veľmi individuálne a treba prísť na ten správny spôsob.

Ak si uvedomíš hĺbku zranenia, ktoré spôsobuješ svojím správaním, konaním, reagovaním a úprimne to ľutuješ, je správne rozhodnúť sa zmeniť svoje správanie a svoje prejavy (alebo sa o to aspoň úprimne snažiť). Začína to túžbou zmeniť sa… A chce to čas – pretože aj keď sa úprimne snažíme a chceme, nejaký čas trvá, kým si osvojíme nejaký návyk, či prejav.

V zdravom vzťahu sa usilujeme o zmenu aj vtedy, ak nejde o otázku morálky (nemusí to byť ani nesprávne, ani zlé), ale zmena je dôležitá pre vybudovanie harmonického vzťahu. Robiť si plány a osobné predsavzatia, ako sa zmeniť, aby tvoje vzťahy boli krásne a naplňujúce, je dobrým impulzom pre rast. Tento plán môže obsahovať drobné zmeny, ale aj veľké, môže sa týkať dôležitých vecí, ale aj drobností. Ak sa ti nedarí, nevadí. Nevzdávaj sa. Zisti, kde si urobil chybu, priznaj si ju a začni odznova. Priznať si zlyhanie a vyznať ho pred Bohom v spovedi, či pred partnerom, vyžaduje pokoru a úprimnosť. Nie je ľahké zbaviť sa návykov, ktoré zraňujú milovaného človeka, ale ak budeme vytrvalí, skôr či neskôr, sa úspech dostaví…

VZŤAHY BUDUJEME LÁSKOU

Všetky úprimné ospravedlnenia, majú rovnaký cieľ: odpustenie a zmierenie. A vďaka odpusteniu a zmiereniu, môže vzťah napredovať a rásť. Odpustenie nie je pocit, ale rozhodnutie. Je to rozhodnutie odstrániť bariéru, aby vzťah mohol rásť. Keďže vzťahy budujeme láskou (a zlyhania v láske „opravujeme“ ospravedlnením), je dôležité neustále hovoriť „jazykmi lásky“ ktoré rozvíjajú vzťahy. Pri budovaní vzťahu a tiež pri snahe uzdraviť zranenie, je dôležité prejaviť lásku tým jazykom, ktorý je pre tvojho partnera dôležitý… Zisti si to 😉

Čo je dôležité pre tvojho partnera/priateľa, aby cítil, že ho máš rád?

1. LÁSKAVÉ SLOVÁ

„Si naozaj úžasná a je mi veľmi ľúto, že som ti ublížil… dokážeš mi odpustiť?”

2. BLÍZKOSŤ A POZORNOSŤ

Daj všetko bokom, urob si pre milovanú osobu čas, venuj sa jej, niečo spolu podniknite, alebo sa porozprávajte.

3. DARY

Dary nemusia byť drahé, ale vyjadria, že „myslel som na teba a rozmýšľal som nad tým, ako ťa poteším“.

4. SKUTKY LÁSKY

Sprav, čo si dávno sľúbil, umy riady, choď nakúpiť, oprav skrinku…

5. DOTYKY

Objím, pobozkaj, chyť za ruku, pohlaď po vlasoch…

„Snažte sa hlavne o to,

aby bolo dobre tomu druhému a až potom vám.

To je najlepší spôsob,

ako povedať „milujem ťa“ bez slov.“

(G.Gilbert)

(Spracované podľa G.Chapmana)