DOBRO A ZLO
„Dnes viem… To len malé deti potrebujú vo svojich rozprávkach poznať absolútne dobro a absolútne zlo, prekrásnu princeznú i škaredo krutú ježibabu, urasteného princa a pomstivého čarodejníka. Dospelý človek vie, že obe postavy sa skrývajú v jeho vlastnom vnútri, to vo mne samom prebýva krásny princ i ten skutočne zlý prízrak bez mena, sú vo mne výšiny i hlbiny. Zadaním kresťana je byť svetlom sveta, kvasom spoločnosti, avšak moja úloha je možno rovnako byť predovšetkým kvasom vo mne samom, v boji proti mojim vlastným zlyhaniam, a potom i kvasom vo vonkajšom svete, v ktorom dobro a zlo zápasia medzi sebou a v sebe, kde hriech je podivuhodne využitý pre ďalší nádych, kde nevera je možnosťou odpustenia a extáza z odpustenia by nikdy nebola možná bez skúsenosti hriechu. Keď odvaha poprosiť o odpustenie spôsobí zemetrasenie a dážď očistných sĺz na oboch stranách. Na prekážkach rastieme – ako na tých vonkajších, tak i na tých vnútorných, kedy sa stretávame so slabosťami svojimi i svojich najbližších a so slabosťami vnútorných i vonkajších nepriateľov. Jedným z mojich blížnych som ja sám. Zážitok vlastných zlyhaní, a to i dosť desivých zlyhaní, učí pokore, učí neodsudzovať nikoho a učí sa radovať z maličkostí…“ (M. Vácha)
HRIECH ALEBO ÚŽAS
„Dodržuj toto, toto a ešte toto, a budeš spasený, hovoríme, ako by to bol konečný zmysel príbehu človeka v našom vesmíre. Jedna vec je ale otočiť sa dozadu a nechať sa zaujať svojimi hriechmi, a úplne iná vec je obrátiť sa dopredu, nadýchnuť sa vesmíru a ísť k Bohu, napiť sa zo Života. Isteže je potrebné bojovať proti svojim hriechom a tak ďalej a tak podobne, ale to by bolo ako kompletný projekt pre pobyt tu na Zemi príliš málo… Hriech nie je to, keď sa zabudnem pomodliť pred jedlom, hriech je to, keď sa pred jedlom na chvíľu, na sekundu nezastavím, neotvorím oči a nepoďakujem za nádheru života, za priateľstvo, za vzduch, za vodu a za jedlo, ktoré podobne ako vtáci v povetrí dostávam, za krištáľovo čisté dni života… Skúsenosť života s Bohom, skutočná skúsenosť vzťahu... Viera nikdy nebola presvedčenie, že si niekto niečo o niečom myslí, a presvedčovanie ostatných o svojich názoroch… ale ten existenciálny pád do priestoru, skok do temnoty, záväzok, vzťah… mystika, vertikála, úžas nad krásou sveta.“ (M. Vácha)
ŽIVOTNÉ ZLYHANIA, PREHRY A SKLAMANIA
ZLYHANIE ADAMA = PASIVITA
Boh verí Adamovi. No nedopadlo to dobre. Adam zlyhal. Sklamal Evu a celé ľudstvo. Kde je Adam, keď had pokúša Evu?… Stojí hneď vedľa nej. A čo urobí? Nič. Nevezme na seba riziko, nepodstúpi boj a nezachráni Evu. Adam zaprel svoju identitu a zvolil si pasivitu. Odvtedy nesie každý muž vo svojom srdci rovnaké zlyhanie.
ZLYHANIE EVY = NEPLODNÁ OSAMELOSŤ A SNAHA OVLÁDAŤ
Boh daroval Adamovi Evu, aby bola jeho spoločníčkou, aby dávala život. Obaja boli poverení žiť dobrodružstvo, bojovať spoločne a rozvinúť život. Eva však v presvedčení, že ju Boh o niečo oberá, berie z ovocia. Uverila klamstvu a umenie byť ženou skĺzlo do neplodnej osamelosti a snahy ovládať. Dnes chce každá Evina dcéra „mať svoje okolie, svoje vzťahy aj svojho Boha pod kontrolou“ – vzala rozhodovanie a konanie do vlastných rúk. Prestáva byť zraniteľná a stáva sa majetníckou. Už nemá túžbu deliť sa o dobrodružstvo, chce ho mať pod kontrolou. A pokiaľ ide o jej krásu, tú buď v strachu a hneve skrýva, alebo ju využíva na to, aby si zabezpečila svoje miesto vo svete. Po páde sa buď o Adama vôbec nezaujíma, alebo sa na neho úplne prilepí. Už jej nestačí, aby ho svojou krásou priťahovala – buď sa pred ním skrýva za množstvo práce, alebo si to, aby o ňu bojoval, vynucuje.
Pád Adama a Evy otriasol celým ľudstvom. Prichádzajú na svet násilníci a slabosi… Všetci prichádzame na svet a nesieme si v srdci zranenie. Žijeme v pokazenom svete plnom pokazených ľudí. Všetci potrebujeme vykúpenie.
Musíš si priznať, že si zranený/zranená a potrebuješ Božiu lásku, potrebuješ odpustenie, potrebuješ hlboký vzťah s Bohom, ktorý je Láskou, po ktorej všetci tak túžime. Boh ponúka život, nie obmedzený, ale úplný. Ponúka svoju Prítomnosť. Neboj sa vystrieť ruku a poprosiť o uzdravenie.
Ak sa stretneš so svojou slabosťou a zraniteľnosťou, a zároveň s Božou odpúšťajúcou láskou, začne ťa to meniť. Zažiješ vo svojom živote vnútorné zmŕtvychvstanie.
„Dôležité je pripustiť si všetku svoju bolesť, hnev,
všetky pocity v sebe prijať a predložiť Bohu,
nič nezakrývať, všetko vyplakať alebo vykričať.“
(M. Husár)
„Nepozeraj v prvom rade na svoju slabosť, pád, hriech, ktorý ťa vždy znechucuje a ubíja.
Pozeraj na Ježiša, na jeho lásku, v ktorej sa roztopí každá slabosť.“
(M. Husár)
„Náš pád, naše hriechy nám otvárajú oči. Môžu zatriasť našou pýchou.
Možno nás učia pozerať aj na druhých milosrdnejšie.“
(M. Husár)
„Drž ma, Pane, aj tento deň,
lebo keď ma nebudeš držať, spravím strašné hlúposti…“
(Filip Neri)
„Človek, ktorý si uvedomil svoju slabosť a obrátil sa k Bohu s prosbou o pomoc, nikdy nepadol.
Naopak, len ten utrpí porážku a podľahne, kto dôveruje iba svojej sile
a myslí si, že on pokušeniam odolá a vydrží ich.“
(Páter Pio)
„Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím…
chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie.
Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem…
keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo.
Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom;
ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle
a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
Ja nešťastný človek!“
(Rim 7, 15n)
Nestraťte odvahu, keď zlyháte, ale povzbuďte sa novou dôverou a ešte hlbšou pokorou…
je tu milosť Božia, vždy pripravená pomôcť vám…
Hriešnik, ktorý ľutuje svoj hriech, je bližšie k Bohu ako spravodlivý,
ktorý sa pýši svojimi dobrými skutkami.
(Páter Pio)
„Predo mnou sú mnohé prekážky, často sa stretávam s neúspechom,
ale zostáva tu ten, ktorý mi potvrdzuje, že nezištná láska vždy zvíťazí.
Boh je Láska a pokúšať sa s touto láskou žiť je nádherné…
môžem sprostredkovávať Božiu lásku svojim životom…
milovať znamená slúžiť, nikdy nepoľaviť…
verím v Boží úsmev.“
(G.Gilbert)
„Boh odpúšťa všetko, Boh odpúšťa vždy.
Nikdy sa neunavme žiadať o odpustenie.“
(Pápež František)
„Sme povolaní, aby sme sa prijímali aj so svojou krehkosťou, so všetkým, čo je v nás nedokonalé.
Len ten, kto má odvahu a prizná si vlastnú pozemskosť, ľudskosť,
môže v kontemplácii vystúpiť k Bohu.“
(M.Husár)
1. POKORA = otvorenosť, duch učenia, pravda o sebe
Opakom je PÝCHA = uzavretosť, namyslenosť rozumu, ilúzia o sebe.
Na ceste rastu potrebuješ pokoru, aby si vedel, kde sa nachádzaš a odkiaľ vyrážaš, aby si sa cestou nezasekol v malomyseľnosti alebo namyslenosti, aby si sa dokázal reálne, pravdivo a s nadhľadom (s humorom) pozrieť na svoju situáciu, aby si sa vedel usmievať a aby si sa vedel poučiť zo zlyhaní a prehier. Ak si pyšný, namiesto prijatia zodpovednosti budeš hľadať vinu vždy inde a obviňovať ostatných, namiesto prijatia objektívnej reality svojho života sa budeš klamať ilúziami o sebe, budeš sa brániť a bojovať svojou uzavretou a zneprístupnenou mysľou proti novým myšlienkam, nebudeš flexibilný, lebo veď ty vieš najlepšie ako čo robiť, budeš sa povyšovať a zhadzovať ostatných, pretože ti chýba zdravé sebavedomie (pokora je znakom zdravého sebavedomia), budeš sa vyhýbať kontaktu s ľuďmi, veď čo ti kto môže dať, veď ty si predsa stredobod svojho obmedzeného života…
„Skromnosť umožňuje vašej mysli vidieť veci tak, ako sú, učiť sa a túžiť po zlepšení. Ak pýcha podporuje uzavretosť a obmedzenosť mysle a neustále hľadá ospravedlnenie, potom pokora povzbudzuje otvorenosť mysle a túžbu po zlepšení. Skromnosť ukazuje veci v správnej perspektíve, a pokiaľ jej to dovolíme, podporí aj náš zmysel pre humor.“ (J. Maxwell)
Skromný, pokorný človek sa dokáže zastaviť a uvažovať, kde spravil chybu (je to často pomalý a nepríjemný proces – ale nutný proces, ak chceš ísť dopredu). S odvahou sa dokáže pozrieť na vlastné konanie a uvažovanie a dokáže to prehodnotiť – dokáže sa meniť. Chyby budeš robiť, je to úplne normálne. A najlepším učiteľom je zhodnotená skúsenosť – pozeraj sa na svoje chyby a zlyhania ako na príležitosti k zlepšeniu a úspechu.
„Pokora znamená, že sme tým, kým sme, a sme si toho vedomí. Vedieť, kto v skutočnosti sme, si žiada veľkú schopnosť pohľadu do vlastného vnútra… pokora znamená odkryť masku.“ (G. Gilbert)
„Majte porozumenie pre druhého… pokora, tá skutočná, znamená naučiť sa žasnúť nad Bohom, takže i nad ostatnými. Človek trochu ustúpi do úzadia a obdivuje nádherné vlastnosti druhých.“ (G.Gilbert)
2. PRIJATIE REALITY A OSOBNEJ ZODPOVEDNOSTI
Ak je tvoj život ľahký, tak pravdepodobne žiješ veľmi obmedzený život „v skleníku“ alebo v ilúzii o živote. Pretože – život je ťažký! Každý problém je príležitosť rásť a rozvinúť sa, je to výzva na nový hlbší pohľad, na nové konanie a správanie sa, je to skúška charakteru. (Ak chceš žiť ako v bavlnke a všetko dosiahnuť ľahko a rýchlo, tak budeš neustále nespokojný a sklamaný, a budeš obviňovať druhých ľudí a okolnosti, že za to môžu.)
„Nikto sa nevyhne životným nástrahám, prehrám a stratám. Pokiaľ sa chceme niekam dostať, musíme tak urobiť navzdory životným ťažkostiam… Život nie je ľahký a nie je fér.“ (J. Maxwell)
„Život je ťažší pre tých, ktorí sa prestanú učiť a rozvíjať… ktorí sú spokojní s tým, čo získali, a zasekli sa preto na mŕtvom bode.“ (J. Maxwell)
„Nie je žiadna rýchla a ľahká cesta. Nič hodnotné nezískame bez námahy.“ (J. Maxwell)
„Prehry sú príležitosťami ku zmene a zlepšeniu… Ťažkosti k vám prichádzajú, aby vám pomohli rásť a posunúť sa ďalej tým, že ich prekonáte.“ (J. Maxwell)
„Prehry nás menia. Nesmieme im dovoliť, aby nad nami prevzali kontrolu. Nemôžeme sa nechať paralyzovať strachom z toho, že budeme vyzerať hlúpo a neschopne. Nemôžeme dovoliť strachu z negatívnych následkov, aby nás odradil od zdravého riskovania. Pokiaľ negatívnym skúsenostiam z minulosti dovolíte deformovať vašu budúcnosť, je to, ako by ste žili v rakve. Zatlčie sa pár klincov – a váš život je na konci.“ (J. Maxwell)
„Aby ste vyhrali… musíte sa zastaviť, prijať zodpovednosť za svoju voľbu, uvedomiť si, čo bolo nesprávne a čo správne, spraviť vhodné úpravy a skúsiť to znovu... Stanete sa silnejší zakaždým, keď prijmete zodpovednosť, prekonáte strach a pohnete sa ďalej napriek prežitým prehrám, stratám, chybám a sklamaniam. “ (J. Maxwell)
„Je nemožné dosiahnuť úspech výhovorkami…“ (J. Maxwell)
3. NEUSTÁLE ZLEPŠOVANIE SA = „Pravidlo loďky“
Ak chceš žiť plnohodnotne, rozvíjať svoj osobný potenciál, žiť s pocitom naplnenia svojich túžob a snov a s presvedčením, že plnohodnotne zhodnocuješ a rozvíjaš svoje talenty, ktoré si dostal, nevyhnutne sa potrebuješ každým dňom zlepšovať. Každý deň by si sa mal snažiť naučiť sa niečo nové, získať iný uhol pohľadu alebo si vypestovať zrelší pohľad na svet. Takýto spôsob myslenia je cestou k udržaniu mladej, optimistickej a radostnej mysle. Je to cesta, ako sa stať lepším človekom.
„Úspech je cesta, nie cieľ.“ (B.Sweetland)
„Úspech je súčet malých snáh opakovaných deň čo deň.“ (R.Collier)
„Ak stále rozmýšľaš nad tým, čo chceš urobiť a čo dúfaš, že sa stane,
nikdy to neurobíš a nikdy sa to nestane…“
(E.Rotterdamský)
„Skoro vždy je tá správna cesta najťažšia.“ (F.Mauriac)
„Chceš realizovať svoje sny? Prebuď sa!“ (R.Kipling)
„Umenie napredovania spočíva v tom, že začneme.“ (M. Twain)
„Nikam, kam stojí za to ísť, nejestvujú skratky.“ (B.Sills)
„Vždy sa to zdá nemožným… až kým to neurobíš.“ (N.Mandela)
„Je iba jediná prekážka na dosiahnutie tvojho cieľa – ty sám.”
„Práve schopnosť zlepšovať sa a rozvíjať sa je vlastnosťou,
ktorá odlišuje… úspešných ľudí od neúspešných.“
(Bennis & Nanus)
“Najlepší čas na vysadenie stromu, bol pred 20-timi rokmi.
Druhý najlepší čas je práve teraz.”
(čínske príslovie)
„Nehľadaj ľahké cesty. Tie hľadá toľko ľudí, že sa po nich nedá prísť nikam.” (T.Baťa)
„Niektorí ľudia snívajú o úspechu,
zatiaľ čo iní ráno vstávajú a tvrdo na ňom pracujú.”
„Pamätaj, že úspech je odmena za drinu.” (Sofokles)
„Slabí ľudia hovoria a nekonajú. Silní ľudia konajú a mlčia”. (E.Levi)
„Ak chceš poznať svoju minulosť – pozri sa, ako si na tom teraz.
Ak chceš poznať svoju budúcnosť – pozri sa na to, čo teraz robíš.”
(čínske príslovie)
Nechoď tam, kam vedie cesta.
Namiesto toho choď tam, kde žiadna cesta nie je
a zanechaj tam svoju stopu.
(Emerson)
4. TICHO, VZŤAH S BOHOM, SEBAPOZNANIE
„Akú dobu venujete každý deň mlčaniu? Pretože tieto neoceniteľné okamihy by ste mali určite zažívať každodenne! Stačí si to naplánovať a dodržiavať za cenu prerušenia každej činnosti. Snažte sa zo všetkých síl znovu nájsť cestu k tichu, pokiaľ ste ju stratili, inakšie už zostane stratená navždy. Tento životne dôležitý priestor nám nesmierne chýba. Hluk sa niekedy môže stať podhubím smrti, môže kaziť chuť, aby sme sa konfrontovali sami so sebou. Hluk zamedzuje vstupu do najvzácnejších oblastí nášho vnútra – do hlbín duše, kde sa skrýva naše pravé ja… Vziať hlavu do dlaní, zamyslieť sa a venovať čas Bohu. Koľko mladých ľudí je úplne vyčerpaných, pretože im chýba spiritualita, a teda mlčanie?… mlčanie je veľmi dôležité.“ (G.Gilbert)
„Doprajte si čas na pomalosť. Odmietnite ponáhľanie sa, vyhraďte si čas pre seba a žiarlivo si ho strážte! …Vedieť strácať čas… Snívať. Byť o samote, i keď by to malo byť len na štvrť hodiny denne, je absolútna priorita. Nie je to stratený čas. Vďaka tichu naopak čas získavame. Mlčanie, samota a neponáhľanie sa spolu súvisia… Zariadiť si svoje chvíle ticha v rámci každodenného života má veľký zmysel. Pokiaľ si behom dvadsiatich štyroch hodín vie človek vyhradiť čas pre seba, bude si ho vedieť vyhradiť aj pre druhých. Bude pozorný ku svojim priateľom, kolegom. V partnerskom vzťahu bude vnímať, keď tomu druhému nebude dobre… Náš život kresťana… nás vedie, aby sme si vyhradzovali určitý čas pre mlčanie. Nech už je náš život akokoľvek náročný, nikdy na svoj diel mlčania nerezignujme. Niekedy je ťažké udržať ticho, ale aké nádherné chvíle zažijeme, keď sa k tomu donútime!“ (G.Gilbert)
5. SLUŽBA, PRAKTICKÁ LÁSKA, DAROVANIE SA
„Boh je láska… mojim náboženstvom je láska…
musíme sa stať láskou, premeniť sa na dar.
To je jediný dôvod žitia.“
(G.Gilbert)
„Ak chceš byť šťastný, staraj sa o druhých.“ (Matka Tereza)
„Srdcom správneho vodcovstva je obetovanie sa.“ (J.Maxwell)
„Neexistuje úspech bez obetovania sa. Vždy, keď vidíte niekde úspech,
môžete si byť istí, že niekto priniesol obeť, aby ho získal.
A ak ako vodcovia prinášate obete, ak aj nie ste svedkami úspechu,
môžete si byť istí, že niekto bude mať v budúcnosti úžitok z toho, čo ste dali.“
(J.Maxwell)
ŠŤASTIE
„Šťastie znamená nezaoberať sa stále dokola minulými udalosťami a nepredpokladať katastrofy. Šťastie znamená dať prednosť prítomnému okamihu. Povedať si, že máme k dispozícii dvadsaťštyri hodín na život, na lásku… Je potrebné žiť predovšetkým v prítomnosti. Často sa ponárame do dejov minulosti alebo do plánov do budúcnosti a strácame sa v nich. Potom nám chýbajú radosti prítomného okamihu. Nevidíme čas, ktorý nám ubieha. Keď je človek zakotvený v minulosti alebo nasmerovaný do budúcnosti, zakúša len výčitky svedomia či obavy. Hlavným receptom na šťastie je čerpať z jednoduchých a prirodzených vecí ľudského života… Každý deň sa vynárajú drobné, nenápadné pramienky – keď sa spoja dokopy, dokážu vytvoriť ohromnú rieku šťastia… záleží len na našom vnímaní.“ (G. Gilbert)
„Skutočné šťastie je jeden z darov, ktoré človek dostane. Vďaka nemu má každý možnosť nájsť si v živote miesto, ktoré mu vyhovuje. Je na nás, aby sme sa ho pokúsili hľadať.“ (G. Gilbert)
„Dôležité je rozvíjať pozitívny vzťah k sebe samému. Mali by sme poznať svoje potreby, hľadať miesta, kde je nám dobre. Hlavne si musíme dodávať odvahu. Sami so sebou budeme až do konca života, takže je potrebné, aby sme sami seba akceptovali, boli radi takí, akí sme… človek je strojcom svojho šťastia, rovnako tak ako svojho trápenia.“ (G.Gilbert)
Daruj lásku, úsmev, pozornosť,
objatie a odpustenie.
Tieto jednoduché gestá sú ako semienka,
z ktorých v tvojom živote vyrastie šťastie…
😉