V tichu a meditácii môžeš pravdivo spoznávať svoju cestu životom
1. TICHO
2. ÚVAHA
3. MODLITBA
4. LÁSKA
5. VNÚTORNÉ ŠŤASTIE
Po čom skutočne túžiš?
Aké sú tvoje hlboké osobné túžby?
Čo očakávaš od Krista?
„Ježiš… povedal:
„Čo chcete, aby som vám urobil?“
(Mt 20,32)
Tvoj osobný postoj k Bohu všetko ovplyvní
= vzťahy, prácu, povolanie…
Buď vnútorne slobodný…
(nebuď závislý na ľuďoch, peniazoch, majetku, názoroch)
Snaž sa byť stále v Božej prítomnosti…
(chodievaj všade s Bohom)
Buď verný v modlitbe…
(Bohu nemôžeš nič dať, okrem svojho osobného času)
Načúvaj, čo ti Boh hovorí cez čítanie Svätého Písma…
(čítaj, pochop, ohlasuj)
Načúvaj svojmu životu:
Ako žiješ svoj vlastný život?
(štúdium, práca, denný program, vzťahy)
Ako kráčaš životom so svojím Bohom?
„Buďte upevnení a zakorenení v Božej láske.“
(por. Ef 3,16)
Je pre teba nutné sa modliť = osobná hlboká modlitba, čas venovaný len Bohu (bez skutočnej modlitby tvoj duchovný život vlastne neexistuje…) Modlitba je beh na dlhé trate a postupne vedie k hlbokému vzťahu s Ježišom Kristom. Modli sa jednoducho, pravdivo, prebývaj „len tak“ v Božej prítomnosti.
Čím živíš svoj život?
(hlavu, srdce, city…)
Čím živíš svoj vzťah s Bohom?
(všetko v živote musí vychádzať zo vzťahu…)
Modlitba nie je len záležitosť slov, ale je to najmä bytie – život pre druhých. Ponúknutie seba samého Bohu je väčšia hodnota ako slovná modlitba v tichu kaplnky… Účinnosť modlitby nie je v množstve slov alebo v nejakom druhu modlitby. Ide tu o postoj dôvery a ide o lásku, s ktorou sa modlíš. Dôležitá je pravdivosť osobnej modlitby = nemôže byť rozpor medzi tým, čo prežívaš a tým čo hovoríš (si nadšený – hovor tak s Bohom, si naštvaný – hovor tak s Bohom, si smutný – hovor tak s Bohom… inakšie to nebude tvoja modlitba, ale len odrecitovanie textu… Modli sa neodtrhnuto od života, vlož do modlitby to, čo prežívaš, vlož do modlitby seba. Nedegraduj kresťanskú modlitbu na pohanskú = uspokojenie božstva množstvom čohosi… (veľa ružencov), nepoužívaj obchodnícky postoj = „panebože ja ti dám toto a ty mne potom…“, nemysli si, že dobrý pocit pri modlitbe určuje, že je to dobrá modlitba (citové vytrženie má často dosť ďaleko od skutočnej modlitby… „aleluja, cítim sa tak dobre…“ no platí, že „podľa ovocia ich spoznáte“), daj si pozor na duchovnú pýchu („ja už sa viem modliť, dokonca sa modlím aj za druhých, ách aký som úžasný, Pane Bože musíš ma mať rád…“). Modlitba ťa má vovádzať do tajomstva Boha-Lásky, prináša pokoj a túžbu žiť lásku vo svete (to preto, že ty sám si uveril Božej láske. Nezabudni, že Boží duch nie je nariekavý, ale mohutný a radostný! A tiež si uvedom, že Boh vstupuje len do tých zákutí duše, kde ho pozveš…
Kedy začneš Bohu hovoriť, čo je skutočne v tebe?
Skutočná kresťanská modlitba je spojenie dvoch skutočností:
1. Vedieť prinášať Bohu seba.
2. Svojím životom prinášať Boha medzi ľudí (žiť Eucharistiu)
Ak prijímaš Eucharistiu (chodíš na sv. prijímanie), si povolaný k tomu istému, čo Ježiš Kristus = darovať svoje telo pre druhých, dať svoj život… pochopil si to vôbec? Prijímanie Eucharistie ťa musí premieňať! Aby si mal odvahu dávať sa… (aj keď ťa premáha lenivosť, sebectvo, choroba, znechutenie…) Nepozeraj sa len na seba, nestaraj sa len o svoju spásu… egoista! Život kresťana ako nasledovníka Krista je o sebadarovaní sa v láske. Ak o to nemáš záujem, tak kresťanstvo nie je pre teba…
„Napodobňujte Boha… a žite v láske.“
(Ef 5,1)
Ako rozvíjaš a žiješ svoj osobný vzťah s Bohom?
(najmä vo všednosti, každodennosti)
Ako svedčíš svojim životom o Božej láske?
Je na tebe vidno, že si kresťan?
Skúšobným kameňom tvojej viery
a skutočnosti, či v tebe sídli Boží duch,
je láska k nepriateľom.
„A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“
(Lk 22,32)
„Verím. Pomôž mojej nevere!“
(Mk 9,24)
Otvorenosť = dokážeš prijímať…
Služba = dokážeš (sa) dávať…
Modlitba = dokážeš sa napĺňať Božou láskou…
„Až keď sa do niečoho vložíš, zistíš, kto si.“
Kto si?